Stále platí, že Martin Chren, zosobňuje všetko, čo od mladých ľudí v politike očakávate?
Určite áno. Čo sa týka toho, aký je vo svojom veku odborník a ako rozumie štátnej správe aj tomu, ako by mal byť štát riadený, tak určite.
V médiách je však teraz Chren prezentovaný inak…
Médiá niekedy strácajú rozlišovaciu schopnosť v tom, o akých sumách sa rozprávame, či ako zásadne boli porušené pravidlá. Nie som schopný vyhlásiť, že všetko o tendroch, v ktorých hayekovci vyhrali bolo stopercentne čisté. Čo vyhlásiť viem je, že to určite nebolo na odvolanie štátneho tajomníka a že Martin Chren zo svojej pozície v celom tom procese urobil maximum pre to, aby zabránil konfliktu záujmov.
Nemohol Chren niektoré veci objasniť skôr?
Súhlasím, že keby sa tá rana nenechala vyhnívať celý týždeň, tak to mohlo byť vyriešené oveľa skôr a nemuselo to ísť na hranu noža.
Tiež si myslíte, že novinári robia pri hayekovcoch nadprácu, čim chcú vašej strane poškodiť, ako to naznačil Sulík?
Je to Richardov názor. Je však podozrivé, keď sa tak obrovské množstvo článkov za taký krátky čas udrží na titulke. Môže to byť tým, že to zvyšuje čítanosť. Čo sa médií týka, veľmi nerád sa púšťam do konšpiračných teórií, pretože je to boj, ktorý sa nedá vyhrať. Médiá majú svoje vlastné záujmy, politici svoje. Umenie politika je hrať takým spôsobom, aby sa na tú titulku nedostal. A to dlhodobo.
Médiá niekedy strácajú rozlišovaciu schopnosť v tom, o akých sumách sa rozprávame, či ako zásadne boli porušené pravidlá.Martin Poliačik
Váš kolega Jozef Kollár povedal, že nevylučuje možnosť, že tlak pochádza z vnútra koalície a „čas naozaj ukáže, kto za tým tlakom stál“. Skutočne existuje v SaS podozrenie, že je za „kauzou hayekovci“ niekto z koalície?
Nehovoril by som o podozreniach, ale určite mi dáva zmysel jedna vec. Strany, ktoré sa na Slovensku profilovali ako dlhodobo stabilné, potrebujú vždy nejakým spôsobom niečo zo svojej šedivej, niekedy až čiernej minulosti preniesť na všetko nové, čo do politiky prejde, aby ukázali, že nielen my máme problémy, ale aj tí noví. Tým však relativizujú prínos niečoho nového do politiky. Stalo sa to strane SOP, pri ANO to bol úplne systematický tlak zo strany jej koaličných partnerov, ktorý stranu nakoniec úplne rozložil. Sú to tie techniky, ktoré by sa dali očakávať aj voči nám a neboli by prekvapivé.
Ktorej zo strán by oslabenie SaS mohlo vyhovovať?
V súčasnej slovenskej politike sú dva rozkoly, prvý je koalično-opozičný, druhý je o smerovaní politiky od revolúcie po dnešok a oddnes do budúcnosti. A staré strany, aj červené aj modré, konzervatívne aj kvázi liberálne, tvoria spektrum tej starej politiky so svojimi kauzičkami a odkazom veľmi divokých deväťdesiatych rokov. Potom sme my a možno časť Mostu, ktorí prezentujeme nový prístup k politike, nový spôsob riešenia situácie.
A nemohlo by vaše oslabenie vyhovovať napríklad SDKÚ?
Nemyslím si, pretože súčasná pravica bez nás nemôže vládnuť. A oslabenie ktoréhokoľvek hráča v koalícií, je oslabením celej koalície ako takej. Nie sme až taká silná koalícia, aby sme si mohli dovoliť akékoľvek vnútorné rozklady. Takže nikomu na pravicovom spektre toto vyhovovať nemôže.
„Hayekovci“ boli ďalšou chybou SaS. Prečo ich toľko robíte?
Sme vo vláde 100 dní, SaS má 270 ľudí a s rozpočtom okolo milióna eur sa dostala od svojho založenia až po parlamentné voľby. S ostatnými stranami na Slovensku je to absolútne neporovnateľné. Je jasné, že vstup do úplne nového prostredia vyžaduje určitý čas na prispôsobenie sa, na reakcie a na to, aby sme sa učili. Na mieste našich oponentov by som nebol až taký uchlácholený, že to bude takto trvať večne. My sa učíme veľmi rýchlo.
Nehovorí sa však ťažko o novej politickej kultúre, keď je strana spájaná s chybami ako Liberálny dom? Nepridali vám ani „kazuy“ ako avízo ministra Miškova, že bude spájaný s drogami či Sulíkov let do Salzburgu?
Liberálny dom bola vážna vec, ale okamžite sme priznali chybu a urobili nápravu, čo je súčasť novej politickej kultúry. Dnes máloktorý slovenský politik vie priznať chybu a urobiť nápravu. Všetky ostatné kauzy boli mediálne bubliny z nedostatku informácii. Pred voľbami sme urobili veľa vecí dobre, teraz sme urobili pár chýb, čo sa trošku odrazí na prístupe verejnosti k nám. Sme však schopní poučiť sa a pohnúť sa ďalej.
Po voľbách ste povedali, že to, či SaS v budúcnosti stratí svojich voličov bude závisieť hlavne od toho, či ostanete čistí od korupcie a s čistým štítom. V poslednom prieskume ste však stratili štyri percentá a to sa v ňom ešte neodrazilo to, ako ľudia vnímajú kauzu hayekovci a neúspech referenda.
Stále to platí. Zásadná vec v slovenskej politike je odolávanie korupcii na najvyššej úrovni. Ak strana dokáže tomuto odolať, ostať súdržná a nenechá sa rozložiť, tak má šancu prežiť.
Čo sa týka referenda, urobili ste skutočne maximum? Strana argumentovala, že ste nemali viac času ani financií. Igor Matovič upútal za polhodinu a minul len 92 eur.
Áno, ale Igor využil opäť ten faktor, že keď sa kamkoľvek pohne a čokoľvek urobí, dostane miesto v médiách. Je v tomto najsilnejší. Neverím tomu, že keby sme to urobili iní poslanci, príde rovnaká hŕstka novinárov. Bola to jedinečná a neopakovateľná vec a správny moment, ktorý Igor využil. Každý prispel svojim dielom a myslím si, že ako strana sme urobili pre danú vec maximum.
Čo sa médií týka, veľmi nerád sa púšťam do konšpiračných teórií, pretože je to boj, ktorý sa nedá vyhrať. Médiá majú svoje vlastné záujmy, politici svoje. Umenie politika je hrať takým spôsobom, aby sa na titulku nedostal. A to dlhodobo.Martin Poliačik
Vy ste v referende odpovedali kladne na všetkých šesť otázok?
Áno.
Čo by vyriešilo, keby bolo v NR SR len sto poslancov?
(Ticho) Občania by boli nútení ísť bližšie k poslancom. Výbory by neboli také anonymné. Plénum by dokázalo pri stovke fungovať rovnako efektívne ako teraz. Máme veľa poslancov. Niektorých poslancov v parlamente nie je vidno, nikto netuší, čo tam robia. Myslím si, že keby sme to stiahli na tú stovku, tak aj pri zostavovaní kandidátky by bol na politické strany vyvíjaný oveľa väčší tlak, aby tam dávali kvalitných ľudí.
Budú vaši koaliční kolegovia v parlamente ochotní hlasovať za zúženie poslaneckej imunity?
V momente, keď bude potrebné hlasovať v pléne, tak verím, že nás tam 79 bude.
A do toho momentu?
Do toho momentu môžu mať ľudia rôzne názory a v kuloároch sa môžu tváriť, že im tá imunita v podstate až tak neprekáža, ale existuje niečo ako lojalita vo vnútri.
Ak by to poslanci neodhlasovali?
Budeme vedieť ukázať, že všetci naši ľudia za to ruku zdvihli. A ak to niekto nespraví, bude potrebné ukázať prstom na vinníka.
Ste jedným z kandidátov na predsedu poslaneckého klubu SaS. Viedli by ste ho inak ako Sulík?
Richard je veľmi silný a charizmatický líder. A na začiatku sa mnohé veci riadili jeho predstavou, lebo my sme ešte úplne predstavu nemali. Tým, že už máme skúsenosť s prácou v parlamente, máme aj predstavu, akým spôsobom chceme pracovať.
Robili by ste teda niektoré veci inak?
Ani by som ich nerobil zásadne inak. Výhoda nového predsedu klubu bude v tom, že bude mať na to podstatne viac času. Richard je zároveň predseda parlamentu, čo so sebou nesie oveľa náročnejší harmonogram práce, než bude mať nový predseda klubu.
Je Iveta Radičová dobrou premiérkou?
(Dlhé ticho) Je. Tým, že akoby stojí mimo svojej vlastnej strany, je bližšie ku koaličným partnerom. Môže to byť výhoda, keďže ona rozhoduje naozaj voči štyrom nezávislým partnerom, ktorí sú si mnohokrát rovnocenní. A tým, že v SDKÚ ešte stále nie je vykryštalizovaný mocenský postup, ona môže použiť podporu z iných strán, aby presadila svoje vlastné veci. Zároveň sa profiluje ako silný líder jednotlivec. Ako človek, ktorý ma držať túto koalíciu pohromade, je osobou na správnom mieste.
Sám ste napísali, že ak bude pri dôležitých reformách zaťahovať ručnú brzdu, budete na vládnutie potrebovať aspoň dvanásť rokov.
Je nutné urobiť kroky, ktoré sú tvrdé. A pani premiérka má niekedy tendenciu voliť len kroky, ktoré sú neboľavé. Občas treba spraviť aj také veci. Je to daň za to, akým spôsobom sa tu vládlo štyri roky.
Iveta Radičová tým, že akoby stojí mimo svojej vlastnej strany, je bližšie ku koaličným partnerom. Môže to byť výhoda, keďže ona rozhoduje naozaj voči štyrom nezávislým partnerom, ktorí sú si mnohokrát rovnocenní. A tým, že v SDKÚ ešte stále nie je vykryštalizovaný mocenský postup, ona môže použiť podporu z iných strán, aby presadila svoje vlastné veci. Zároveň sa profiluje ako silný líder jednotlivecMartin Poliačik
Mala socha Svätopluka ostať na Nádvorí Bratislavského hradu?
Osobne si myslím, že nie. Považujem ju za umelecký nepodarok a svedectvo zneužívania histórie pre politické ciele, ktoré samotnú históriu poškodzujú. Máme v histórii mnoho momentov a osobností, na ktoré môžeme byť právom pyšní a Svätopluk medzi ne patrí. Spôsob, akým tá socha bola na Hrad umiestnená a človek ktorý ju zhotovil, svedčia o tom, že na Slovensku sme sa ešte nevymanili z oparu totalitného zmýšľania. Preto je každá pripomienka totalitného režimu krok nesprávnym smerom.
Prečo Sulík rozhodol, že tam socha zostane?
Keby to bolo iba na mne, povedal by som nie. Neznamená to však, že Richard sa rozhodol zle. Rozhodol sa tak, aby jeho riešenie aspoň čiastočne naplnilo očakávanie všetkých zúčastnených. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie.
Svätopluk zostal na Hrade, sankcie v jazykovom zákone. Nevysiela to zlý signál, že nemeníte nič z toho, čo ste kritizovali?
Sankcie nie sú jediný problém jazykového zákona, celý je postavený zle. Je veľmi ťažké opravovať niečo, čo je od začiatku choré. Na druhej strane, ak už máme zákon a vieme sa zjednotiť na tom, že má nejakým spôsobom štátny jazyk chrániť, nemôžeme ho urobiť bezzubým. Podstatné v tom zákone je, akým spôsobom rieši jednotlivé situácie. Sankcia v zákone je iba technika jeho dodržiavania.
Nemohli sankcie vypadnúť úplne?
Tak potom zrušme rovno celý zákon…
Prečo ste ho nezrušili?
No, ale potom to už je diskusia, či máme mať zákon, ktorý chráni štátny jazyk alebo nie. Prestáva to byť diskusia o sankciách. Som otvorený diskusii, či ten zákon potrebujeme, ale na tejto línii dnes diskusia nestojí.
Potrebujeme teda zákon, ktorý má chrániť štátny jazyk?
Viac ako zákon o štátnom jazyku potrebujeme podporu slovenských spisovateľov, osvetu literárnej tvorby. Potrebujeme dobrých slovenčinárov a dobré osnovy na školách… Keby sme to všetko mali, nepotrebujeme zákon o štátnom jazyku. Je to ako pokrývka na neexistujúcom hrnci. Potrebujeme niečo reálne variť a nie zakrývať.
Istý čas ste žili u šamana v Peru. Prečo?
Bolo to také moje dvojročné sebapoznávanie, ktoré začalo asi pred piatimi rokmi. Na jednej prednáške v Košiciach rozprával jeden pán o svojej púti do Compostely. Povedal mi vtedy, aby som si veľmi dobre dával pozor, pretože ak raz vyrieknem „Aj ja na púť pôjdem“, nebude sa do dať vziať späť. Ja som vtedy povedal: „Ja pôjdem!“ Po skončení školy som začal žiť v Bratislave tak, že človek ráno ide do práce, večer sa z nej vráti a niekam zájde s kamarátmi. Časom som zistil, že som sa v tom type života úplne stratil. Že to, o čom som si myslel, že toto som ja, prestalo existovať a nabehol som na stereotypný spôsob života, ktorý ma nenapĺňal. Vtedy som sa to rozhodol rázne to ukončiť a v priebehu mesiaca som podal výpoveď a odišiel zo Slovenska.
Priamo do Peru?
Nie, najprv do Británie, kde som pracoval ako asistent vozičkárov. Z peňazí, ktoré som zarobil, som sa vydal na sebapoznávací pobyt do Peru. Nerozumel som jazyku, kultúre, ktorá je úplne iná ako to, na čo sme zvyknutí, navyše som tam nepoznal nikoho a mal som len adresu rodiny, o ktorej som vedel, že ma čakajú a môžem u nej niekoľko mesiacov bývať. Bol to veľmi dobrý mechanizmus na vybudenie toho najlepšieho, čo v človeku je. Jeho pudu sebazáchovy, jeho možnosti komunikovať so svetom… Ten záver u šamana, to bola taká čerešnička na torte. Po roku a pol putovania svetom, som sa dostal k bodu, kvôli ktorému som to začal na začiatku robiť. Bolo to akoby zavŕšenie môjho procesu sebapoznávania, odpustenia sebe samému a vyrovnania sa s celým doterajším životom. Bol to základ toho, akým spôsobom som začal žiť, keď som sa vrátil domov.
Je nutné urobiť kroky, ktoré sú tvrdé. A pani premiérka má niekedy tendenciu voliť len kroky, ktoré sú neboľavé.Martin Poliačik
„Sebapoznaný“ ste vstúpili do politiky…
Keď som sa vrátil z Peru, chcel som sa venovať viac liečiteľstvu a masážam. Vedel som, že Richard Sulík zakladá stranu a vždy ma lákalo byť pri zrode vecí, o ktorých som si myslel, že môžu niečo znamenať či zmeniť. Ponúkol som mu iba to, že rád s niečím pomôžem. Mal som dobré kontakty v mládežníckych organizáciách, keďže som s debatérmi spolupracoval dlhé roky. Vtedy však už mali dohodu s mladými liberálmi, no Richard mi ponúkol možnosť spolupodieľať sa na písaní programu. Popri písaní programu som spoznával stále viacej ľudí v SaS. Ako vedúci tímu pre program som zároveň sedel na Republikovej rade. Niečo som zrejme urobil dobre, lebo som dostal dôveru. Takže do politiky som vlastne ani nevstúpil. Podarilo sa mi to popri práci na tom, o čo som si myslel, že robiť viem.
Zhováral sa Lukáš Melicher