BRUSEL 28. októbra (WEBNOVINY) – Spoločný demokratický štát Slovákov a Čechov sa budoval na troskách monarchie a cez nacizmus, komunizmus, pražskú jar a normalizáciu krajiny dospeli k rovnocennému partnerstvu v Európskej únii, uviedla dnes krátko po pracovnom stretnutí predsedov krajín V4 v Bruseli slovenská premiérka Iveta Radičová. Počas spoločného brífingu s českým premiérom Petrom Nečasom pri príležitosti výročia sa však vyjadrila aj k témam summitu EÚ, ktorý sa práve začína v Bruseli.
Radičová a Nečas spomínali významné body a osobnosti histórie spoločného štátu Slovákov a Čechov: zložitý proces vzniku demokratického Československa s pomocou osobností ako Tomáš Garrigue Masaryk či Milan Rastislav Štefánik, rozdelenie štátu počas druhej svetovej vojny, jeho následné spojenie a prvé demokratické voľby. Premiérka spomenula nástup Komunistickej strany k moci v roku 1948, no tiež tzv. Pražskú jar a Alexandra Dubčeka ako aj následnú normalizáciu spojenú s „lámaním charakterov„. Ako uviedla, demokratizácia po roku 1989 priniesli tiež decentralizáciu a rozpad štátu, „aby sme sa v roku 2004 mohli stretnúť v Európskej únii ako dvaja rovnocenní partneri„.
Premiér Nečas ju doplnil, keď povedal, že aj keď dnes, po 92 rokoch od vzniku spoločného štátu, sú Česko a Slovensko samostatnými štátmi, „nemožno projekt Československa považovať za neúspešný„. „Bol to projekt, ktorý naše národy naučil žiť v slobode a demokracii,“ vysvetlil.
K otázke sankcií pre štáty porušujúce pravidlá rozpočtovej politiky EÚ, o ktorých sa bude prioritne hovoriť na dvojdňovom summite Európskej únie, premiérka povedala, že Slovensko by uvítalo kompromis a dohodu, pretože je lepšie „posunúť problém, než nemať žiadne riešenie„. Sankcie, ktoré by mali byť prijaté, by mali byť riadené určitým „mechanizmom v krátkom časovom úseku… s ráznymi finančnými opatreniami„. Aj keď to nie je „“pôvodná predstava„“, je to „krok dopredu,“ povedala Radičová. Ako ďalej uviedla, pre ňu kľúčovými okolnosťami sú najmä zadefinovanie „permanentného krízového mechanizmu tak, aby v sebe zahŕňal riadený bankrot“ a aby „v sebe zahŕňal aj zodpovednosť pri záchrane bankového sektora„.
Očakáva sa, že lídri EÚ počas summitu schvália správu osobitnej skupiny pre správu ekonomických záležitosti, ktorej predsedal stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Európske krajiny si od nových rozpočtových pravidiel sľubujú predovšetkým to, aby sa nezopakovali podobné problémy, ako sa objavili v Grécku. Zabrániť by tomu malo prísne sledované dodržiavanie hranice rozpočtového deficitu, ktorá je stanovená na úrovni troch percent hrubého domáceho produktu. Podľa predbežnej dohody bude v prípade porušenia týchto nariadení jednoduchšie začať priestupkové konanie a následne aj vymáhať sankcie. Vzniknúť by mal aj mechanizmus „skorého varovania“ pred „realitnými bublinami“, ktoré sa objavili napríklad v Španielsku či Írsku.
