Plodnosť na Slovensku má dlhodobo klesajúci trend. Vyplýva to z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021, na základe ktorých demograf Branislav Šprocha zostavil vedecký článok o plodnosti žien na Slovensku.
Ako ďalej v tlačovej správe informovala hovorkyňa štatistického úradu pre SODB Jasmína Stauder, klesajúci trend potvrdzujú nielen prierezové údaje, ale znižovanie intenzity rodenia detí jasne identifikujú aj v generačnom pohľade.
Populácia na Slovensku stárne
„Slovenská populácia starne. Základnou otázkou na pochopenie zmien je v sčítaní otázka o počte živonarodených detí. Odhaľuje počet narodených detí, plodnosť žien a hlbší pohľad na štruktúru žien ako takú,“ informovala Stauder. Branislav Šprocha tvrdí, že hlavným cieľom bola hlbšia analýza generačnej plodnosti na Slovensku v skupinách žien narodených v rokoch 1940 – 1980.
Na Slovensku podľa sčítania vzrástla vzdelanostná úroveň. Ako sú na tom jednotlivé kraje?
„Získané údaje potvrdili pokračujúci pokles plodnosti, keď generácie žien z druhej polovice 60. rokov boli poslednými s priemerne viac ako dvomi deťmi. U žien narodených v 70. rokoch generačná plodnosť klesla signifikantne pod hranicu dvoch detí,“ interpretoval výsledky Šprocha.
Nárast bezdetnosti
Ďalej uviedol, že je to podmienené znižovaním pravdepodobností narodenia prvého i druhého dieťaťa, čo sa následne prejavuje aj na náraste bezdetnosti, jednodetnosti pri súčasnom poklese podielu dvojdetného modelu rodiny.
„V najmladších generáciách tiež dochádza k zvyšovaniu variability reprodukcie a zmenšovaniu rodín a počtu súrodencov v nich,“ dodal Šprocha. Ďalej tvrdí, že z hľadiska demografickej reprodukcie je nenahraditeľnou predovšetkým otázka o počte živonarodených detí ženám.
„V kombinácii s ďalšími znakmi, ako je napr. vek, rok narodenia a prípadne aj ďalšie štrukturálne premenné, umožňuje podrobnú generačnú analýzu realizovanej plodnosti. Tým sa význam a nenahraditeľnosť daných výsledkov zo sčítania v dátových podmienkach Slovenska len zvyšuje,“ vysvetlil Šprocha.
Medzigeneračný postupný pokles
Demograf taktiež skonštatoval, že hlavným vývojovým znakom konečnej plodnosti žien na Slovensku je jej dlhodobý medzigeneračný postupný pokles.
„Kým u žien narodených na začiatku 40. rokov minulého storočia sa priemerný počet živonarodených detí pohyboval nad hranicou 2,5 dieťaťa, v generáciách zo začiatku 50. rokov to bolo už len približne 2,3 dieťaťa. U osôb narodených o desaťročie neskôr približne 2,2 dieťaťa,“ interpretoval výsledky Šprocha.
Slovensko zaznamenalo viditeľný trend starnutia populácie a zároveň vzostup jej vzdelanostnej úrovne
Zároveň uviedol, že konečná plodnosť z približne dvoch detí na ženu sa znížila do generácie 1975 na necelých 1,84 dieťaťa a v generácii 1980 by dokonca len mierne prekračovala hranicu 1,71 dieťaťa. „Potvrdzujú sa tak niektoré predpoklady, že ženy narodené najmä z druhej polovice 70. rokov už na Slovensku budú mať výrazne menej ako dve deti,“ tvrdí Šprocha.
Heterogenizácia reprodukcie
Podľa demografa sme v najmladších analyzovaných populačných ročníkoch svedkami znižovania pravdepodobnosti, že sa bezdetná žena stane do konca reprodukčného obdobia matkou, ale aj toho, že sa žene s jedným dieťaťom narodí druhé.
„Podľa údajov u žien vo veku v čase sčítania v poslednej dekáde reprodukčného obdobia by jednotnosť mohla dosahovať takmer štvrtinu a bezdetnosť niečo viac ako 15 percent v príslušnej generácii,“ uviedol Šprocha. Dodal, že meniaca sa štruktúra žien podľa počtu narodených detí sa odzrkadľuje aj na rastúcej variabilite reprodukcie.
„Kým ženy realizujúce svoje reprodukčné zámery počas minulého politického režimu vďaka nízkej bezdetnosti a jednodetnosti a značnému príklonu k dvojdetnému modelu rodiny vytvárali značne uniformný model reprodukcie, v najmladších generáciách sledujeme postupný rast hodnoty koeficientu koncentrácie plodnosti a tým aj samotnú heterogenizáciu reprodukcie,“ vysvetlil demograf.