Herečka Broňa Kováčiková (SND, Astorka, DPOH) spomína na Antigonu ako odrazový mostík k hereckej kariére, dabing v „Ako vycvičiť draka“, boje s Wildovým jazykom a SS-áčku v „Tattoo of Auschwitz“. V rozhovore pre SITA v podcaste Fish & Chips rozpráva aj o tréme, fyzickej aj psychickej kondícii aj neistote.
Miloš Biháry: Klavír je moja reč – od rodinnej cimbalovky cez jazz až po filmové hity bez „zabaliť to“ - ROZHOVOR
„Na konzervatóriu som sa prvýkrát stretla s tým, čo je herectvo. Zo začiatku ma ale bavila hlavne hudba a spev a herectvo bolo ako keby na tom poslednom mieste. Ale postupne, ako som to herectvo začala spoznávať, tak sa mi začalo čím ďalej tým viac páčiť. No a došlo to až k tomu, že som sa prihlásila na Vysokú školu múzických umení,“ spomína na svoju cestu na divadelné dosky.
„V tej dobe ma najviac inšpirovala Emília Vášáryová. Všetkým, čo má za sebou, svojou prácou, tvorbou. A myslím si, že veľmi dobre ľudsky viedla herecké hodiny,“ dodala.
V rozhovore Fish & Chips s Broňou Kováčikovovou sa dozviete aj to:
- čo robiť so 6 minútovým tichom na javisku
- prečo herectvo nie je jukebox emócií.
- ako sa zo študentky klavíra stala činoherná herečka.
- prečo Slovákom nevoinia reálny obraz Jánošíka.
- či ešte existuje profesia divadelného šepkára.
- aké je zákulisie hereckej profesie.
- na čo sa hodí kondícia z baletu.
- akú má radu pre mladých adeptov hereckého remesla.
