Sebavedomie a kompetencia nemusia vždy ísť ruka v ruke, upozornila psychologičkaBarbora Bálintová. Ako pre agentúru SITA uviedla, niekedy sa stretávame s ľuďmi, ktorí hovoria s absolútnou istotou o témach, ktorým vôbec nerozumejú, a na druhej strane s odborníkmi, ktorí sa zdráhajú prezentovať svoje vedomosti, pretože vnímajú vlastné limity. Tento paradox opisuje takzvaný Dunning–Krugerov efekt, a teda jedno z najznámejších kognitívnych skreslení v psychológii.
Dunning-Krugerov efekt je pomenovaný podľa dvoch psychológov – David Dunning a Justin Kruger z Cornell University. Prvýkrát bol opísaný v roku 1999 na základe série experimentov z dielne Dunninga a Krugera.
„Účastníci hodnotili svoje schopnosti v logike, gramatike a zmysle pre humor. Výsledky ukázali, že tí najmenej schopní sa hodnotili najvyššie a verili, že patria medzi top percentá. Tí najschopnejší sa hodnotili realisticky alebo dokonca príliš skromne,“ priblížila psychologička a doplnila, že autori vysvetlili tento jav takto: na to, aby človek vedel posúdiť vlastné schopnosti, musí mať určitú mieru kompetencie. Ak ju nemá, nevie si všimnúť svoje chyby.
Ako funguje Dunning-Krugerov efekt?
„Dunning–Krugerov efekt je kombináciou dvoch psychologických javov, a to metakognitívneho deficitu – slabí v nejakej oblasti nepoznajú pravidlá hry, preto nedokážu správne zhodnotiť svoju nekompetentnosť s ilúziou nadradenosti – prirodzená tendencia ľudí myslieť si, že sú v priemere lepší ako ostatní,“ vysvetlila odborníčka a v tejto súvislosti podotkla, že napríklad väčšina vodičov si myslí, že šoféruje nadpriemerne.
Neviem, kto som a čo chcem: Kríza identity môže prísť v 15-tke, 25-tke aj po 50-tke - ROZHOVOR
Duning-Krugerov efekt sa hlási o slovo v každodennom živote. Vo vzdelávaní sa to môže podľa psychologičky prejavovať napríklad tak, že študent, ktorý prečítal jednu knihu o psychológii, sa cíti byť odborníkom a dáva „rady“ iným. Naopak, skúsený terapeut si uvedomuje komplexnosť ľudskej psychiky.
Naplno sa prejavil počas pandémie Covid-19
V pracovnom prostredí sa zase môžeme stretnúť s kolegami, ktorí majú síce minimálne skúsenosti, no hlásia sa na vedúce pozície. Domnievajú sa, že „to predsa nemôže byť také ťažké“. Ak ide o Duning-Krugerov efekt v kontexte spoločnosti a médií, Bálintová pripomenula obdobie pandémie Covid-19, keď sa podľa nej tento efekt ukázal naplno.
„Množstvo ľudí po zhliadnutí krátkych videí bolo presvedčených, že rozumie epidemiológii lepšie než lekári či vedci. To si vlastne mnohí myslia aj doteraz aj v iných oblastiach problematiky,“ skonštatovala psychologička.
Kompetentní pochybujú, hlupáci sú sebavedomí
Psychologička ďalej podotkla, že Dunning-Krugerov efekt súvisí aj s ďalšími psychologickými fenoménmi. Jedným z nich je takzvaný impostor syndróm, ktorý sa dá chápať ako opak Dunning-Krugerovho efektu. „Kompetentní ľudia pochybujú o svojich schopnostiach a cítia sa ako ,podvodníci´,“ vysvetlila Bálintová.
Ďalším fenoménom je podľa nej efekt prvého dojmu. „Sebavedomí, no nekompetentní ľudia, často pôsobia presvedčivejšie než skutoční odborníci,“ upozornila odborníčka. Úlohu v tom podľa jej slov zohrávajú aj sebaobranné mechanizmy. Ako spresnila, preceňovanie seba samého môže chrániť ego pred pocitom menejcennosti.
Dopady na spoločnosť
Psychologička upozornila, že Dunning-Krugerov efekt môže mať závažné dopady práve v politike, čo potvrdzuje aj história. „Jednoduché a sebavedomé riešenia od nekompetentných lídrov môžu osloviť masy viac než komplexné analýzy odborníkov,“ doplnila Bálintová. V pracovnom prostredí rovnako vedie nesprávne sebahodnotenie k nesprávnym rozhodnutiam, k preceňovaniu výkonu či zlému vedeniu tímov.
Labubu ako psychologický tlakový hrniec: Keď byť „in" niečo stojí
„No, a samozrejme, sa s tým stretávame aj v osobnom živote. Ľudia môžu odmietať odbornú pomoc (napr. psychologickú či lekársku), lebo veria, že oni sami vedia najlepšie,“ povedala psychologička a vysvetlila, že Dunning–Krugerov efekt nie je len individuálna „slepota“. „Ak sa takíto ľudia dostanú do politiky, médií či biznisu, stáva sa z toho kolektívny problém, pretože spoločnosť stráca dôveru v odborníkov, presadzujú sa jednoduché, no nebezpečné riešenia, a kritické myslenie ustupuje masovým emóciám,“ dodala psychologička.
Nevzdelaný, no presvedčivý človek má sympatizantov
Dunning-Krugerov efekt podľa odborníčky úzko súvisí aj s vierou v konšpiračné teórie. Ako vysvetlila, ľudia majú prirodzenú tendenciu vyhľadávať jednoduché odpovede na zložité otázky. „Svet je komplikovaný, plný neistôt, protichodných informácií a faktov, ktoré sa neustále menia. V takejto realite sa odborníci často vyjadrujú opatrne, používajú štatistiky, upozorňujú na výnimky a pripúšťajú, že nemajú všetky odpovede,” spresnila psychologička.
Medzi Slovákmi rastie skepticizmus a nedôvera, štúdia potvrdila aj vysokú náchylnosť ku konšpiráciám
Naopak, človek s Dunning–Krugerovým efektom, a teda s nízkymi vedomosťami no vysokým sebavedomím, ponúka jasné, priamočiare a zdanlivo logické vysvetlenia. A práve v tom podľa odborníčky spočíva jeho príťažlivosť.
Typickým príkladom sú podľa nej konšpiračné teórie, ktoré vysvetľujú komplexné javy jednoduchým vzorcom: svet neovplyvňuje spleť sociálnych, ekonomických a historických faktorov, ale „oni“ – tajná skupina, ktorá ťahá za nitky. „Tento obraz je zrozumiteľný, emocionálne silný a vytvára ilúziu, že pravdu vidí každý, kto má ,otvorené oči´,” doplnila psychologička.
Sebavedomie je často dôležitejšie než obsah
Ľudia s Dunning–Krugerovým efektom podľa psychologičky pôsobia presvedčivo, pretože sami veria, že rozumejú lepšie než vedci a odborníci. „Sebavedomie, s ktorým svoje tvrdenia prezentujú, je často dôležitejšie než samotný obsah,” zdôraznila Bálintová.
Dôležité miesto má podľa nej aj psychologický mechanizmus identity. Podpora nekompetentného lídra či šíriteľa konšpirácií sa teda nestáva len otázkou pravdy alebo nepravdy, ale otázkou „ku komu patrím“.
„Takýto človek hovorí ,po našom´, jednoducho, bez odborných termínov, a tým vzbudzuje dojem, že je ,jeden z nás´. Keď ho ľudia podporujú, podporujú tým aj seba – potvrdzujú si, že aj ich pohľad na svet je správny, že nie sú ,hlúpi´, len ignorovaní elitami,“ vysvetlila odborníčka.
Emócie víťazia nad faktami
Psychologička upozornila aj na skutočnosť, že emócie majú pri rozhodovaní oveľa väčšiu váhu než fakty. „Hnev, strach či nádej dokážu mobilizovať ľudí viac než tabuľky a odborné argumenty. Preto aj v politike či spoločenských diskusiách zvyčajne víťazia tí, ktorí hovoria s vášňou, silnými heslami a istotou, aj keď im chýba odbornosť,“ vysvetlila Bálintová a doplnila, že odborníci, ktorí upozorňujú na riziká a komplikácie tak pôsobia oproti nim slabšie – a to napriek tomu, že ich tvrdenia sú pravdivejšie.
Kedy je ticho zbraňou a nie snahou vyhnúť sa konfliktu? Psychologička radí, ako reagovať na takzvaný silent treatment
„V prostredí, kde ľudia strácajú dôveru v inštitúcie a cítia sa odpojení od elít, je pre nich jednoduchšie uveriť niekomu, kto hovorí priamo a ponúka jasného vinníka, než niekomu, kto opisuje realitu ako neprehľadnú sieť faktorov. To, čo odborník považuje za zodpovedné a realistické môže pôsobiť ako nerozhodnosť. To, čo nekompetentný človek prezentuje ako absolútnu pravdu môže pôsobiť ako sila a odvaha,“ podotkla psychologička.
Súčasne to vysvetľuje, prečo „hlúposť“ v podobe prehnaného sebavedomia a zjednodušených riešení nachádza toľko sympatizantov. „Nie je to preto, že by ľudia nechceli pravdu, ale preto, že jednoduché vysvetlenia prinášajú psychologický komfort, emocionálnu istotu a pocit, že svet je predsa len zrozumiteľný a ovládateľný,“ vysvetlila Bálintová. Upozornila však, že v konečnom dôsledku to môže viesť k tomu, že spoločnosť sa prikloní k tým, ktorí ponúkajú atraktívne ilúzie, a nie k tým, ktorí majú skutočné riešenia.
Ako prekonať Dunning-Krugerov efekt?
V prekonávaní tohto efektu sú podľa psychologičky dôležité štyri veci. Tou prvou je sebareflexia a schopnosť pýtať sa sám seba, čo ešte neviem a kde môžem pochybiť. Druhým dôležitým faktorom je vzdelávanie. Čím viac sa učíme, tým viac sme schopní vidieť šírku témy a prestávame byť prehnane sebavedomí.
Nie menej podstatná je podľa odborníčky aj spätná väzba a schopnosť prijímať hodnotenie od iných, aj keď je nepríjemné. Tou štvrtou vecou je podľa psychologičky pokora – schopnosť priznať si, že môžeme mať medzery. „Dunning–Krugerov efekt je zrkadlom toho, ako môže ľudská myseľ skresľovať realitu. Nie vždy tí najhlasnejší a najsebavedomejší majú pravdu. Skutočná múdrosť často spočíva v schopnosti povedať: Neviem – ale rád sa to naučím,“ uzavrela Bálintová.
