Bývalý Seminár Sv. Štefana v Trnave je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie mesta a národnou kultúrnou pamiatkou. Budova roky chátrala. Trnavská arcidiecéza začala s jej rekonštrukciou za podpory Ministerstva kultúry SR až v roku 2007. Na celej fasáde z ulice M. Sch. Trnavského sa použili výrobky s nízkym vplyvom na životné prostredie, bez obsahu olova, chrómu, kadmia alebo ortuti alebo iných zlúčenín klasifikovaných ako rakovinotvorné alebo toxické látky. Rovnaký systém sa uplatnil napríklad aj na vnútorných stenách kolonády Napoleonského krídla na Piazza San Marco nachádzajúcej sa oproti slávnej bazilike patróna Benátok v Taliansku.
Čo je Stephaneum
Stephaneum je dvojpodlažný celopodpivničený štvorkrídlový palác so stredným zatvoreným dvorom, okolo ktorého vedie spojovacia chodba. V budove sa nachádza aj kaplnka zaklenutá kupolou a vyzdobená freskami. Autorom maliarskej výzdoby je J. I. Cimbal. Stropy paláca sú pokryté ozdobnými štukami. Palác bol postavený v roku 1724 podľa projektov neznámeho viedenského autora z okruhu známeho architekta J. L. Hildebrandta ako súčasť areálu univerzitných budov. Mgr. art. Juraj Puškár k tomu uvádza: „Ide o príklad neskorobarokovej až rokokovej palácovej architektúry mestského typu s architektonickým vyhotovením výnimočnej kvality.“ V rokoch 1724 až 1850 tu sídlil Seminár sv. Štefana, založený arcibiskupom Mikulášom Oláhom. V roku 1850 bol seminár z paláca presťahovaný do Ostrihomu a až do roku 1886 dom obýval arcibiskupský vikár. Od roku 1886 bol v budove zriadený katolícky chlapčenský sirotinec. Po roku 1945 sa palác využíval ako detský domov. V roku 1995 bola budova uzavretá, a to až do roku 2007, keď sa začalo s rekonštrukčnými prácami.
Ako sa reštauruje historická budova
Na margo reštaurátorskej práce hovorí hlavný reštaurátor Mgr. art. Juraj Puškár: „Po realizácii veľkoplošných sond sme zistili a doslova aj cítili, že prízemné časti až do výšky 4,5 m boli hlavne na ulici M. Schneidera Trnavského mimoriadne zavlhnuté a neuveriteľne deštruované. Degradácia nádherných štukových omietok postúpila v tom čase natoľko, že v úrovni pod kordónovou rímsou bolo zničených 80 % a v úrovni 2,5 m nad zemou už takmer 95 % omietok.“ Na základe reštaurátorského výskumu sa definitívne stanovila farebnosť jednotlivých častí fasád so štukovou výzdobou, portálu a reliéfnej výzdoby, syntetizovali návrhy statického zabezpečenia niektorých narušených častí s použitím časových a technologických postupov, a to tak, aby v plnej miere rešpektovali a spolupôsobili s komplexným návrhom vlhkostnej sanácie objektu.
Celý článok si môžete prečítať tu.