Ako hodnotíte uplynulý rok 2009, bol pre mesto ťažký?
Každý rok je svojím spôsobom ťažký. Minulý rok, keď sa vyhrotila kríza, bol v každom prípade zložitý, pretože príjem peňazí klesol o viac ako 10 percent. Vznikli komplikácie s daňovými príjmami – niektoré firmy prestali platiť dane z nehnuteľností, nedostali sme peniaze z podielových daní. Predpokladali sme to však a urobili sme opatrenia úplne od začiatku roka. Myslím si, že sme ten rok ekonomicky zvládli.
Aký je dopad krízy na mesto Senica v porovnaní s inými mestami?
Výpadok je takmer všade viac-menej rovnaký. Ide o to, že nie každé mesto má historicky rovnakú štartovaciu plochu. Celý náš model je stavaný na počet obyvateľov, to znamená, že dostávate balík peňazí na počet obyvateľov. Závisí to aj od skladby obyvateľov. V tomto sme na tom pomerne dobre – máme nad 20-tisíc obyvateľov a ich skladba je dobrá. Druhá vec je, či je v mestách dostatočné množstvo rôznych objektov, teda domov alebo podnikov, ktoré platia daň z nehnuteľnosti. Keď máte dobre nastavený daňový systém vo všetkých oblastiach, tak máte úplne inú východziu pozíciu. U nás je ten príjem pomerne vysoký. Keď máte navyše usporiadané ďalšie veci ako je školstvo či zdravotníctvo a dobre urobené majetkové pomery, tak sa vám ľahšie hýbe. My máme zjednodušenú pozíciu aj preto, že sme urobili reštrukturalizáciu majetku. Kríza sa dotkne každého, ide o to, kto sa s ňou ako dokáže vysporiadať.
Vy sa s ňou dokážete vysporiadať?
Dokážeme, aj keď určite by sme na tom boli nepomerne lepšie, keby sme pred dvomi rokmi nedokončili priemyselný park, do ktorého sme dali 10 miliónov eur z vlastných peňazí. Ale je to investícia na najbližších 30 až 50 rokov. Keby sme tie peniaze mali, v pohode prečkáme niekoľko ďalších rokov. Ale zase v náväznosti na to vznikajú nové pracovné miesta. Aj v čase krízy nám tam prichádzajú ďalšie firmy. Vážnejším problémom je areál Slovenského hodvábu veľký asi 35 hektárov. Tam ako by sa zastavil čas. Skrachovali tam dve firmy a keďže je to v insolvencii, teda pod zákonnou ochranou, nemáme z nich daňový príjem. Čaká sa, komu sa to predá.
Aký veľký je výpadok na daniach z nehnuteľnosti?
Asi 530 tisíc eur ročne. Najhoršie je, že sa tam investovalo 2,8 miliárd českých korún do novej fabriky a tá sa nedokončila. Teraz sa hľadá firma, ktorá to celé odkúpi, dostavia a oživí celý areál.
Mohli by ste vyčísliť aj o koľko menej dostalo mesto v roku 2009 z podielových daní?
My sme ten výpadok predpokladali 900 tisíc eur, ale dohodou medzi ZMOS-om a štátom došlo k tomu, že asi 332 tisíc sme dostali naspäť.
Spomínali ste priemyselný park, do ktorého ste investovali nemalé financie z vlastného vrecka. Avšak tieto peniaze ste mali sľúbené z agentúry SARIO, ktorá nakoniec zmluvu vypovedala.
Priemyselný park a spolu s ním balík peňazí nám odsúhlasili ešte za predchádzajúcej vlády v máji. Potom boli voľby a zmenila sa politická situácia. Chyba bola v tom, že sme nečerpali peniaze ako iní v predstihu, ale najskôr sme robili svoje veci s tým, že schválených 220 miliónov korún budeme čerpať až potom. Ale nestihli sme to a povedalo sa, že tie peniaze pôjdu inde. Zmluvy so SARIOM sú postavené tak, že už pri podozrení ich môžu vypovedať. Tak oni povedali, že majú podozrenie, že niečo nebolo v poriadku, že sme predali pozemky v areáli bývalých kasární, ktoré sú súčasťou priemyselného parku.
A to nebola pravda?
Nebolo podmienkou, že nemôžeme predávať pozemky. My sme len nemohli výrazne meniť projekt a tiež meniť vlastnícke vzťahy k infraštruktúre.
Z vášho pohľadu teda mesto nepochybilo?
Samozrejme, že nie, lebo ak by to tak bolo, už by nás dali na súd a ten by sme vyhrali. To sa však nestalo. Nemali sme tu ani kontrolu z ministerstva, ktorá by povedala, čo sme nesplnili. Ale všetko zlé je na niečo dobré a teraz s Európskou úniou nemám vôbec nič spoločné a nemusím sa nikoho pýtať, aká firma sem môže alebo nemôže prísť.
Ako to vyzerá s obsadenosťou parku, v súčasnosti tam majú svoje fabriky štyria investori. Spomínali ste, že prídu nejakí noví.
V tomto roku by mala byť dokončená fabrika firmy IKO a zároveň by sa mala začať stavať fabrika Maccafferi, pričom rokujeme aj ďalším investorom. Je tam voľných ešte 150 hektárov plochy, takže ak na jednu veľkú fabriku rátame päť hektárov, je to vízia na 30 až 50 rokov.
Koľko pracovných miest by tu malo vďaka spomínaným novým firmám vzniknúť?
Každá firma niečo garantuje, ale bavíme sa o stovkách pracovných miest. Mňa však zaujímajú aj tie naše senické firmy, lebo tie nám môžu pomôcť s financovaním športu či kultúry, na rozdiel od nadnárodných spoločností. Chceli sme im pomôcť, preto sme nezvyšovali dane. Taktiež sme im umožnili určitý splátkový kalendár.
Krajské mesto Trnava pomáha podnikateľom napríklad znížením nájmov v nefajčiarskych kaviarňach. Niečo podobné nechystáte?
Toto neriešime, nerozlišujeme fajčiarske od nefajčiarskych, to nech si rieši štát. Štát nám narobil neskutočné problémy pri prevádzkach. Kedysi sme mali kompetenciu rozhodnúť, či povolíme prevádzku na našom území alebo nie, schvaľovali sme aj otváracie hodiny. Zákon toto znemožnil, môžeme určiť len jednotný čas. Narušil sa tu určitý systém, ktorý tu bol nastavený.
Aké ďalšie opatrenia štátu podľa vás poškodili samosprávam?
To, že nemôžeme vyberať poplatky za parkovné vnímame ako veľmi zlý krok zo strany štátu. Ďalej na mestskú políciu sa presúva stále väčšia zodpovednosť a najnovšie už ani linka 159 nie je bezplatná. Rovnako aj zavedenie mýta považujem za nešťastný krok. Cez naše mesto prechádza cesta prvej triedy, to znamená, že všetky služby a činnosti by mali zdražieť, lebo výrobcovia si to premietnu do cien. Celkovo možno povedať, že štát čoraz viac presúva zodpovednosť na mestá a obce, ale bez peňazí.
Vráťme sa ku kríze a k úsporným opatreniam, ktoré ste spomínali v úvode. Ako sa vyvíjali?
Už na rok 2009 sme prijali konzervatívny rozpočet, neskôr sme viazali 15 percent bežných výdavkov. Na jeseň sme prijali balík úsporných opatrení – zmrazili sme trináste platy zamestnancom, ja ani môj zástupca nedostaneme odmeny. V školách sme znížili výdaje, na úrade sa zredukovali bežné i kapitálové výdavky, investičné akcie sa takmer všetky pozastavili. Zrušili sme služobné cesty, výjazdy, ale neuskutočnilo sa ani podujatie Senické kultúrne leto či silvestrovský ohňostroj, aby všetci vnímali, že je kríza a že šetriť musí každý.
Možno hovoriť o radikálnych opatreniach?
Radikálne opatrenia by boli, keby sme robili len to, čo nám ukladá zákon. To znamená plaváreň ani zimný štadión nemusia byť, rekreačná oblasť takisto nie. V školách nemusia byť poobede rôzne aktivity, teda športové haly a telocvične sa môžu odstaviť, to isté platí pre kultúrny dom a kino. Potom by ani tých úradníkov nemuselo byť toľko. Ale potom vzniká otázka, prečo ľudia majú bývať v mestách.
Schyľuje sa k niečomu takémuto?
Je tu určitá zotrvačnosť, môžeme predvídať nejaký vývoj. Prispôsobujeme sa tomu a už dlhšie zefektívňujeme činnosť úradu, mestských organizácií a zariadení.
Zefektívňovaním činnosti máte na mysli aj prepúšťanie zamestnancov?
My sme urobili ten krok, že tri roky sme nenavyšovali počet zamestnancov, pribúdajúce kompetencie sme len presúvali na existujúcich zamestnancov. Z toho dôvodu sme nemuseli prepúšťať.
Takže tam už nie je priestor na šetrenie?
Tam sme už na hrane. Keby niekto zo zamestnancov odišiel, nahradíme ho novým človekom.
Aké sú prognózy na rok 2010? Bude sa situácia zlepšovať alebo zhoršovať?
Do konca mája sa všetci budú tváriť, že je všetko OK, prebehnú parlamentné voľby a potom to pôjde dolu vodou. Až potom sa začne hovoriť o tom, aké je to zlé, ako sa musí šetriť a že dopad na samosprávy je obrovský. Je to štandardný postup vlády, že do parlamentných volieb nesmie byť žiadna panika, žiadny chaos, preto pomáhajú samosprávam. Každá strana, ktorá sa chce dostať do parlamentu chce dobre komunikovať s obcami a občanmi, čiže bude vytvárať pozitívne prostredie. Potom to ale rupne a v nevýhode budú samosprávy, kde začne boj o komunál vo voľbách primátorov a starostov. Vtedy budú silní tí, čo sú vo vláde a tí sa rozhodnú, komu pomôžu a komu nie. Garantujem vám, že to tak bude.
Aké sú možnosti získania financií do rozpočtu, ak si nechcete zobrať úver? Dá sa niečo získať predajom majetku?
My predávame majetok desaťročia, stále niečo predávať a kupovať pomáha zefektívniť hospodárenie. Tu je iný problém. Mestá a obce by radi predávali, ale nie sú kupujúci. Záujem oproti minulosti poklesol. Pre niektoré obce to môže znamenať zastavenie spolufinancovania grantov a projektov, lebo tam potrebujete päť percent spolufinancovania plus peniaze na predfinancovanie. Nie každý si môže dovoliť väčšie projekty a malé obce už vôbec nie. Mestá na Záhorí sú však na tom pomerne dobre.
Zadlženosť vášho mesta je v súčasnosti dosť vysoká, dlh je okolo 5 miliónov eur. Môžete si dovoliť vziať si v prípade potreby ďalší úver?
My si môžeme vziať úver, máme rezervu asi 1,66 milióna eur. V súčasnosti je to skôr o tom, či vám niekto dá úver. Kto si zobral v minulosti úver a dobre tie peniaze investoval, tak urobil dobre. Úvery sme na 90 percent použili do projektov, ktoré sú návratné. Investovali sme do plusových projektov – do nákupu pozemkov, do priemyselného parku. Sme jediné mesto, ktoré sprivatizovalo zdravotníctvo. Máme z toho ročne rádovo viac ako 200-tisíc eur, ktoré dávame späť do zdravotníctva.
Napriek tomu vaši kritici, ako napríklad poslanec Anton Cibula hovoria, že pre veľkú zadlženosť môže mestu v budúcnosti hroziť nútená správa.
Pán Cibula ma nezaujíma a k jeho slovám sa nevyjadrujem. Mestu nútená správa nehrozí. Máme dostatočné množstvo majetku, rádovo za 66-tisíc eur, aj dobrú komunikáciu s bankami na to, aby sme tieto veci ustáli. Naozaj, sme na tom pomerne dobre.
V minulom roku vám okrem krízy uškodili aj povodne v mestskej časti Kunov spôsobené prívalovými dažďami. Výška škôd dosiahla približne 100 tisíc eur. Bol to len prírodný živel, alebo bola možno vina aj niekde inde?
To územie je 400 rokov sledované a 400 rokov sú tam presne tieto úkazy, akurát vždy je pamäť národa krátka. Úkazy sa vždy od 30 do 50 rokov pravidelne menia. Je to historicky vymletá úžľabina. Skĺbilo sa tam viac náhod – extrémne množstvo vody a tiež nevhodné plodiny, ktoré sa tu pestovali na poliach. Ak by tam boli iné plodiny, možno by voda išla pomalšie a bolo by jej tam o 20 centimetrov menej, ale zásadným spôsobom by sa to nezmenilo. Už sme tam urobili nejaké zásahy, do protidažďových opatrení sme investovali asi 170 tisíc eur. Zdôrazňujem však, že mesto po prvé nič neporušilo a po druhé nie je inštitúciou, ktorá by bola povinná robiť takéto opatrenia. My sme to urobili, ale nad rámec našich kompetencií.
Čo presne ste tam vybudovali?
Určité zadržovacie nádoby, prerobili sme kanalizáciu a vpuste, robíme tam kaskády. Dohodli sme sa tiež s družstevníkmi o zatrávnení a presmerovaní rigolov. My sme sa tomu venovali s odbornými tímami, ale mrzí ma, že štát nemá žiadnu koncepciu. Nedostali sme ani odškodné, ktoré sme žiadali. Napriek týmto opatreniam som v tomto pesimista a hovorím, že obyvatelia tam budú tam mať problémy aj v budúcnosti.
Poďme k pozitívnejším veciam. S ktorými projektmi ste boli úspešní v čerpaní eurofondov, a ktoré sa naopak presúvajú do ďalších rokov?
Eurofondy treba zadefinovať nasledovne: Miera úspechu v získavaní eurofondov je daná priamou úmerou k účasti na danom podvode. Tým chcem jemne naznačiť, že eurofondy sa nezískavajú, eurofondy sa dostávajú. Nie je to náhodný jav, ale sofistikovaný prístup jednotlivých inštitúcii k riadeniu fondovej politiky. To je naša tragédia, pretože to čerpanie je potom veľmi nízke. Tým, že tam nie je rovnosť šancí ich ani nevyčerpáme.
Nie je to odvážne tvrdenie?
Na Slovensku je vždy ten problém, že všetci všetko vedia, ale boja sa to pomenovať pravým menom. Ale v skratke, schválili nám projekty škôl – dve základné školy a základnú umeleckú školu, námestie, kompostáreň, a rôzne menšie projekty – spolu za asi 10 miliónov eur. Žiadali sme prostriedky na viac projektov, ale to zistenie je také, že ak aj urobíte dobré projekty, najmä v niektorých oblastiach je už dopredu dané, že ste pod čiarou. Teraz pripravujeme ďalšie projekty v tej istej sume, ako revitalizáciu sídelných celkov, plasty, priemyselný park, informačné technológie.
Takže pripravujete nové projekty aj keď podľa vás rozdeľovanie peňazí nie je celkom „košér“?
Projekty pripravujeme a budeme ich pripravovať ešte viac. Som presvedčený, že príde čas, keď sa všetci spamätajú, že nevyčerpali prostriedky a bude umožnené aj ostatným čerpať ich. Bude sa blížiť rok 2013, kedy sa ukončí tento proces a zrazu sa zistí, že peňazí je ešte dosť a potom bude šanca aj na dobré projekty. Tým nechcem povedať, že doteraz neboli dobré. Lepšia kvalita sa však zabezpečí výberom z väčšieho množstva.
Spomínali ste, že ste pozastavili investičné akcie. Všetky?
Takmer všetky sme pozastavili, momentálne sme schválili len rozširovanie cintorína. Projekt máme dlhodobo pripravený, preto ho chceme zrealizovať. Náklady by sa mali vyšplhať na 200 až 220 tisíc eur, pričom financovanie si rozdelíme na etapy. Ďalšou investíciou bude výmena osvetlenia v školách. Z eurofondov sme získali prostriedky na rekonštrukcie troch škôl, ale osvetlenie sa nám už nezmestilo do oprávnených nákladov. Na tento účel si však zoberieme dodávateľský úver, ktorý budeme splácať z ušetrených peňazí za energie. Okrem toho už spravíme len menšie investície ako opravy chodníkov, výstavbu parkovísk, parkové plochy či ihriská. Plánované väčšie rekonštrukcie niektorých ciest či budov sme museli odložiť.
Nezamestnanosť v okrese Senica je najvyššia v rámci Trnavského kraja. Miera evidovanej nezamestnanosti za november bola 12,59 percent čo je viac ako celoslovenský priemer. Ako vidíte situáciu v regióne, budú vznikať nové miesta? Pomáha mesto v sociálnej oblasti?
Sociálnu oblasť aj politiku zamestnanosti má na starosti štát. Mesto len vytvára podmienky. My sme ich vytvorili. Nezamestnanosť vznikla trošku tým, že prišlo o prácu okolo 350 ľudí v závode Delphi. Ale najväčším podiel na tom má znižovanie počtu zamestnancov v závodoch, ktoré nie sú v našom okrese. Mnoho ľudí pracovalo mimo okresu, pretože tu je dostupnosť urobená tak, že ľudia za prácou cestujú. Množstvo ľudí robilo v Rakúsku a v Čechách, kde začali najprv prepúšťať Slovákov. Čo sa týka pomoci mesta, máme individuálny prístup k obyvateľom – k rodinám i jednotlivcom, aj k dôchodcom. Ja som proti tomu, aby niekto dostal výhody za to že má 60 alebo 70 rokov. Človek, ktorý sa dostane do problému môže dostať dávku v hmotnej núdzi, alebo hľadáme iný spôsob ako mu pomôcť. Preto sme si vytvorili aj vlastné sociálne zariadenie. Môžem povedať, že tento systém funguje.
Mohlo by sa situácia s nezamestnanosťou v tomto roku zlepšiť?
Úspech bude, keď sa nezhorší. Ja som dokonca predpokladal, že o tomto čase už bude 15-percentná nezamestnanosť. Vytvárame však predpoklady na vznik nových pracovných miest, okrem už spomínaných závodov v priemyselnom parku vzniknú nové miesta aj v súvislosti s golfovým ihriskom, ktoré otvoria v lete a bude jedno z najväčších v Európe. Niektoré veci sme na to naviazali, je tam naštartovaný systém spolupráce s letiskom, ubytovacími zariadeniami a podobne. Spolupracujeme aj s okolitými mestami, aby si mal turista čo pozrieť aj v okolí. V Smrdákoch sú kúpele, Skalica má historické centrum, Holíč má zámok a podobne.
Zhovárala sa Katarína Rosinová
