BRATISLAVA 23. februára (WEBNOVINY) – Predstavitelia občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad a odborníci hľadajú možnosti, aby sa im podarilo pozastaviť výstavbu garáží a prehodnotiť projekt garáží na Bratislavskom hrade. V tejto veci oslovili premiéra aj predsedu parlamentu.
Výstavbu garáží na Bratislavskom hrade budú strážiť kamery
Unikátne keltské pamiatky na Bratislavskom hrade sa musia prezentovať celej verejnosti, tvrdí Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Ako ďalej konštatovala na pondelkovej tlačovej besede predstaviteľov občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad, Spolku architektov Slovenska (SAS) a ďalších odborníkov, „pamiatky treba chrániť a myslieť na to, aby sa na ne nezabudlo“.
Hermann prezentoval otvorený list Pellegrinimu
Predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini v pondelok popoludní dostal otvorenú výzvu občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad pozastaviť výstavbu garáží na Hrade, s výzvou sa oboznamuje a začal sa ňou zaoberať. „Rovnako požiadal spolupracovníkov Kancelárie NR SR, aby si vyžiadali ďalšie stanoviská expertov,“ povedal pre agentúru SITA hovorca predsedu NR SR Pavel Chovanec.
Na predsedu NR SR Petra Pellegriniho sa v otvorenom liste 18. februára obrátil aj prezident Spolku architektov Slovenska (SAS) Juraj Hermann. Šéfa parlamentu v záujme ochrany pamiatok požiadal o prehodnotenie projektu. Iniciatíva SAS nie je zameraná proti niekomu, je to iniciatíva za Bratislavský hrad, konštatoval na tlačovej besede Hermann.
Garáže podľa SAS do areálu hradu nepatria, túto potrebu vyriešili garáže oproti Hradu, v národnej rade a pod západnou terasou Hradu. „Neviem si predstaviť, či by niekoho napadlo budovať garáže na Pražskom hrade,“ tvrdí Hermann, ktorý verí, že stavebník urobil všetko pre to, aby sa pamiatky nepoškodili. Obáva sa však, že sa ozvali neskoro – jama pre garáže je už prakticky vykopaná. V tejto situácii sa treba sústrediť na pamiatky.
Nikto nechce aby sa jama zasypala a doterajšia práca vyšla navnivoč, tvrdí Hermann
Nikto zároveň podľa prezidenta SAS nechce, aby sa jama zasypala a doterajšia práca vyšla navnivoč. Projekt by sa však mohol upraviť a aspoň čiastočne slúžiť na kultúrne účely, mohli by sa tam prezentovať i nájdené pamiatky. „Na hrady sa vstupuje hradnými bránami a nie vjazdom do garáží,“ dodal.
Podľa generálneho projektanta stavby Ivana Masára sa projekt dá využiť aj na iný účel, nielen na garáže. „Samozrejme, vždy je všetko možné, otázka je len, nakoľko to niečo iné bude dávať zmysel a aký bude z toho osoh,“ povedal pre médiá Masár. Pýta sa, kde boli kritické hlasy v rokoch 2008 – 2009, keď projekt po prvý raz predstavili verejnosti.
Podľa Jána Madarasa z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý na Hrade robil geologický prieskum, plocha, kde sú plánované garáže, bola v stredoveku kameňolomom. Geológovia ešte vlani vyzývali, aby sa časť lomu predstavila v rámci budúcej barokovej záhrady. Už to však možné nie je, keďže na mieste lomu sa budujú garáže.
Predstavitelia SOS Bratislavský hrad sa obrátili na Fica
Predstavitelia občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad sa minulý týždeň obrátili na premiéra Roberta Fica s občianskou výzvou na pozastavenie výstavby garáží, jazdiarne a záhrady na bratislavskom hradnom kopci dovtedy, „kým nebude pripravený plán záchrany a dôstojnej prezentácie všetkých nájdených pamiatok“. Ak sa práce dočasne nezastavia najneskôr 28. februára, tak avizujú v lokalite nálezov protesty. Občianska iniciatíva prehlasuje, že nekoná pod vplyvom politických či ekonomických záujmov.
Podľa Úradu vlády SR výstavba garáží na Bratislavskom hrade je plne v kompetencii Národnej rady SR. „Preto akékoľvek otázky alebo výzvy je potrebné adresovať priamo kancelárii predsedu NR SR,“ pre agentúru SITA to uviedol tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
NR SR dlhodobo tvrdí, že jedinečné pamiatky z keltských dôb objavené na severnej terase Bratislavského hradu výstavba podzemných garáží neohrozí. Pre ochranu pamiatok sa posunul vjazd do garáže. Podľa predsedu parlamentu Petra Pellegriniho sa národná rada musí riadiť nariadením Krajského pamiatkového úradu a pokračuje podľa týchto nariadení. Pellegrini to povedal 3. februára po stretnutí s bratislavským primátorom Ivom Nesrovnalom, ktorý sa zaujímal o zachovanie historických pamiatok na Hrade.
Pellegrini tvrdí, že problémom je len torzo piliera
Pellegrini tvrdí, že problémom je len torzo jedného podzemného piliera, ktorý bol zdevastovaný v 80-tych rokoch. Premiestnili ho na bezpečné miesto. Ostatné stavebné zásahy nezasahujú do ďalších nálezov, ktoré podľa šéfa NR SR zostávajú na pôvodných miestach. Pellegrini tiež avizoval, že vo februári pribudnú na stavenisku webkamery, ktoré budú zaznamenávať priebeh výstavby. „Obrázky a fotografie budú zverejňované na webe, aby občania mohli kontrolovať, ako bežia stavebné procesy.“
Po rekonštrukcii bude môcť reprezentačné priestory zimnej jazdiarne na Hrade využívať aj mesto. Bratislavský primátor požiadal, aby sa cenné nálezy zachovali pre turistický ruch. Archeologický prieskum ukončili v júli a odvtedy Kancelária NR SR viackrát rokovala s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave o spôsoboch prezentácie objavených pamiatok.
Pamiatkari nariadili Kancelárii NR SR zabezpečiť ochranu pamiatok objavených počas archeologických vykopávok na severnej terase hradu. Časť nálezov sa zakonzervuje a zasype sa zemou. Ich objav označí na povrchu nielen informačná tabuľa, ale napríklad i model usporiadania muriva.
Garáže na Hrad nepatria, tvrdia niektorí odborníci
Koncom novembra 2014 sa na predsedu NR SR obrátili niektorí odborníci s výzvou o záchranu archeologických pamiatok na Bratislavskom hrade. Podľa nich garáže na Hrad nepatria a žiadali vytvorenie komisie so zastúpením odborníkov a verejnosti, ktorá by preskúmala, či stavebné riešenie rešpektuje kultúrne a historické záujmy. „Ide o najstaršie murované stavby v strednej Európe, staršie ako slávne neďaleké rakúske Carnuntum,“ upozorňujú.
Pod otvorenú výzvu na internete https://www.peticie.com/otvorena_vyzva_predsedovi_nrsr sa k pondelku podpísalo viac ako 8 800 ľudí. Koordinátori výzvy ju 1. decembra odovzdali NR SR a v tom čase sa pod ňu podpísalo približne šesťtisíc ľudí. Jej autori na svoje požiadavky verejne upozornili 3. decembra 2014 počas pokojného protestu pred NR SR pri múroch Bratislavského hradu.
Podľa nich sa unikátne archeologické pamiatky z čias Rímskej ríše nemajú zasypávať a ani premiestňovať, ale majú sa zrekonštruovať a sprístupniť odbornej aj laickej verejnosti. Na proteste zazneli aj obavy z následkov, ktoré môže mať stavba garáží pre celý hradný vrch, napríklad aj pre statiku tunela pod hradným kopcom.
Unikátne stavby objavili archeológovia na severnej terase Hradu
Unikátne stavby, ktoré si dali postaviť rímskymi staviteľmi Kelti, objavili archeológovia na severnej terase Hradu pod bývalou Zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie, v okolí bývalej barokovej záhrady. Takéto stavby mimo územia Rímskej ríše doteraz neobjavili. Zachovali sa tu dvetisíc rokov staré múry, fragmenty zdobenej dlážky, ucelená liata dlážka, interiérová omietka.
Výskum odkryl vzácne zlaté a strieborné keltské mince, rímske mince z 1. storočia p. n. l. a ďalšie artefakty. Objavy rímskych stavieb z obdobia ešte pred vznikom hranice Rímskej ríše, Limes Romanus, sú natoľko dôležité že sa naši archeológovia s nimi zapojili do Európskeho projektu Danube Limes Brand. V oblasti náleziska plánujú obnoviť barokovú záhradu s artefaktmi z minulosti a pod jej úrovňou vzniknú podzemné garáže. Garáže vznikajú v priestore kameňolomu, ktorý tu v minulosti tiež bol.
