Rusko takto pred rokom zaútočilo na Ukrajinu a je riziko, že si nepriateľ mohol pripraviť nejaké „prekvapenia“ (online)

Vojna na Ukrajine (online)

• minúta po minúte

* Piatkový online textový prenos (minúta po minúte) sme ukončili. Ďakujeme vám za pozornosť a aktuálne správy v súvislosti s vojnou na Ukrajine vám samozrejme prinesieme aj v nasledujúcich dňoch.

19:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si je istý, že jeho krajina dokáže odraziť ruské útoky, no odmietol špekulovať o tom, kedy by sa mohli skončiť boje.

19:21 Lídri štátov skupiny G7 potvrdili svoju podporu Ukrajine a opäť vyzvali na ukončenie ruskej agresie v krajine. Stalo sa tak krátko po tom, čo sa skupina v piatok na online summite, ktorý sa konal na prvé výročie začiatku vojny na Ukrajine, stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

G7 vo vyhlásení uviedla, že rok po začiatku ruskej invázie bude „Ukrajine poskytovať neochvejnú podporu tak dlho, ako to bude potrebné“ a vinu pripísala len Rusku. „Vyzývame Rusko, aby zastavilo pokračujúcu agresiu a okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny,“ uviedla skupina, podľa ktorej je vojna „útok na základné princípy suverenity národov, územnej celistvosti štátov a rešpektovania ľudských práv“.

Skupina zároveň odsúdila jadrovú rétoriku ruského vodcu Vladimira Putina za „nezodpovednú a neprijateľnú“.

Lídri Japonska, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov vo vyhlásení dodali, že sú „jednotní v našom odhodlaní brať prezidenta Putina a zodpovedných na zodpovednosť v súlade s medzinárodným právom“.

19:14 Ukrajinský minister zahraničných vecí sa pri príležitosti výročia začiatku ruskej vojny na Ukrajine prihovoril Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN). Dmytro Kuleba vyzval svet, aby prijal 10-bodový mierový plán prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý je podľa jeho slov v súlade s rezolúciou OSN vyzývajúcou Rusko na stiahnutie sa z Ukrajiny. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Cieľom plánu je „obnoviť rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc v plnom súlade s Chartou OSN, ktorú sme sa všetci zaviazali rešpektovať a dodržiavať,“ prizvukoval Kuleba. „Cieľom plánu je dostať Rusko z Ukrajiny a urobiť zo sveta bezpečnejšie miesto. Je zrejmé, že akékoľvek nové mierové návrhy by teraz mali byť v súlade s požiadavkami stanovenými v rezolúcii.“ dodal.

Kuleba do svojho príhovoru zahrnul aj varovanie pre ruských predstaviteľov a vojakov. „Myslíte, že vám prejde, čo ste urobili? Skončíte pred súdom. Budete vypovedať o tom, ako silno ste boli proti agresii a ako ste plnili rozkazy. Myslíte si, že svet sa unaví v podpore Ukrajiny? Podpora bude len silnejšia,“ povedal minister.

Proti Kulebovmu vystúpeniu pred prejavom protestoval ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia. Argumentoval pritom, že povolenie ministrovi hovoriť poruší procedúry OSN. „To, čoho sme dnes svedkami, je ďalší pokus poskytnúť určité práva skupine krajiny, zatiaľ čo EÚ uprednostňuje Ukrajinu, pretože je súčasťou vášho geopolitického projektu,“ povedal maltskému ministrovi zahraničia Ianovi Borgovi, ktorý predsedal zasadnutiu.

Kulebov prejav sa skončil minútou ticha za obete na Ukrajine. Nebenzia do toho vstúpil s tvrdením, že minútu ticha by mali držať na počesť všetkých, ktorí zahynuli na Ukrajine.

18:37 Rusi v Moskve a ďalších mestách priniesli kvety na pomníky ukrajinských básnikov alebo robili jednočlenné protivojnové demonštrácie, aby si pripomenuli výročie začiatku invázie na Ukrajinu. Ruské médiá a ľudskoprávne skupiny informujú o prinajmenšom desiatke zatknutí. Záťah Kremľa na disent sa od začiatku vojny zvýšil na bezprecedentnú úroveň, pripomína agentúra AP.

Právna skupina OVD-Info, ktorá monitoruje politické zatknutia, informovala, že najmenej osem ľudí zatkli v Jekaterinbugrgu. Všetci podľa skupiny priniesli kvety k pamätníku obetí politickej represie.

Spravodajský web Sota nahral zatýkanie najmenej siedmich ľudí v Petrohrade po tom, čo priniesli kvety k pamätníku ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka. Na záberoch je vidieť policajta, ktorý vysvetľuje páru, že porušili obmedzenia proti šíreniu koronavírusu.

Sota tiež informoval o zatknutí osoby v Moskve, kde sa ľudia zišli s kvetmi pri pamätníku spisovateľky Lesje Ukrajinky. Ľudí sledovala skupina policajtov, ktorí však zväčša nezasahovali.

Web Sibir.Realii informoval, že v meste Barnaul zadržala polícia päť ľudí. Medzi nimi bol aj muž, ktorý na centrálnom námestí postavil transparent s nápisom „Prestaňte byť ticho“. V meste Komsomoľsk na Amure zatkli ženu, ktorá protestovala s transparentom „Smútime. Odpustite nám, pokašľali sme našu krajinu“.

Počas prvého týždňa vojny na Ukrajine Rusi naprieč krajinou aktívne protestovali. Veľké demonštrácie sa však rýchlo rozptýlili po tom, čo polícia zadržala tisícky ľudí. Demonštrácie jednotlivcov aj ich zatknutia však pretrvávajú. OVD-Info v piatok vo vyhlásení uviedlo, že „305 z 365 dní vojny bezpečnostné sily zadržiavali ľudí pre ich protivojnové postoje v rôznych mestách Ruska a na anektovanom Kryme“.

K polovici decembra skupina napočítala 378 osôb, ktoré čelili trestnému stíhaniu za protivojnové postoje v 69 ruských regiónoch a na Krymskom polostrove. Skupina tiež napočítala viac ako 5 500 administratívnych prípadov v súvislosti s obvinením z diskreditácie ruskej armády.

17:59 Ľudia si pripomínajú začiatok ruskej invázie na Ukrajinu na celom svete, od Ázie až po Latinskú Ameriku.

17:34 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena pri príležitosti výročia začiatku ruskej vojny na Ukrajine oznámila ďalšie sankcie voči Rusku aj dodatočnú pomoc Kyjevu. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Pomoc zahŕňa grantové financovanie vo výške 9,9 miliardy dolárov „na pomoc Ukrajine uspokojiť kritické potreby jej občanov vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a pohotovostných služieb“. Sankcie sa týkajú viac ako 200 jednotlivcov a subjektov z Ruska aj tretích krajín v Európe, Ázii a na Blízkom východe podporujúcich ruské vojnové úsilie.

Americké ministerstvo financií v piatok uviedlo, že podniklo „jednu zo svojich dosiaľ najvýznamnejších sankčných akcií“ s cieľom zasiahnuť proti tým, ktorí napomáhajú vojne Moskvy proti Ukrajine. Opatrenia sa zameriavajú na ruský kovopriemysel, ťažobný sektor, ruské finančné inštitúcie, vojenský dodávateľský reťazec a jednotlivcov a spoločnosti na celom svete, ktoré Moskve pomáhajú vyhnúť sa existujúcim sankciám. Sankcie rezortu sa týkajú 22 jednotlivcov a 83 subjektov.

Ministerstvo obchodu v piatok oznámilo, že podniká niekoľko akcií na kontrolu exportu a zaradí takmer 90 spoločností z Ruska a tretích krajín, medzi inými aj v Číne, na zoznam entít, ktoré sa zapájajú do vyhýbania sa sankciám a dopĺňacích aktivít na podporu ruského obranného sektora.

17:17 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok vydalo vyhlásenie, v ktorom varovalo Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Ukrajinu pred „dobrodružnými krokmi“ v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko, kde je nasadených asi 1 500 ruských vojakov. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Moskva je síce podľa rezortu na strane používania „politických a diplomatických prostriedkov“ na riešenie problémov, ale ruské sily zabezpečia „ochranu svojich krajanov“ v Kobasnej v Podnestersku a budú „adekvátne reagovať“ na akékoľvek provokácie Kyjiva.

„Akákoľvek akcia, ktorá predstavuje ohrozenie ich bezpečnosti bude považovaná, v súlade s medzinárodným právom, za útok na Ruskú federáciu,“ uvádza sa vo vyhlásení. Vo štvrtok tiež ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že Kyjiv „zintenzívňuje snahy na prípravu invázie do Podnesterskej moldavskej republiky“.

Moldavskí predstavitelia štvrtkové tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje zaútočiť na ich proruský odštiepenecký región odmietli a vyzvali na pokoj. Krajina pritom už týždne varuje pred ruskými plánmi na destabilizáciu ich vlády.

16:47 Ukrajina „vstupuje do nového obdobia“ s „novou úlohou – vyhrať“, povedal ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov v piatok, keď si krajina pripomína prvé výročie začiatku ruskej invázie. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Reznikov sa okrem iného zamyslel nad tým, koľko domnienok o Ukrajine spred vojny sa odvtedy podarilo zničiť. „Pred rokom mnohí očakávali, že Ukrajina zmizne do niekoľkých týždňov. Všetko sa zmenilo. Dnes je hlavnou otázkou na programe, ako bude vyzerať ukrajinské víťazstvo,“ vyjadril sa s tým, že „víťazstvo“ znamená obnovenie hraníc Ukrajiny z roku 1991 a eliminácia hrozby zo strany Ruska.

„Už nie je žiadna neistota ako pred rokom. Nebude to jednoduché, ale zvládneme to,“ povedal ďalej a dodal, že majú dôveru vo svoje schopnosti a „je tu hnev a túžba pomstiť našich padlých“.

Reznikov tiež poznamenal, že sa za uplynulý rok zmenila európska podpora Ukrajine. Keď sa vojna začala, bolo podľa jeho slov pre nich „zložité dostať poriadne zbrane. Dnes civilizované krajiny vidia, že (ukrajinskí vojaci) sú štítom Európy na východe. Európa bez Ukrajiny nikdy nebude v bezpečí“.

„Bol to rok veľkých hrdinov a obrovských tragédií, víťazstva a bolesti. Prežili sme. Vytrvali sme. Teraz vstupujeme do nového obdobia. S novou úlohou – vyhrať,“ uzavrel.

16:10 Poľský prezident Andrzej Duda sa pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviazal, že sa v budúcnosti nevráti k bežným vzťahom s Moskvou. „Nedá sa vrátiť k situácii spred 24. februára. Nedá sa vrátiť k zvyčajným vzťahom s Ruskom!,“ zdôraznil Duda podľa spravodajského portálu CNN.

„Putin zlyháva … zastavený hrdinstvom ukrajinských vojakov a ukrajinskej spoločnosti,“ povedal v piatkovom videopríhovore a spomenul si aj na to, čo mu povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 23. februára 2022, v predvečer invázie.

„Keď som sa lúčil, videl som v jeho očiach obrovské odhodlanie a odvahu. Povedal mi vtedy: ‚Možno sa už nikdy neuvidíme. Nikto sa tu nevzdá. Budeme bojovať až do úplného konca.‘ Odpovedal som mu: ‚Volodymyr. Uvidíme sa ešte mnohokrát. Na Poľsko sa môžeš vždy spoľahnúť,“  opísal Duda a dodal, že Poľsko vedelo, že Ukrajina „nepadne do týždňa“, ako sa pôvodne očakávalo, pre slobodu, ktorá obe krajiny spája.

Duda tiež v príhovore vyzdvihol štedrosť poľských rodín, ktoré pomohli poskytnúť prístrešie miliónom ukrajinských utečencov, ktorí od začiatku vojny ušli do krajiny. „V Poľsku neboli a nie sú žiadne utečenecké tábory. Privítali sme a ďalej vítame našich hostí v našich domovoch,“ skonštatoval.

Prezident zároveň priznal dôležitosť americkej podpory. „Toto všetko by nebolo možné bez silného vedenia Spojených štátov,“ povedal a dodal, že Spojené štáty sú „garantom bezpečnosti na starom kontinente“.

15:17 Švédsko sľúbilo Ukrajine tanky Leopard 2. V piatok to na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter oznámil švédsky premiér Ulf Kristersson, informuje spravodajský portál CNN. Balík vojenskej pomoci podľa jeho slov zahŕňa aj ďalšie komponenty pre protivzdušnú obranu. „Budeme aj naďalej pomáhať Ukrajine vyhrať vojnu,“ vyhlásil premiér.

15:14 Spojené štáty oznámili ďalší balík pomoci Ukrajine v hodnote dvoch miliárd dolárov.

Najnovšia americká vojenská pomoc zahŕňa muníciu pre raketomety HIMARS a delostrelectvo, rôzne drony a vybavenie proti dronom, keďže Rusko útočí na ukrajinskú civilnú infraštruktúru iránskymi dronmi. Informuje spravodajský portál CNN.

14:48 Spojené kráľovstvo je pripravené dodať spojencom v Európe stíhačky, aby oni mohli poslať ich staré ruské bojové lietadlá.

Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na ministra obrany Bena Wallacea.

Rýchly spôsob, ako môže Ukrajina „ťažiť zo stíhačiek“ je to, že ak jej ich krajiny v Európe, ktoré majú ruské sovietske stíhačky MiG 29 alebo Su-24, chcú darovať, „môžeme použiť naše stíhačky na doplnenie a zaistenie bezpečnosti“, povedal Wallace v piatok pre Times Radio.

14:35 V súčasnosti sme svedkami presadzovania jedinej pravdy, podľa ktorej je nevyhnutné posielať čo najviac zbraní na Ukrajinu. V tlačovej správe to uviedla opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD).

„Príčiny vojenských konfliktov sú vždy hlbšie – národné či národnostné, náboženské alebo sociálne. Ak sa nesadne za rokovací stôl a neprerokujú sa tieto problémy, viac zbraní len pomáha rozšíriť zlovestnejšiu špirálu smrti a zabíjania. To, že Rusko ani Ukrajina pravdepodobne nedosiahnu svoje ciele vojenskou cestou nehovoríme my, ale uviedol to nedávno predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley,“ informovala strana.

Smer-SD zastáva názor, že v súčasnosti nie sú riešením rusko-ukrajinského konfliktu dodávky zbraní, ale mierové rokovania.

Zároveň si myslí, že dočasne poverený premiér SR Eduard Heger a dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽaNO) „blúznia“ s dodaním bojových lietadiel MiG-29 Ukrajine.

„Dôrazne odmietame zaťahovania Slovenskej republiky do tohto konfliktu. Jedným z dôvodov nášho presvedčenia, že predčasné voľby musia byť už v júni 2023, je záchrana Slovenska pred vládnou idiociou, ktorá neničí krajinu len ekonomicky a rozvracia právny štát, ale vťahuje našu krajinu do vojnového konfliktu,“ myslí si Smer-SD.

14:14 V piatok uplynie rok od vypuknutia ruskej agresie na Ukrajine. Na znak podpory nášho východného suseda, ktorý už rok odhodlane bojuje za slobodu a bráni svoje zvrchované územie, budú od večera do pondelkového rána na historickej budove Úradu vlády SR nasvietené farby ukrajinskej vlajky.

14:10 Japonsko uvažuje o nových sankciách proti Rusku v súlade s ostatnými krajinami skupiny G7. Povedal to japonský premiér Fumio Kišida. Pred konferenčným hovorom s lídrami ostatných štátov G7 a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je naplánovaný na piatok, Kišida uviedol, že predstaví nové idey pre sankcie, ale neposkytol podrobnosti. Informuje o tom web The Guardian.

Na tlačovej konferencii pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Kišida povedal, že Moskva odmieta zmeniť svoj „tvrdý postoj“ a dodal: „Medzinárodné spoločenstvo sa musí zjednotiť a ukázať solidaritu a uvaliť silné sankcie proti Rusku“. Kišida poznamenal, že na prejav solidarity uvažuje o ceste na Ukrajinu.

14:06 Čínske ministerstvo zahraničia v piatok vyhlásilo, že krajina pristupuje k vojenskému exportu zodpovedne a neposkytuje predaj zbraní do konfliktných oblastí. Reagovalo tak na štvrtkovú správu nemeckého spravodajského magazínu Der Spiegel, podľa ktorého informácií Peking a Moskva rokujú o akvizícii 100 útočných dronov s dodaním najskôr v apríli. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Čína vždy mala obozretný a zodpovedný prístup k vojenskému exportu a neposkytuje žiadne predaje zbraní konfliktným oblastiam alebo bojujúcim stranám. Viem, že o čínskej strane sa v tejto súvislosti v poslednom čase vyskytlo veľa dezinformácií a pre zámery, ktoré za tým stoja, je dobré dávať si pozor,“ uviedol hovorca ministerstva Wang Wen-pin.

Predstavitelia na Západe tento týždeň vyjadrili obavy, že by Čína mohla zvažovať poskytnutie smrtiacej vojenskej pomoci Rusku. Peking to popiera.

14:02 Poľský prezident Andrzej Duda oznámil, že jeho krajina dodala Ukrajine prvé tanky Leopard.

Duda na stretnutí Rady národnej bezpečnosti vo Varšave vyjadril potešenie z toho, že Poľsko je prvou krajinou, ktorá Ukrajine poskytuje moderné tanky. Informuje o tom web The Guardian.

13:53 Ukrajinská armáda je v piatok, na deň prvého výročia začiatku ruskej vojny, v pohotovosti pre prípadné útoky ruských síl.

Povedal to hovorca ukrajinských vzdušných síl, informuje spravodajský portál CNN.

„Riziko útokov pretrváva, to je jasné,“ skonštatoval Jurij Ihnat v ukrajinskej televízii a dodal, že „deň, ktorý sa stal symbolický pre všetkých, pre celý svet, sa ešte len začal. Dnes očakáva provokácie celý svet“.

Rusko si pritom podľa Ihnata uvedomuje, že ukrajinské úrady pred piatkovým výročím posilnili bezpečnostné opatrenia naprieč krajinou a mohli by tomu prispôsobiť svoju taktiku.

„Je riziko, že by mohol pre nás nepriateľ dnes pripraviť nejaké ‚prekvapenia‘. Netreba však očakávať útoky. Vidia, že to očakávame, že sme sa pripravovali, že chápeme možnú hrozbu a môžu to spraviť (spustiť útok) v iný deň. Akýkoľvek deň,“ dodal.

13:42 Organizácia Amnesty International (AI) pri príležitosti prvého roku ruskej agresie na Ukrajine vyzýva Medzinárodné spoločenstvo na vypracovanie plánu, ktorý zabezpečí prístup k spravodlivosti pre obete a ľudí zasiahnutých vojnou na Ukrajine. V tlačovej správe o tom informovala organizácia AI.

Podľa organizácie ide o akt agresie a ľudskoprávnu katastrofu, v rámci ktorej sa Rusko dopustilo vojnových zločinov a v mnohým prípadoch aj porušenia medzinárodného humanitárneho práva tým, že vykonávali mimosúdne popravy, zabíjali civilistov alebo útočili na civilnú infraštruktúru a úkryty.

Organizácia vyžaduje, aby Medzinárodné spoločenstvo jasne deklarovalo, že všetky osoby zodpovedné za porušenie medzinárodného práva a vojnové zločiny ponesú za svoje konanie zodpovednosť. „S gradujúcou ofenzívou ruských ozbrojených síl na Ukrajine musí medzinárodné spoločenstvo umocňovať svoje úsilie napĺňať svoj záväzok postihovať všetkých páchateľov a osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv,“ vyhlásil riaditeľ AI Slovensko Rado Sloboda.

Organizácia AI od začiatku invázie zdokumentovala vojnové zločiny. Ako uviedla organizácia, uplynulý rok ich boli desiatky tisíc vrátane zabití a prípadov sexuálneho a rodovo podmieneného násilia. Sloboda však upozornil na to, že celkový počet obetí bude pravdepodobne oveľa vyšší. „Ľudia na Ukrajine zažili počas 12 mesiacov ruskej agresie nepredstaviteľné hrôzy. Vladimír Putin a jeho ozbrojené sily majú na rukách krv. Preživší majú právo na spravodlivosť a odškodnenie za všetky útrapy,“ apeluje Sloboda s tým, že Medzinárodné spoločenstvo nesmie poľaviť v boji za spravodlivosť.

Organizácia vysvetlila, že v centre všetkých snáh o dosiahnutie tejto spravodlivosti musí byť odškodnenie preživších a pozostalých prostredníctvom existujúcich mechanizmov, ktorých funkčnosť musia jednotlivé krajiny podporovať. Podľa AI je nevyhnutné aj zváženie nových mechanizmov na ako na vnútroštátnej tak aj medzinárodnej úrovni. Podľa organizácie by to mali byť mechanizmy, ktoré posilnia vyšetrovanie veľkého množstva vojnových zločinov ako aj samotného zločinu ruskej agresie, ktorý je momentálne nemôže stíhať Medzinárodný trestný súd vzhľadom na obmedzenú jurisdikciu.

Jedinou cestou vpred je podľa organizácie medzinárodná koordinácia a trvalý záväzok chrániť ľudské práva pre všetkých. Riaditeľ AI Slovensko dal do pozornosti, že AI a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti opakovane vyzývajú na spoločné kroky, medzinárodnú solidaritu a na to, aby sa ľudia naprieč kontinentmi spojili v záujme obrany ľudských práv a spravodlivosti. „Všetky inštitúcie a orgány, ktoré sa podieľajú na presadzovaní medzinárodnej spravodlivosti, musia spolupracovať, vymieňať si poznatky, koordinovať stratégie a vzájomne si kompenzovať nedostatky v expertíze a kapacitách. V týchto časoch sa nemôžeme navzájom izolovať,“ vyhlásil Sloboda a dodal, že rovnako dôležitá je humanitárna pomoc.

„Aby sme ako medzinárodné spoločenstvo dokázali zabezpečiť spravodlivosť a odškodnenie pre obete, preživších a pozostalé obetí ruskej agresie na Ukrajine, je kľúčové pomenovať a pochopiť, že milióny civilistov a civilistiek na Ukrajine utŕžili za uplynulý rok obrovskú fyzickú, psychickú a ekonomickú ujmu, na ktorú je nevyhnutné reagovať promptne, rázne, ale zároveň citlivo k preživším,“ doplnil Sloboda.

13:31 Vlády Austrálie a Nového Zélandu na prvé výročie otvorenej vojny Moskvy proti Ukrajine ohlásili novú pomoc Kyjevu v oblasti obrany a sankcie proti Rusku. Austrálska vláda vo vyhlásení, ktoré zverejnila v piatok, konkretizovala, že sankcie uvaľuje „na osoby a entity zapojené do aktivít, ktoré majú ekonomický a strategický význam pre Rusko alebo ohrozujú územnú integritu alebo suverenitu Ukrajiny“. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Austrálske sankcie sa týkajú ruského výrobcu zbraní Kalašnikov Koncern, výrobcu ponoriek Lodenice Admiralty, výrobcu lietadiel Tupolev, dizajnéra rakiet Makejevova konštrukčná kancelária a firmy Kurganmašzavod, ktorá vyrába bojové vozidlá pechoty. Okrem toho austrálska vláda oznámila, že Kyjevu poskytne drony pre prieskumné kapacity ukrajinskej armády.

Ministerka zahraničných vecí Nového Zélandu Nanaia Mahuta ohlásila sankcie proti 87 ruským „politickým činiteľom, ktorí majú pre Rusko strategický význam a sú blízki ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi“. Ministerka dodala, že sankcie sa týkajú aj členov Ústrednej volebnej komisie Ruskej federácie, ktorí pomáhali v snahe o nelegálnu anexiu ukrajinského územia.

13:23 Rusko by malo posunúť svoje hranice „tak ďaleko, ako je možné“, vyjadril sa na prvé výročie začiatku ruskej vojny na Ukrajine zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady a bývalý prezident Dmitrij Medvedev. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Je také dôležité dosiahnuť všetky ciele ‚špeciálnej vojenskej operácie‘,“ vyjadril sa Medvedev v piatok prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram, pričom použil termín, ktorý Rusko používa na označenie svojej vojny na Ukrajine.

„Posunúť hranice hrozieb pre našu krajinu tak ďaleko, ako je to možné, i keď by to boli hranice Poľska,“ povedal, odkazujúc na najzápadnejšiu hranicu Ukrajiny.

12:35 Ak by celý demokratický svet rok nepomáhal Ukrajine brániť sa pred ruským agresorom, dnes by Rusko už bolo na našich hraniciach a žili by sme v strachu, kedy si bude Rusko chcieť ukradnúť aj našu krajinu.

Uvádza to v tlačovej správe mediány tím OĽaNO. „Je to presne rok, čo ruský agresor zákerne prepadol susednú Ukrajinu len preto, lebo sa rozhodla vzdorovať zvráteným mocenským ambíciám Kremľa,“ skonštatoval predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš, podľa ktorého Slovensko stojí na správnej strane dejín a on je hrdý na našich občanov, ktorí od začiatku pomáhali ľuďom utekajúcim pred hrôzami Putinovej vojny.

„Len zbabelec by nechal napadnutého na ulici bez pomoci. Len cynik môže tvrdiť, že ak napadnutému nepomôžeme, aspoň bitka skôr skončí. Ak prehrá Ukrajina, prehrá Slovensko. Desiatky tisíc nevinných ľudí už zomrelo aj za našu slobodu, buďme im vďační a nezraďme ich,“ vyhlásil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.

12:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v piatok, na prvé výročie začiatku ruskej invázie, prihovoril vojakom v Kyjive. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

„Vy rozhodnete, či budeme existovať. Či bude Ukrajina existovať. Každý deň. Každú hodinu. Ste to vy – ukrajinskí vojaci – kto o tom rozhodne,“ povedal im.

12:13 Moldavskí proeurópski lídri odmietli tvrdenia Ruska, že Ukrajina plánuje zaútočiť na ich proruský odštiepenecký región a vyzvali na pokoj. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Moldavsko pritom už týždne varuje pred ruskými plánmi na destabilizáciu vlády v krajine. Oficiálni predstavitelia zároveň ruské tvrdenia odmietli ako „psychologické operácie“ v rámci vojny. „Ministerstvo obrany je presvedčené, že je to skôr prvok psychologickej operácie ako skutočný plán,“ vyjadril sa štátny tajomník Valeriu Mija.

12:04 Nevyprovokovaná masívna vojenská agresia na území nášho suseda oživila tie najhoršie spomienky na vojnové konflikty, ktoré Európa prežila naposledy v 20. storočí.

Uvádza sa v spoločnom vyhlásenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej, predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára a dočasne povereného predsedu vlády Eduarda Hegera pri príležitosti prvého výročia napadnutia Ukrajiny vojskami Ruskej federácie.

11:46 Prezidentský palác bude v piatok večer pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine nasvietený v ukrajinských národných farbách.

11:44 Predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka vyzýva všetky politické strany, aby nezneužívali šírenie nenávisti voči Ukrajine na svoju volebnú kampaň. Podľa neho je potrebné Ukrajinu podporovať dovtedy, kým nevyhrá, a to aj po voľbách. PS o tom informovalo v tlačovej správe.

„Naše hnutie od začiatku stojí na strane Ukrajiny a podporuje všetky snahy jej pomôcť brániť sa ruskej agresii. Niektoré strany túto tému ale cynicky zneužívajú na šírenie nenávisti a robenie si kampane. Vyzývame ich, aby s tým prestali,“ vyhlásil Šimečka s tým, že po roku je možné vidieť desiatky tisíc obetí Putinovej vojny, ľudí, ktorí prišli o všetko, mnoho zranených vrátane detí. „Počúvame svedectvá o hrôzach páchaných ruskými vojakmi. Ukrajina sa ale statočne bráni ďalej a my ju budeme podporovať, kým nezvíťazí,” doplnil Šimečka.

Podpredseda PS a poslanec Národnej rady SR Tomáš Valášek zdôraznil, že sa nesmie dopustiť, aby sa Slovensko otočilo po voľbách Ukrajine chrbtom. Podľa neho by to bola cesta priamo do Putinovho náručia a do záhuby. „Geopolitické a bezpečnostné záujmy Slovenska sú priamo spojené s víťazstvom Ukrajiny a my urobíme všetko pre to, aby naša podpora pretrvala aj po septembri,” uzavrel Valášek.

11:31 Celý rok od vypuknutia vojny na Ukrajine znamenal pre Ozbrojené sily (OS) SR stovky úloh a tisícky odpracovaných hodín. V uplynulom roku sa v reakcii na vojnu na Ukrajine zvýšila ich bojová pohotovosť a v spolupráci s ďalšími zložkami zabezpečujú ochranu Slovenska 24 hodín denne. V tlačovej správe o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.

„Na východnej hranici odpracovali príslušníci OS SR od 24. februára 2022 do konca januára 2023 – takmer 68 000 osobo/dní. Medzi hlavné plnené úlohy patrilo zabezpečenie zelenej hranice v podobe prieskumných hliadok a obletov s využitím vrtuľníkov UH-60M, podpora činnosti hraničnej a cudzineckej polície na hraničných priechodoch, ale aj výstavba tranzitného tábora v priestore Mokraď,“ uviedli OS SR. Náčelník Generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko zdôraznil, že slovenské ozbrojené sily výrazne prispeli k zvládnutiu krízovej situácie, ktorá nastala po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Slovenskí vojaci sa podieľajú aj na prevádzke logistických hubov pri prekládke materiálnej pomoci pre Ukrajinu aj na zabezpečení odovzdania stoviek kusov vojenskej techniky, desiatok tisíc ton vojenského a humanitárneho materiálu. Zabezpečovali tiež bezproblémový priebeh stovkám presunov.

„Najmä v úvodnej fáze konfliktu boli aktivované vybrané jednotky prehľadu, velenia a riadenia protivzdušnej obrany a do postavení boli vyvedené palebné prvky protivzdušnej obrany tak, aby bola posilnená ochrana vzdušného priestoru,“ vysvetlili OS SR s tým, že všetky útvary a zariadenia plnia takzvané úlohy na ochranu síl vyššieho stupňa, čo znamená zabezpečovanie zvýšenej ochrany objektov ozbrojených síl.

11:25 Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v piatok ohlásil ďalší balík sankcií a obchodných opatrení proti Rusku.

Informuje o tom spravodajský portál CNN s tým, že sa tak stalo na výročie začiatku vojny ruského vodcu Vladimira Putina na Ukrajine.

11:19 Útok Ruska na našich susedov na Ukrajine spôsobil nešťastie miliónov ľudí, ktorí prišli o domovy, svojich blízkych a o život. Rok bojov ukázal množstvo zla, ktoré sa maskuje lžami a šíri sa aj na Slovensku. Uviedla to dočasne poverená vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) v tlačovej správe.

„Aj jeden deň vojny je priveľa a je tragické, že vraždenie trvá už rok a stále nie je zastavené. Je mimoriadne kľúčové, že plány Ruska ako agresora neboli naplnené a Ukrajina úspešne bráni svoju slobodu, suverenitu a územnú celistvosť,“ tvrdí Remišová. Dodala, že odhodlanie obyvateľov i politického vedenia krajiny je inšpiráciou pre celé demokratické svetové spoločenstvo.

11:16 Ministerstvo obrany SR ešte v januári tohto roku informovalo, že od začiatku ruskej invázie venovala SR Ukrajine pomoc v celkovej hodnote približne 167,8 miliónov eur. Súčasťou slovenskej pomoci bol okrem systému protivzdušnej obrany S-300 aj odmínovací systém Božena, päť vrtuľníkov, munícia, palivo či ručné zbrane. Ďalším projektom pomoci bolo darovanie 30 bojových vozidiel pechoty BVP-1, za ktoré Slovensko postupne získa od Nemeckej spolkovej republiky 15 bojových tankov Leopard 2A4.

11:12 Vojna sa našej krajiny od prvého dňa dotýkala príchodom utečencov. Ako uviedol minister vnútra Roman Mikulec, za posledný rok prešlo hranicou z Ukrajiny na Slovensko viac ako 1,2 milióna osôb. Z toho vyše 108-tisíc požiadalo o štatút dočasného útočiska.

Viacerí odídenci sa v súvislosti s vývojom situácie neskôr vrátili na Ukrajinu, podľa rezortu vnútra to však neznamená, že sa prílev zastavil.

V súvislosti s pomocou odídencom z Ukrajiny prijal slovenský parlament ešte v marci 2022 zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine známy aj ako Lex Ukrajina.

11:02 Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) pomohlo počas prvého roka vojny na Ukrajine tisíckam utečencov, a to najmä ženám a deťom v ubytovacích kapacitách envirorezortu.

Utečencom pomohli organizácie MŽP SR s ubytovaním, stravou, dopravou a asistenciou pri administratívnych úkonoch. Pomoc poskytli aj zamestnanci rezortu, ktorí z vlastnej zbierky prispeli ku kúpe dvoch generátorov pre oblasti Ukrajiny zasiahnuté výpadkami elektrickej energie. Na slovensko-ukrajinskej hranici bol zriadený bod prvého kontaktu pre utečencov so zvieratami, takzvaný zvierací hotspot. Informovalo o tom v tlačovej správe MŽP SR.

MŽP SR na čele s s ministrom Jánom Budajom po vypuknutí vojny začalo zabezpečovať úlohy na úseku krízového riadenia a prípravu kapacít pre poskytnutie pomoci vojnovým utečencom. Bezplatné ubytovanie a stravu poskytli v zariadeniach Slovenského vodohospodárskeho podniku, Vodohospodárskej výstavby, Slovenského hydrometeorologického ústavu, Výskumného ústavu vodného hospodárstva a Slovenského banského múzea. Zamestnanci Zelenej linky, členovia poslaneckých tímov, pracovníci útulkov aj dobrovoľníci na hotspote poskytovali zvieratám prichádzajúcim s utečencami základné ošetrenie, čipovanie, potravu a inú materiálnu pomoc.

Minister Budaj považuje vojnovú agresiu Ruska na Ukrajine za neospravedlniteľný akt režimu Vladimíra Putina.

„Činy, o ktorých sa z Ukrajiny dozvedáme, sa nedajú ospravedlniť ničím. A hoci sa o to niektorí ľudia snažia šírením klamstiev aj na Slovensku, pravda je iba jedna. Vojnu spôsobil Putin a Rusko. Dnes chce zlomiť Ukrajinu, ale vojnu vedie aj s nami,“ zdôraznil minister Budaj a dodal, že práve prebiehajúca vojna má za následok tisíce životov, no aj devastačné dopady na životné prostredie.

10:56 Hlasovanie v Organizácii Spojených národov (OSN) ukázalo, že pre demokratický svet je počínanie Ruska neakceptovateľné a dôrazne odmieta jeho agresiu na Ukrajine. Uviedol to vo štvrtok slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer vo svojom vystúpení na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. To sa konalo pri príležitosti uplynutia roka od začiatku vojenskej agresie Ruska na Ukrajine.

„Hlasovanie ukázalo, že pre demokratický svet je počínanie Ruska neakceptovateľné. Netvrdím to len ja, hlasy 141 štátov hovoria samé za seba. Ide o ďalší dôkaz toho, že väčšina sveta podporuje nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny, žiada stiahnutie ruských vojsk z jej územia a vyvodenie zodpovednosti za spáchané zločiny,“ povedal v New Yorku Káčer.

10:47 Počas vojny na Ukrajine zahynulo 473 ukrajinských detí a ďalších 1,5 milióna je stále v ohrození. Pri príležitosti výročia začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine preto prebieha v uliciach bratislavského Starého mesta sugestívna inštalácia upozorňujúca práve na tento fakt.

Informuje o tom v tlačovej správe hovorkyňa zdravotníckej humanitnej organizácie Magna Zuzana Hromcová, podľa ktorej samotná inštalácia pozostáva z patologických vakov umiestnených na zemi a vyplnených výplňou tak, aby pôsobili, že sú v nich uložené telá detských obetí.

Pri každom z vakov je podľa Hromcovej umiestnená opustená hračka a na vakoch je nalepená nálepka s informáciou, koľko detí vo vojne na Ukrajine doteraz zomrelo. Inštalácia sa bude nachádzať na Hviezdoslavovom námestí, na Rybnom námestí, na Hlavnom námestí, na Hodžovom námestí, na Námestí SNP, na Michalskej, Poštovej a Panskej ulici. Cieľom inštalácie je komunikovať verejnosti hrozivú skutočnosť, akou bezpochyby detská obeť je. „Našou snahou je osloviť ľudí počas bežného dňa a sprostredkovať im „stretnutie“ s alarmujúcim dôsledkom vojnového konfliktu,“ dodáva Hromcová.

Slovenská zdravotnícka humanitárna organizácia Magna, ktorá už viac ako dvadsať rokov poskytuje zdravotnú pomoc deťom a ich rodinám na Slovensku a vo svete v čase najväčších humanitárnych katastrof, poskytuje pomoc aj priamo na Ukrajine. Denne zasahuje v akútnych kritických stavoch a pri traumách. Poskytuje psychosociálnu podporu, zvyšuje dostupnosť liekov a vytvorila systém odosielania ťažko chorých pacientov do zariadení zdravotnej starostlivosti. Magna tímy na Ukrajine doteraz ošetrili 320 000 pacientov a viac ako 580 000 ľudí získalo prístup k zdravotnej starostlivosti a k zásobám zdravotníckeho materiálu určeného pre pôrodnícke, chirurgické a lekárske výkony.

Magna vyzýva touto cestou verejnosť s prosbou o pomoc odoslaním SMS v tvare MAGNA na číslo 806.

„Je to efektívny a rýchly spôsob ako pomôcť zachrániť životy, nastavíte si tak pravidelné prispievanie 6 eur a pomáhate každý mesiac,“ vysvetľuje Zuzana Hromcová. Darovať peniaze sa dá aj na bankový účet verejnej zbierky SK5811000000002943004292 (variabilný symbol: 1100) alebo online.

10:38 Ministerstvo dopravy SR od začiatku ruskej agresie proti Ukrajine vyplatilo 678 domácim podnikateľom 15,5 milióna eur za ubytovanie odídencov z vojnou zasiahnutej susednej krajiny. Aktuálne má žiadosti na ďalších 7,6 milióna eur za obdobie od vlaňajšieho októbra doteraz. Odídenci strávia v hoteloch či penziónoch priemerne 25 nocí. Vyplácanie príspevkov za ubytovanie tento týždeň vláda predĺžila o tri mesiace do konca mája. Rezort dopravy o tom v piatok informoval v súvislosti s doterajšou pomocou Ukrajine za rok od vypuknutia vojny.

Ukrajinci prichádzajúci na Slovensko môžu dodnes, už s časovými obmedzeniami, jazdiť vlakmi zadarmo, čo využilo takmer 713-tisíc z nich. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) vypravila pre odídencov 363 mimoriadnych vlakov a pridala aj zhruba 3 600 vozňov. Slovenskými diaľnicami a rýchlostnými cestami prešlo od vlaňajšieho februára viac ako 128-tisíc vozidiel s ukrajinskými evidenčnými číslami, ktorých vodiči mali odpustené poplatky za diaľničnú známku.

„Pre odídencov sme pripravili aj inštruktážne letáky a videá v ukrajinčine, poskytovali sme im informácie a prenosné nabíjačky v infopointoch na železničných staniciach, kde boli navyše hlásenia aj v ich jazyku,“ uviedol poverený minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina). „Humanitárnym konvojom sme odpustili mýto, kolegovia na železniciach sa postarali o nepretržitú prepravu a prekládku tovarov. Viaceré rezortné organizácie poskytli aj svoje ubytovacie zariadenia a zamestnanci sa zapájali do rôznych zbierok,“ vymenoval ďalšiu pomoc.

Bezplatnú autobusovú prepravu z hraníc s Ukrajinou na železničné stanice či do záchytných centier využilo viac ako 45-tisíc osôb, ktorých odviezlo 3 150 autobusov. Slovenská pošta doručila na Ukrajinu zadarmo 51-tisíc balíkov s humanitárnou pomocou. Bratislavské letisko zorganizovalo päť repatriačných letov, domov sa tak dostalo 1 056 pasažierov, prevažne z Egypta, Číny, Indie a Maroka, ktorí na Slovensko prišli z Ukrajiny.

Minister dopravy zároveň ocenil nasadenie kolegov, ktorí okamžite začali dávať dokopy ponuku ubytovania a zabezpečovali dopravu z hraníc do záchytných centier a ubytovacích zariadení, ako aj majiteľov hotelov, penziónov či dopravcov, ktorí poskytli svoje kapacity.

10:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že jeho krajina v tomto roku dosiahne víťazstvo v boji proti ruskej agresii.

Spoločne s ostatnými Ukrajincami si tak pripomenul smutné prvé výročie dňa, v ktorý sa začala ruská invázia a označil ho za „najdlhší deň v našich životoch“.

10:11 Strana Sloboda a Solidarita (SaS) prostredníctvom tlačovej správy avizovala, že budú naďalej plne podporovať Ukrajinu v jej snahe zastaviť neprijateľnú ruskú agresiu. SaS tvrdí, že k mieru v regióne povedie iba víťazstvo Ukrajiny.

„Bola to SaS a jej nominanti, ktorí zohrali v prvých dňoch agresie významnú úlohu. Či už na ministerstve zahraničných vecí, alebo ministerstve hospodárstva,“ uviedla strana. Predseda SaS Richard Sulík tvrdí, že v rezorte hospodárstva pracovali na tom, aby bola Ukrajine čo najrýchlejšie dodaná potrebná pomoc. „Procesovali sme dodávky paliva, potravín, humanitárneho materiálu, ale cez ruky nám prešiel aj vývoz nábojov či systému S 300, ktorý dnes chráni životy civilného obyvateľstva pred ruskými vzdušnými útokmi,“ uviedol Sulík.

SaS informovala, že jej poslanci v Národnej rade pred niekoľkými dňami hlasovali za uznesenie, v ktorom parlament vyhlásil Rusko za teroristický štát. „Víťazstvo Ukrajiny a následný mier je v najvyššom záujme Slovenska,“ dodal šéf liberálov.

Tímlíder SaS pre zahraničné veci Juraj Droba tvrdí, že pre Ukrajincov je okrem dodávok vojenskej techniky dôležitá i nádej. „Ukrajinci ukazujú, že nechcú patriť k akejsi novej ruskej ríši, ale na západ. Je úlohou Slovenska, aby sme im pomohli k užšej spolupráci s Európskou úniou. Rusko svojou inváziou, ktorá za sebou necháva masové hroby nevinných civilistov, predstavuje hrozbu pre celý svet,“ povedal Droba.

9:56 Presne pred rokom Rusko rozpútalo na Ukrajine vojnu, ktorá sa svojím rozsahom a charakterom podľa prezidentky Zuzany Čaputovej úplne vymyká z úrovne európskej civilizácie 21. storočia.

„Žiadna zámienka, žiadna výhovorka Kremľa nemôže ospravedlniť utrpenie, ktoré Ukrajincom svojou agresiou spôsobili,“ napísala na sociálnej sieti prezidentka, podľa ktorej sú masové hroby, mučenie či odvlečení ľudia každodennou realitou častí Ukrajiny, kam vstúpili ruskí vojaci.

V tejto vojne podľa Čaputovej nie sú najmenšie pochybnosti, kto je agresor a kto sa bráni a ani o tom, kto chce vojnu a kto chce mier.

9:52 Za uplynulý deň Rusko na Ukrajine podľa Kyjeva stratilo ďalších 970 vojakov. Celkový počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku invázie stúpol na 146 820, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Ruská armáda podľa Kyjeva za uplynulých 24 hodín prišla aj o trinásť tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, jedenásť delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku vojny Moskva podľa ukrajinského generálneho štábu stratila 3 363 tankov, 6 600 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 363 delostreleckých systémov a 474 raketometov.

9:43 Čína, ktorá je rozhodným spojencom Ruska, vyzvala na prímerie medzi Ukrajinou a Moskvou a na otvorenie mierových rokovaní. Dvanásťbodový návrh, ktorý v piatok ráno zverejnilo čínske ministerstvo zahraničných vecí, zároveň vyzýva na ukončenie západných sankcií uvalených na Rusko. K opatreniam, ktoré Peking navrhuje, patrí zachovanie bezpečnosti jadrových zariadení, vytvorenie humanitárnych koridorov pre civilistov a zabezpečenie exportu obilia po tom, ako jeho narušenie zvýšilo globálne ceny potravín.

9:23 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo štvrtok schválilo rezolúciu, ktorá vyzýva Rusko, aby ukončilo boje na Ukrajine a stiahlo svoje sily. Za rezolúciu, ktorú načrtla Ukrajina po konzultáciách so svojimi spojencami, hlasovalo 141 krajín, sedem bolo proti a 32 štátov sa zdržalo hlasovania.

9:00 Vitajte pri sledovaní online prenosu (minúta po minúte) pri príležitosti prvého výročia vojny na Ukrajine.