BRATISLAVA 10. júna (WEBNOVINY) – Ľudia, ktorí po povodniach bedákajú a poučujú, čo by sa malo urobiť pre ochranu pred týmto živlom, sú často tí istí, ktorí sú na Slovensku zodpovední za implementáciu Rámcovej smernice o vode či zavádzanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe do každodenného života.
Upozorňuje na to predseda Občianskeho združenia Tatry Rudolf Pado. Bežný občan netuší, že existuje niekoľko národných správ o zmene klímy a Územná štúdia Slovenska, ktoré prebiehajúce javy v krajine pomenovali, opísali a pre jednotlivé sektory hospodárstva navrhli takzvané adaptačné opatrenia. „Z nich sa v každodennom živote neuplatňuje skoro nič, lebo je oveľa pohodlnejšie zjednodušiť problém na extrémne zrážky, extrémne sucho, extrémny vietor a pravidelne atakovať štátny rozpočet cez žiadosti o odškodnenie, dotáciu alebo rovno atakovať európske fondy, než priznať absolútne zlyhanie pri správe fyzickej podoby krajiny,“ konštatuje Pado.
V slovenských lesoch sa podľa Pada skrýva približne 50-tisíc kilometrov lesných ciest a nespočetné množstvo zvážnic s čistým povrchovým odtokom vody. Napriek odporúčaniu odborných štúdií uplatňovať pri obnove lesa „prírode blízke pestovanie lesa“ sa v lesoch naďalej uplatňujú nešetrné ťažobné postupy, nerešpektuje sa prirodzená veková, druhová a priestorová skladba porastov. „Smrek rastie na 26 percentách lesného pôdneho fondu, pričom podľa bioklimatických podmienok by jeho plošný výskyt mal byť okolo päť percent,“ uvádza Pado.
Tisíce hektárov nekosených a nespásaných horských a podhorských lúk, s porastami burín a inváznych druhov umocňujú efekt škridlovej strechy počas zrážok. „Premenili sme druhovú skladbu pasienkov a lúk, čo najmä v inundačných územiach potokov a riek neostalo bez odozvy. Zničili sme lužné lesy, odpojili ramenné systémy riek od ich materských korýt,“ hovorí Pado. Negatívne vníma i rozoranie parciel na svahoch s vysokým sklonom, na zlých geologických a hydrologických štruktúrach, často v oblastiach bývalých enkláv lesov. OZ Tatry tvrdí, že Slovensko zvolilo stratégiu dlhých vysokoprodukčných lánov pred stratégiou výnosov rešpektujúcich princípy ekologickej stability krajiny.
Desiatky tisíc hektárov poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa tak stalo extrémne náchylnými na vodnú a veternú eróziu, čo sekundárne viedlo a vedie k zanášaniu prietočných profilov potokov a riek, priehrad a kanálov. Pado upozorňuje, že v 32 vodných dielach máme v tejto chvíli viac ako 40 miliónov metrov kubických sedimentov, ktoré obsahujú aj toxické látky z priemyslu a poľnohospodárstva. „Zhutňovaním pôdy ťažkými mechanizmami sme na státisícoch hektárov poľnohospodárskej pôdy poškodili hydrologický režim, kapilárny systém pôd sme nevhodným zavlažovaním a hnojením zaniesli soľami a rezíduami hnojív, dokonale sme rozbili chemické zloženie a znížili hrúbku humusovej vrstvy pôdy, ktorá je priamo zodpovedná za zadržiavanie vlahy,“ vysvetľuje Pado.
Človek zasiahol do prirodzeného hydrologického režimu v krajine. Vybudovali sme závlahy na viac než 300-tisíc hektároch poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vyše šesťtisíc odvodňovacích kanálov, vyše 200 závlahových privádzačov, vyše 400 čerpacích staníc, desiatky priehrad a regulácií tokov. Negatívny účinok mnohých z týchto stavieb po roku 1989 zvýraznilo rozkradnutie ich technologických zariadení a strata ich funkčnosti. To viedlo k problémom s takzvanými vnútornými vodami v bezodtokových oblastiach. Postavili sme tisíce stavieb v záplavových územiach a ich ochranu chceme riešiť zvyšovaním hrádzového systému, nie ich asanáciou. Ľahostajnosť a alibizmus samospráv a úradov životného prostredia podľa Pada umožnila občanom nasýpať tisíce ton odpadov do prietočných profilov potokov a riek, mokradí, odvodňovacích priekop. „Áno, je potrebné prejaviť solidaritu s ekonomickými obeťami povodňových javov. Nastal však čas, aby sme prestali byť solidárni s ľuďmi, ktorí majú svoju vedeckú kariéru, pozície v rôznych štátnych inštitúciách, prístup k finančným zdrojom a publikovanú ´pravdu´ zabezpečené len prostredníctvom politického krytia,“ dodal Pado.
SITA
