Riešenie konkurencieschopnosti Európy v globálnej ekonomike spočíva v štrukturálnych zmenách a podpore trhu a firiem, nie v tvorbe ďalších verejných zdrojov. Uviedol ekonóm Martin Slaný z investičnej skupiny DFRG v rozhovore s Miroslavom Wlachovským v podcaste agentúru SITA s názvom Okno do sveta.
Dodal, že tento jeho postoj odzrkadľuje nedávne vyjadrenia bývalého guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho o zaostávaní kontinentu za USA a Čínou.
„Ekonomická história ukazuje, že múdry štát nie je ten, ktorý dokáže alokovať jednotlivé investície. Ale múdry je ten, ktorý zdôrazňuje potrebu vytvoriť priaznivé prostredie pre podnikanie,“ povedal Slaný.
Jednotný európsky trh
Verí, že dokončenie jednotného európskeho trhu a eliminácia zbytočných regulačných prekážok sú rozhodujúce pre zvýšenie produktivity.
>>> Celý rozhovor s Martinom Slaným
Okno do sveta: Ak je niečo extrémne neetické a v neprospech budúcich generácií, tak je to práve Green Deal (rozhovor)
„Pre mňa sú symbolom v Európe regulačné zásahy. Vždy je tam snaha vyriešiť problém nejakého jednotlivého trhu. Ale my potrebujeme iba stanoviť mantinely. Ale nechajme trh, nechajme konkurenciu. To že máme jednotný trh, ešte nič nehovorí o kvalite toho európskeho trhu. O tom by sme sa mali rozprávať. Nesnažme sa všetko zregulovať,“ vysvetlil Slaný.
Energetická oblasť
Podľa neho je jeden z kľúčových faktorov energetická oblasť. V Európe v posledných rokoch fatálne stroskotala a je nutné ju riešiť najmä vďaka Nemecku a jeho „Energiewende“, (premena výroby energie s minimom skleníkových plynov, pozn.red).
Ekonóm Slaný kritizoval prístup ku konsolidácii, štáty sa zameriavajú na zvýšenie daní namiesto redukcie rastúcich výdavkov
„Dáta jasne ukazujú, že výkonnosť nemeckého priemyslu, jeho produkčná schopnosť v poslednej dekáde brutálne klesá. Aj keď sa pozrieme na pridanú hodnotu, tam ten prepad nie je taký veľký, ale je dramatický,“ povedal Slaný.
Dodal, že podobne je to vidieť najmä na tom priemysle, ktorý je energeticky náročný. „Výkladnou skriňou Európy bol chemický priemysel. Dnes, zažíva jeden z najväčších prepadov,“ vysvetlil.
Automobily a automotive
Druhou oblasťou sú automobily a automotive. „A zase tu bola negatívna snaha v rámci Green Deal-u. Obmedzovaním produkcie, zastavíme výrobu spaľovacích motorov od toho či onoho dátumu, lebo v úvodzovkách ‚pozitívne‘ dotáciami a stimulmi, sme si vybrali jednu technológiu – elektromobily a tým sme automaticky zdiskvalifikovali všetky ostatné,“ objasnil Slaný.
Keby sme to nechali voľnému trhu, možno by už bol niekde ďalej vodík, a možno by sa ukázal ako životaschopný do budúcnosti. „Európu dnes valcujú čínske elektromobily podporené ich štátnymi zásahmi,“ povedal Slaný a znova poukázal na potrebu prehodnotiť prístup ku kľúčovým priemyselným odvetviam a návratu k trhovým princípom.
Trh s elektrickými autami prechádza výraznou transformáciou, pričom Čína zostáva na čele tejto vlny inovácií. Kým Číňania ďalej posilňujú svoju pozíciu, USA sa snažia držať krok.
Pozícia USA
Ekonóm Martin Slaný vníma aj pozíciu USA v kontexte širšieho ekonomického prostredia, kde štáty západnej civilizácie vystupujú s čoraz výraznejšou ekonomickou politikou.
Podľa Slaného boli štáty v minulosti menej intervencionistické, ale posledné krízy, ako pandémia COVID-19 a veľká finančná kríza, posilnili úlohu štátov. „Vidíme, že veľké ekonomické centrá sa uzatvárajú do seba. Proces skracovania subdodávateľských reťazcov je na vzostupe a každý región identifikuje, čo je preň kľúčové,“ skonštatoval Slaný.
V USA, hoci sú rozpravy o zahranično-obchodných prekážkach intenzívne, americká ekonomika z pohľadu Slaného stále zachováva svoju dynamiku. „Spojené štáty rýchlo rastú. Pokrízové oživenie je pre USA podstatne optimistickejšie, ako pre Európsku úniu,“ doplnil s odkazom na dravosť amerického trhu, ktorá podľa neho stavila na uvoľnenie ekonomiky a intervencie.
Debata medzi americkými politikmi, ako sú Trump a Harrisová, podľa Slaného zrkadlí túto novú realitu, kde otázkami sú už len veľkosť obchodných prekážok voči Číne a aplikácia podobných pravidiel na iné regióny, vrátane Európy.
Prístup Európy k čínskej ekonomike
Slaný na záver kritizoval prístup Európy k čínskej ekonomike a varoval pred dôsledkami európskej naivity vo vzťahu k Číne. Podľa neho Európa nedokázala využiť zákon komparatívnych výhod vo svoj prospech.
„Nie som zástancom toho, aby Európa mala vyrábať všetko. Zákon komparatívnych výhod hovorí o tom, že máme robiť to, v čom máme relatívne nižšie náklady. Ale nesmieme si tie náklady štátnymi zásahmi zvyšovať a našu konkurencieschopnosť podkopávať. A to sme si my urobili,“ dodal.
Čína využila svoje nástroje, dotácie a subvencie na zaplavenie Európy vlastným tovarom, čím spôsobila konkurenčný tlak v oblastiach, kde bola Európa silná.
Slaný varoval pred oneskorenou reakciou Európy a USA na túto situáciu. „Teraz sa tomu budeme môcť brániť tak, že zavedieme nejaké opatrenia. Samozrejme, že na to recipročne bude reagovať Čína, a zase si obmedzíme nejaký svetový trh,“ varoval.
Avšak v 90-tych rokoch, kedy bola Čína oproti USA alebo Európe ekonomicky menšia, bola situácia iná. „Jediné východisko je proste znovu obnoviť ekonomickú silu Európy, tak aby sme sa stali ako ekonomickým, tak potom aj politickým partnerom tej Číny,“ uzavrel Slaný.
