BRATISLAVA 27. mája (WEBNOVINY) – Zámerom návrhu nového zákona o územnom plánovaní a výstavbe (stavebný zákon) a jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť podmienky na skvalitnenie, urýchlenie a zvýšenie efektívnosti výstavby.
Zároveň si dáva za cieľ riešiť aj aktuálny problém zníženia úrovne disciplíny v tejto oblasti. Návrh stavebného zákona v stredu schválila vláda s pripomienkami. Nahradí v súčasnosti platný zákon z roku 1976, vrátane jeho neskorších noviel, s výnimkou vyvlastnenia, ktoré bude upravené samostatným zákonom.
Nový zákon rozširuje povinnosť
Navrhovaný stavebný zákon nahrádza koncepciu územného plánovania horizontálnou úrovňou územných plánov ako základných dokumentov územného rozvoja jednotlivých územných celkov. Rozširuje povinnosť mať územný plán na všetky obce.
„Každá obec by mala mať odborne spracovaný strategický dokument územného rozvoja, čím sa prispeje k zlepšeniu života obyvateľov, aj vylúčením využívania územia,“ zdôvodnilo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako predkladateľ.
Novozavedený zastavovací plán má obsahovať podrobné lokálne zastavovacie podmienky pre nezastavané stavebné pozemky, a tak postupne nahradiť terajšie ad hoc rozhodovanie stavebných úradov o umiestnenie stavby v správnom konaní. Účinnosť stavebného zákona je navrhovaná od 1. júla 2016, pôvodne mal byť účinný v lete 2014 a neskôr v júli tohto roka.
Drobné stavby nebudú potrebovať schválenie
Správne konanie o umiestnení stavby sa podľa návrhu stavebného zákona obmedzí zavedením zásadného priameho vplyvu zastavovacích plánov. Pri drobných stavbách bude konanie zrušené úplne a pri jednoduchých stavbách sa spojí so stavebným povoľovaním do jediného konania. Ministerstvo si od toho sľubuje zjednodušenie a skrátenie schvaľovacieho procesu stavieb.
Návrh tiež spresňuje postup stavebných úradov pri nepovolených stavbách, najmä ich presným definovaním a zohľadnením účasti investora na porušení zákona. Zodpovednosť, vrátane sankcií a ochranných opatrení, bude rozdelená aj na ostatných účastníkov nepovolenej výstavby, najmä na zhotoviteľov stavebných prác, dodávateľov vody a energií na nepovolenú stavbu.
Vylúčená bude možnosť dodatočného stavebného povolenia. Dopad na verejné financie bude mať zabezpečenie činnosti troch nových inšpektorátov Slovenskej stavebnej inšpekcie. Ministerstvo očakáva aj príjmy z pokút za priestupky a správne delikty. Sankcie za priestupky budú odstupňované podľa závažnosti až do maximálnej výšky 150-tisíc eur.
Návrh zasypali tisícky pripomienok
Ministerstvo dostalo k návrhu stavebného zákona 2375 pripomienok z toho 1143 zásadných, akceptovalo z nich 846, vrátane 363 zásadných. Návrh zákona predložilo s rozpormi. Inštitút urbánneho rozvoja žiadal, aby obstaranie zastavovacieho plánu nebolo povinné. Trval aj na prerušení prípravy návrhu stavebného zákona do prevzatia novej európskej smernice a zlúčení konaní podľa stavebného zákona s konaním o posudzovaní vplyvov.
Proces prijatia stavebného zákona by sa tak podľa ministerstva oddialil najmenej o päť rokov. Bratislavský a Banskobystrický samosprávny kraj navrhovali vypustiť z návrhu zákona časti o územiach, na ktorých sú koncentrované marginalizované (znevýhodnené) skupiny obyvateľov.
Pripomienky združenia VIA IURIS k návrhu stavebného zákona podporilo takmer 2500 ľudí. „Našimi pripomienkami sme sa usilovali dosiahnuť, aby bol v porovnaní so súčasnosťou zachovaný rozsah práv bežných občanov (verejnosti) pri povoľovaní zdraviu a životnému prostrediu škodlivých prevádzok. Zároveň sme sa snažili dosiahnuť zachovanie čo najvyššej miery samosprávnej pôsobnosti obcí pri tvorbe územných plánov,“ uviedlo združenie. Na rokovaniach s ministerstvom dopravy a výstavby sa podľa združenia podarilo väčšinu jeho pripomienok presadiť.
