BRATISLAVA 13. septembra (WEBNOVINY) – „Máme tu dnes novelu Zákonníka práce, ktorá obsahuje zmeny, ktoré nepotrebujú ani zamestnanci ani zamestnávatelia,“ uviedol ako prvý v rozprave podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec.
Ako pokračoval, zmeny, ktoré vláda zavádza, budú mať za následok menej práce. Podľa odhadov personálnych agentúr je ohrozených 33- až 50-tisíc miest, pričom po všetkých opatreniach vlády vrátane zvýšenia daní a odvodov by o prácu mohlo prísť 80- až 100-tisíc občanov, uviedol ďalej Štefanec.
„Istoty budú len v tom, že práce bude menej,“ povedal Štefanec .Zákonník práce označil za škodlivý a navrhol, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Vláde vyčíta, že pripravovanými zmenami vyháňa pracovné miesta zo Slovenska a daruje ich tak iným štátom a zároveň tak znižuje konkurencieschopnosť krajiny. Štefanec zdôrazňuje, že pripravované zmeny prehĺbia aj regionálne rozdiely, čo sa najviac dotkne firiem i zamestnancov v odľahlých regiónoch.
Riešením je podľa neho nerobiť zmeny v odvodoch, daniach a v Zákonníku práce, ale je potrebné riešiť situáciu s dlhodobo nezamestnanými, uľahčiť život malým podnikateľom a živnostníkom a zmenšiť administratívnu záťaž.
Najchudobnejšie regióny bez práce
KDH nepodporí návrh na zmenu Zákonníka práce v tej podobe, ako bol predložený do NR SR. Vyhlásil to Július Brocka z KDH, ktorý zároveň dodal, že ak sa zákonník dostane do druhého čítania, bude strana navrhovať posunutie jeho účinnosti o rok.
Odmieta tvrdenia predstaviteľov vládnej strany SMER-SD, že neexistuje závislosť medzi Zákonníkom práce a nezamestnanosťou. „Ešte nebude platiť Zákonník práce a už pôsobí na zvyšovanie nezamestnanosti práve v regiónoch, kde nie je práce pre každého,“ uviedol Brocka na margo konkrétneho príkladu z východného Slovenska.
Ako pokračoval, dnes sa každá rozumná vláda snaží zvyšovať svoju konkurenčnú schopnosť a dostať sa z krízy, až na tú slovenskú . “Vy týmto Zákonníkom práce zachraňujete Európu. Vy pomáhate iným krajinám, aby sa stali konkurencieschopnejšie ako Slovensko,“ odkázal vláde Brocka.
Ako ďalej pokračoval s niektorými vecami v zákonníku by aj súhlasil, ale v dobrých časoch, a teda v období keď zamestnávatelia majú dosť roboty a nepotrebujú prepúšťať. Vláde odkázal, že sa správa tak, akoby kríza nebola.
Pobúrený Jozef Mihál
Podľa poslanca za stranu SaS Jozefa Mihála je veľmi zlé, že po zvýšení odvodov prichádza vláda s ďalším návrhom zákona, ktorí spôsobí rast nezamestnanosti . Odhaduje, že firmy pristúpia k prepúšťaniu ešte pred koncom tohto roka, pokým to je pre nich lacnejšie.
„Tvrdím, že do konca roka nám ubudne určite niekoľko tisíc, možno niekoľko desaťtisíc pracovných miest,“ povedal Mihál v rozprave k návrhu novely Zákonníka práce. V zmene zákonníka Mihál nevidí žiadne zásadné nové práva pre zamestnancov, ale len nové práva pre odborárov.
„Novela Zákonníka práce, ktorá bola predložená do parlamentu, nie je ničím iným ako splatením dlhu strany Smer odborárskym centrálam a odborárskym predákom za ich podporu v predvolebnej kampani,“ skonštatoval Mihál.
Ako sám priznal, s niektorými ustanoveniami v návrhu súhlasí, ako príklad spomenul právo zamestnanca pri čerpaní dovolenky či možnosť dohody na náhrade za stratu času, avšak je mnoho takých, ktoré sa mu nepáčia. Ako dodal, strana Sas novelu Zákonníka práce nepodporí.
Zmeny v Zákonníku práce ako i zvyšovanie odvodov a daní označil Mihál za rany istoty pracovitým ľuďom, trest za to, že podnikajú, pracujú alebo tvoria pracovné miesta. „Nikto z tých, čo majú zdravý rozum, nemôže pochybovať o tom, že akékoľvek zvýšenie daní a odvodov pracujúcim ľuďom a firmám neprispeje k rastu zamestnanosti, k tvorbe nových pracovných miest, k udržaniu existujúcich pracovných miest, ale bude to práve naopak,“ povedal Mihál.
Zároveň vyzval ministra práce sociálnych vecí a rodiny, aby počkal s účinnosťou Zákonníka práce aspoň o rok, kým nebude jasné, aký dopad mali zmeny v daniach a odvodoch na podnikateľské prostredie a zamestnanosť.
Zmeny v zákonníku zakonzervujú nezamestnanosť, tvrdí poslanec Solymos
Tento „prínos“ novely je nepochopiteľný teraz, keď sa snažíme o konsolidáciu verejných financií a ochranu nášho trhu práce. Uviedol László Solymos zo strany Most- Híd v rozprave o navrhovanej novele Zákonníka práce. Podľa neho navrhované zmeny v legislatíve zakonzervujú vysokú nezamestnanosť, zrušia existujúce pracovné miesta a zmenšia flexibilitu pracovného trhu.
„Pýtame sa, koho záujmy má chrániť novelizovaný Zákonník práce. Takéto zásahy do neho sú plné pochybností a neopodstatnených výhod, ale nie pre zamestnancov a už vôbec nie pre zamestnávateľov. Len a len pre odborárskych bossov,“ povedal Solymos.
Ako pokračoval, jediná istota, ktorú v novele našiel, je smerovaná práve k odborárskym bossov. „Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z dôvodu dohody medzi Smerom a odborovými predákmi ako odplata za podporu odborov vo voľbách,“ skonštatoval Solymos a zároveň dodal, že Most – Híd túto novelu nepodporí.
Pripravovaná novela Zákonníka práce
Diskusiou k novele Zákonníka práce otvorili poslanci tretí deň 7. schôdze národnej rady. Právna norma rezortu sociálnych vecí a rodiny obnovuje súbeh výpovednej lehoty a odstupného pri prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky.
Takémuto zamestnancovi má zamestnávateľ poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov.
Návrh predpokladá, aby bolo možné v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty ako stanovuje Zákonník práce. Zmeny by sa mali dotknúť aj reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú.
Minimálne mzdy pre dohodárov
Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na čas určitý najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky.
V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Pôvodne chcel rezort práce, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania, nakoniec od tejto požiadavky upustil.
Zmeny v Zákonníku práce by sa podľa návrhu ministerstva mali dotknúť aj dohodárov. Na návrh rezortu práce sa budú na nich vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde.
Práca nadčas zostáva aj naďalej na 150 hodinách ročne. Výnimkou bude jedine zdravotnícky personál, kde po dohode zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov bude možné dohodnúť prácu nadčas o ďalších sto hodín ročne.
Ďalším z návrhov rezortu práce je aj vypustenie niektorých znakov definície závislej práce. Konkrétne by malo ísť o znaky, ktoré hovoria o vykonaní na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, kde sa opakujú určené činnosti.
Nočné pracovné hodiny
Ministerstvo práce chce spresnením definície závislej práce zabrániť tomu, aby zamestnanci boli nútení k zmene svojho pracovného statusu, ak majú naďalej vykonávať tú istú prácu. Navrhovaná novela Zákonníka práce sa dotýka aj odborárov.
Tí by mali po novom mať právo spolurozhodovať o normách spotreby práce, či participovať pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Zmeny sa dotknú aj nočnej práce. Vykonávať by sa mala v čase od 22. do 6. hodiny ráno, nie ako to je v súčasnosti od 22. do 5. hodiny rannej.
Poslanci budú dopoludnia hlasovať o návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o novele zákona o cestovných dokladoch, ktoré prerokovali v stredu podvečer. Popoludní čaká zákonodarcov obligátna štvrtková hodina otázok.
