Nórsko je krajina, ktorá sa vďaka fungujúcim komunitám a inováciám dokázala vysporiadať s náročnými životnými podmienkami z prírodného hľadiska. Tieto položili základ pre ich ďalší rozvoj, ktorý bol umocnený objavom nerastného bohatstva. Aj v tomto prípade sa však Nórsko zachovalo „inak“ ako ostatné krajiny a zisky z predaja ropy trvalo investuje do svojej budúcnosti. Inovácie, komunita a rešpekt k životnému prostrediu v širšom kontexte sa stali ďalším úspešným artiklom, ktorým sa môže Nórsko pýšiť.
Nórska skúsenosť zdôrazňuje, že úspešné zapojenie obyvateľov do verejného rozvoja si vyžaduje viac ako len konkrétne opatrenia. Dôležitý je proces ich implementácie. Johan Barstad a Rhys Evans vyjadrujú presvedčenie: „Nie je dôležité len to, čo robíte, ale najmä spôsob, akým to implementujete.“ Tento prístup ukazuje, že ak sa projekty realizujú participatívne, výsledky sú udržateľnejšie a lepšie prijaté komunitou.
Tradícia participácie v Nórsku, známa ako „Dugnad“, je príkladom, ako môže spolupráca v komunite vytvárať základ pre úspešné iniciatívy. Tento koncept sa rozšíril na spoluprácu medzi komunitami, úradmi a priemyselnými partnermi. Barstad a Evans zdôrazňujú: „Skutočné drahokamy v procese budú vždy účastníci samotní a to, ako facilitátori dokážu uvoľniť vnútornú silu skupiny.“ Takéto zapojenie vedie k lepšej dôvere a efektívnemu riešeniu problémov.
Nórsky prístup ukazuje, že úspech sa nachádza v spolupráci a schopnosti viesť otvorenú komunikáciu medzi všetkými zúčastnenými. To môže byť cennou lekciou pre iné krajiny pri tvorbe stratégií rozvoja. Vďaka správne vedenému procesu možno docieliť udržateľné výsledky, ktoré sú akceptované komunitou a podporujú rozvoj.
Participácia, mobilizácia a posilnenie komunity sú v centre tohto prístupu, ktorý si kladie za cieľ vytvoriť integrovaný rozvoj. Preto je proces kľúčový, pomáha odhaliť a využiť silné stránky miestnych aktérov a vytvoriť riešenia šité na mieru ich potrebám.
Takéto prístupy môžu slúžiť ako inšpirácia pre Slovensko, pri navrhovaní a realizácii vlastných stratégií lokálneho rozvoja. „Vďaka Nórskym fondom a partnerskej organizácii HGUT špecializujúcej sa na vzdelávanie v oblasti udržateľnosti, rozvoja a inovácií chceme ako Ekonomická Univerzita v Bratislave tieto skúsenosti preniesť na Slovensko a ponúknuť ich slovenským samosprávam, ktoré dnes vo viacerých oblastiach čelia podobným výzvam aké nórske samosprávy úspešne zvládli,“ povedal pre SITA Miroslav Šipikal, vedúci Katedry verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave.
Konferencia Good governance, ktorá sa bude po prvýkrát konať dňa 26.11.2024, by mohla byť prvým krokom k úspešnej spolupráci a prenosu skúseností z Nórska na Slovensko, dodal Miroslav Šipikal.
Tento projekt vznikol v spolupráci s nórskymi expertmi a je financovaný prostredníctvom Nórskych fondov pod záštitou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
Informačný servis