BRATISLAVA 21. marca (WEBNOVINY) – Obyvatelia Zvolena, dedinky Slatinka, členovia Združenia Slatinka a iných občianskych iniciatív prišli vo štvrtok pred budovu Národnej rady SR vyjadriť nesúhlas s postupom štátnych orgánov pri povoľovaní zásahov, ktoré ovplyvnia rieku Hron.
Približne 30 ľudí upozorňovalo, že predovšetkým v dôsledku nesystémového povoľovania malých vodných elektrární, nadmerných odberov vody pre súkromných odberateľov a naopak, nerealizovaním opatrení vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode vznikajú riziká pre ekosystém rieky Hron.
„Povodie Hrona má problémy a tie nie je možné riešiť výstavbou vodného diela Slatinka, ktorá odčerpáva verejné zdroje. Doteraz to bolo 10 miliónov eur. Dielo je plánované 60 rokov, preto sa jeho účel stále mení,“ upozornila dnes novinárov dobrovoľníčka združenia Slatinka Martina Paulíková s tým, že sa nedá zistiť, kto potrebuje VD Slatinska. „Je aj problém s Hronom, poďme o tom hovoriť,“ dodala.
Obrazom: Aktivisti protestovali proti výstavbe VD Slatinka
Poškodením ekosystému Hrona argumentuje Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava (VVB) pri odôvodnení potreby stavať vodné dielo Slatinka na rieke Slatine pri Zvolene. Viazaním zdrojov na prípravu tejto kontroverznej stavby však podľa aktivistov nezostáva dostatok prostriedkov na prípravu a realizáciu efektívnych udržateľných opatrení v povodiach.
Dielo Slatinka nič nevyrieši
Občania z regiónu, kde by mala priehrada Slatinka stáť, upozorňujú na negatívne sociálne, ekonomické, ekologické, krajinno-estetické a environmentálne vplyvy stavby, ktorej oficiálny účel sa neustále mení. Napriek takmer 60 rokom jej prípravy však stále nie je známe, koľko by mala stáť, odkiaľ by na ňu mali ísť peniaze a najmä, kto by mal z nej odoberať vodu.
Na verejnom protestnom zhromaždení odštartovala tiež výzva na ochranu dedinky Slatinka a mimoriadne cenného údolia rieky Slatiny a na zastavenie plytvania verejnými zdrojmi na prípravu a výstavbu vodného diela Slatinka.
Na začiatku roka 2013 podal investor VD Slatinka – VVB žiadosť o vydanie územného rozhodnutia, hoci Ústavný súd SR dosiaľ nerozhodol o zákonnosti procesu posudzovania vplyvov priehrady na životné prostredie (EIA). V konaní EIA svoj nesúhlas s jej umiestnením vyjadrilo približne 250 občanov a organizácií.
Stavebný úrad vo Zvolene o žiadosti investora zatiaľ nerozhodol. Generálny riaditeľ VVB Ladislav Lazár sa však koncom februára 2013 pre médiá vyjadril, že na výstavbu priehrady nie je problém zabezpečiť z verejných zdrojov 80 mil. eur.
„Chceme tým, ktorí rozhodujú o verejných financiách, odkázať, že v čase, keď nie sú peniaze ani na platy učiteľov či zdravotných sestier, vyjadriť jasné nie príprave a výstavbe vodného diela Slatinka z verejných zdrojov. Sme presvedčení, že tieto zdroje, ako aj zdroje Európskej únie, by v prvom rade mali ísť na financovanie udržateľných opatrení na zadržanie vody v povodiach, zlepšenie hospodárenia s vodou v mestách, poľnohospodárskej a lesnej krajine, a nie na betón do priehradného múra vodného diela Slatinka,“ hovorí Martina Paulíková.
Aj iba „malé“ elektrárne nešetria prostredie
Priehrada Slatinka by mala zadržiavať vodu a v období sucha ju púšťať do rieky Hron. Približne 100 km v smere toku od Slatinky čerpajú úžitkovú vodu z Hrona, do ktorého sa Slatina vlieva, priemyselné firmy a najmä jadrová elektráreň Mochovce. Štát tvrdí, že pod elektrárňou zostáva v rieke málo vody. A práve preto chce VVB obetovať z prírodného i krajinárskeho hľadiska mimoriadne cenné údolie rieky Slatiny a zaplaviť ho.
„Odbery úžitkovej vody pritom povoľuje ten istý štát prostredníctvom úradov životného prostredia. Teda nástroje na ochranu ekosystému rieky má poruke prakticky bez nárokov na verejné zdroje. V kombinácii s opatreniami v povodí a decentralizovaným systémom zadržania úžitkovej vody tam, kde ju skutočne treba, by bolo možné minimalizovať riziko sezónneho nedostatku vody v Hrone bez likvidácie iného cenného ekosystému 100 km ďaleko,“ dopĺňa Paulíková.
Paradoxne veľmi veľké nebezpečenstvo pre Hron i ďalšie slovenské rieky znamenajú podľa aktivistov aj stavby s prívlastkom „malé“ – malé vodné elektrárne (MVE). Malé sú však len výkonom, rozhodne nie dopadmi na prostredie.
„MVE významne narúšajú spojitosť vodných tokov a rozdrobujú riečne ekosystémy. Na dlhých úsekoch tokov menia ich prirodzené prúdivé vodné prostredie na stojaté, deformujú korytotvorné procesy. Prenikavo a nevratne tým pretvárajú spoločenstvá vodných i príbrežných organizmov a biotopy, vrátane európsky významných,“ povedal vedecký pracovník z Univerzity Komenského Ján Topercer.
Haťové MVE zavádzajú do riek – dôležitých ekologických koridorov – tvrdé bariéry, ktoré okrem narušenia až znemožnenia migrácií a rozptylu organizmov spôsobujú podľa aktivistov aj zhoršenie kvality vody, zníženie jej samočistiacej schopnosti a nepriaznivé zmeny v priľahlých poriečnych nivách.
To je v príkrom rozpore s ustanoveniami európskej Smernice o biotopoch i Rámcovej smernice o vode. Zvyšujú tiež usadzovanie splavenín nad zdržou a vymieľanie koryta pod ňou, dvíhajú teplotu vody, zhoršujú ľadové javy, živinové režimy i dostupnosť potravy, neresísk, úkrytov a iných zdrojov.
Slatinka by mala podľa aktivistov negatívny vplyv na ekosystém
Tým postupne likvidujú populácie pôvodných druhov rýb a iných citlivých živočíchov i rastlín a podporujú šírenie inváznych a rozpínavých organizmov (pohánkovec, astry, vodomor kanadský a i.) a s nimi spätých negatív. Zanedbať nemožno ani zdravotno-hygienické riziká a dopady na vzhľad krajiny. Následkom tejto reťaze degradačných procesov dochádza k obrovským environmentálnym i hospodárskym stratám, postihujúcim okrem iného športové rybárstvo, cestovný ruch, vodnú turistiku i kvalitu života miestnych obyvateľov.
Aktivistov podporujú aj viacerí poslanci. „Prípad násilného presadzovania vodného diela Slatinka na úkor ekologických a krajinárskych hodnôt i kvality života miestnych obyvateľov a chalupárov, ako aj obetovanie najcennejších úsekov našich tokov a záplavových území tzv. malým vodným elektrárňam s relatívne malým energetickým výkonom je návratom do 50-tych rokov minulého storočia. Vôbec to nezodpovedá súčasným prístupom k riekam, prírode a krajine vo vyspelých krajinách,“ konštatoval predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba.
Podľa Martina Fecka (OĽaNO) nevypočutie ľudí vládou je prejav arogancie moci. Poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník prišiel podporiť aktivistov ako občan. Aktivistom odporučil, aby apelovali na miestnu štátnu správu a samosprávu.
V schválenej vládnej Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 sa ráta s výstavbou MVE až v 368 profiloch na riekach po celom Slovensku. Už pri príprave a presadzovaní tejto spornej koncepcie ministerstvo životného prostredia podľa aktivistov veľmi pravdepodobne porušilo Rámcovú smernicu o vode, Smernicu o biotopoch, Bernský dohovor i Ramsarský dohovor. Teda práve tie medzinárodné právne normy, ktoré by malo v prvom rade presadzovať a implementovať. V prípade VD Slatinka i tzv. MVE však robí pravý opak.
