Arménsko bola od rozpadu Sovietskeho zväzu spojenec Ruska, dnes však otáča kormidlo smerom k Európe. O tom čo poháňa túto zmenu sa Miroslav Wlachovský v podcaste Okno do sveta rozpráva s Jánom Cingelom, prezidentom think-tanku Strategic Analysis.
Predbežné výsledky parlamentných volieb v Arménsku naznačujú víťazstvo strany premiéra Nikola Pašinjana. Hlasovanie sa nieslo v znamení sporov o zahraničnopolitické smerovanie krajiny, obvinení z ruského zasahovania a diskusií o budúcich vzťahoch s Európskou úniou.
Arménsko podľa premiéra Pašinjana nemá dôvod usporiadať referendum o vstupe do EÚ, kým o členstvo oficiálne nepožiada alebo sa nepriblíži k získaniu štatútu kandidátskej krajiny.
Parlamentné voľby naplánované na 7. júna sa považujú za test politiky premiéra Nikola Pašinjana, ktorý sa snaží znížiť závislosť krajiny od Moskvy a priblížiť ju Západu.
Vzťahy medzi Jerevanom a jeho tradičným spojencom Ruskom sa v ostatných rokoch zhoršili, najmä po tom, čo ruské mierové jednotky nezasiahli počas konfliktov s Azerbajdžanom.
Bývalý predstaviteľ arménskych separatistov v Náhornom Karabachu Ruben Vardanjan dostal 20-ročný trest za vojnové zločiny a ďalšie skutky podľa azerbajdžanského práva.
Na zozname príjemcov už tradične opäť chýbajú lídri Veľkej Británie, Francúzska, Španielska či Nemecka a ďalších krajín, ktoré Moskva označuje za nepriateľské.
Premiér Nikol Pašinjan povedal, že vláda podporí nový návrh zákona predložený v parlamente, ktorý by účinne odštartoval snahu krajiny z južného Kaukazu stať sa členom EÚ.