BRATISLAVA 23. februára (WBN/PR) – Ministerstvo kultúry Bulharskej republiky, Veľvyslanectvo Bulharskej republiky, Bulharský kultúrny inštitút, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Národné osvetové centrum Vás srdečne pozývajú na:
Výstavu bulharského akad. maliara prof. Andreja Daniela
NOSTALGIA PO CELKU,
Ktorá sa uskutoční pri príležitosti štátneho sviatku Bulharska –
3. marca
Miesto konania: DVORANA MK SR, Nám. SNP 33, Bratislava
Slávnostné otvorenie výstavy: 1. marca 2011 o 12,30 hod.
Výstava bude otvorené denne od 10,00 hod. do 18,00 hod. okrem pondelka a potrvá do 22. marca 2011
Postkonceptuálna výstava „ručne spracovaných“ obrazov prof. Andreja Daniela
K tejto svojej expozíciii napísal Andrej Daniel veľmi osobne „ospravedlnenie“, že vôbec zaťažuje obecenstvo nejakými problémami. Vlastne už dávno mal naplánované svoje „ručne spracované“ obrazy ako otvorený list k ľudom. V čase, keď sa už ťažko dá objaviť gravitácia ako niečo, čo má zmysel, sme zničili, stratili, zahodili jedny hodnoty v márnej snahe si vybudovať nové. Autor vysvetľuje svoje vlastné cesty v hľadaní takto: „Je čas na rozhadzovanie kameňov a čas na zbieranie kameňov. V poslednom čase dosť rozhadzujeme. Rozpadli sme jeden zastaraný svet, nedarí sa nám ale nahromadiť, vybudovať nový – stále nám čosi chýba, niečo nám k tomu nestačí. Čo to asi môže byť? Jedni hovoria, že peniaze nestačia, iní – že v nás niet súcitu, tretí cítia v duši prázdnotu, ja zase cítim nostalgiu po celku. Po tom stave, ktorý nazývame „mier so sebou samým“.
Musíme ale odniekadiaľ začať – možno potrebujeme trochu dištancie, ktorá nám dodá pokoj a ticho, aby sme sa tak trochu zamysleli – čo naozaj chceme.“
Prof. Andrej Daniel predstavuje nostalgické krajinomaľby, interiéry a zátišia, zjednotené estetikou pozorovateľa. Pozerajúc sa na obrazy, si človek zákonite nastolí rétorickú otázku – čo sa ničí, aby bolo vybudované niečo nové a čo je veľké a čo je malé v našom dnešnom uponáhľanom osude.
Časť z diel sú cestovateľské vidiny – pestré a exotické. Nesú v sebe nostalgiu, ktorá znie ako portugalské fado. Mýtické zákutia sú v očakávaní, že ich niekto objaví a pocíti, pretože v nich je sústredené idealizované miesto pokoja a mieru. Sú onou časťou človeka, ktorá sa zachránila pred životnou tlačenicou a čaká, aby sme ju znovu objavili. Krajinomaľby pôsobia so svojou hlbokou modrou škálou, mýticky sa otvárajú ako rastlina – list po liste, ktorá je schovaná do mýtickej nočnej krajinky a jemne nám pripomína nejaký iný život, nejakú nečakanú udalosť a veci, ktoré sú mimo nášho pohľadu a reality.
Andrej Daniel rozširuje hranice lokálnej farby a rozvíja širokú paletu sýtych symbolických tónov, ktoré medzi sebou korešpondujú. Zátišia vo výstave sú v rôznych škálach. Javia sa ako prenikania do farby a jej rôznorodých prejavov okolo nás. Je to hľadanie niečoho viac.
V niektorých z obrazov zase vyniká istá nostalgia po minulosti, keď spájame milovaných ľudí, najmä tých, čo nás opustili s tkanivami, vôňami, obrazmi a dotykmi. Samotný Daniel hovorí, že v detstve, na jednom zo židovských sviatkov, mu prehadzovali na ramena zlatom tkaný prehoz, ktorý bol jeho cárskym plášťom a s ním sa cítil ako ozajstný cár. Až neskôr sa dozvedel, že táto vzácna vec bola jednou z podušiek jeho babky.
V iných dielach je zase hľadaná monochromatická nostalgia. Nejaký objekt je pozorovaný tak dlho, až sa nezmenil na ticho. Výtvarník venoval niektoré z diel blízkym ľuďom. Zostalo toľko stôp, že tie sú viditeľné aj vtedy, keď ich už niet.
Andrej Daniel zamyká a odomyká svoje posolstvá – buď rozprestiera pohľad ďaleko – nad všeobecne platnými zákonmi, alebo sa koncentruje na konkrétnom, nad detailom a okamihom. Používa hlboké vizuálne odkazy a metafóry a kategoricky môžeme počuť jeho rozmýšľanie. V každom momente autor používa svoj dynamický pohľad na zdanlivo statický žáner krajinky a zátišia, tak, že ich sémantizuje do metafóry.
A čo sa týka Celku – či ho vlastne každý z nás nezbiera svojím spôsobom? Niektorí sa ešte stále vracajú do minulosti, iní sa zahlbujú a tretí menia celý svet na svoj vnútorný svet, v ktorom je všetko.