Je to ale naozaj tak? Budú naše zľahka zateplené domy šetriť náklady na vykurovanie aj o pár rokov? Budujeme si zdravé bývanie? Čo dobré a čo zlé nám tento jednoduchý pohľad na vec prináša? Každý vie, že cena energie z neobnoviteľných zdrojov s najväčšou pravdepodobnosťou už iba porastie. Nie je preto nutná ani zvlášť komplikovaná úvaha na to, aby ste prišli k záveru, že masovo ponúkané riešenia zateplenia domov budú mať už za pár rokov nulový efekt a peniaze, ktoré do nich boli vložené, vyletia komínom. Ruka v ruke s hromadným zatepľovaním a vymieňaním okien prichádzajú okrem úspor aj problémy. Začínajú sa objavovať plesne tam, kde predtým nikdy neboli, teploty v bytoch v lete rastú do závratných výšok, v zime je tam zasa príliš suchý vzduch a rohy a ostenia napriek tomu plesnivejú, človek sa cíti unavený a malátny. To predsa predtým nebývalo! Je to len vekom alebo za to môžu naše nesystémové stavebné zásahy?
Odpoveď na tieto otázky nie je veľmi zložitá. Fasádu ste zateplili a okná vymenili za kvalitnejšie a tesnejšie preto, aby vám v zime neunikalo teplo. Tepelnej izolácii je ale jedno, či je vonku – 20 alebo + 30 °C. Bude držať teplo v interiéri, čo jej budú parametre stačiť. Oknám je jedno, že v interiéri stúpa vlhkosť a vzduch je po desiatich minútach vydýchaný a plný oxidu uhličitého. Chceli sme od nich aby boli tesné, tak sú tesné. Zdá sa, že niečo nebolo domyslené, že neustále robíme len prvý krok na dlhej ceste, že každý zásah do stavby vyvolá reakciu, ktorá tiež vyžaduje riešenie, a to akosi neprichádza napriek tomu, že existuje a máme ho na dosah. Systémovým riešením znižovania energetickej náročnosti objektov sú domy v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde.
Nízkoenergetický, nie len zateplený
Nízkoenergetický dom by mal byť navrhnutý tak, aby okrem zníženia tepelných strát obvodovými konštrukciami riešil aj všetky ostatné problémy, ktoré vznikajú nesystémovým prístupom k šetreniu energiou v budovách. Takýto dom je schopný brániť nielen tepelným stratám cez obvodový plášť, ale aj cez tepelné mosty a tepelným stratám, ktoré vznikajú pri zimnom vetraní otvorenými oknami. V návrhu sú zohľadnené zimné, ale aj letné pasívne tepelné zisky (teplo zo slnka), geografická poloha objektu a jeho natočenie k svetovým stranám. V rámci technológie je zabezpečená príjemná vnútorná klíma nielen z hľadiska teploty, ale aj kvality vzduchu. Aby sa minimalizovali nároky na spotrebu energie z fosílnych palív, sú do celého systému zapojené aj zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Potreba energie na zabezpečenie tepelnej pohody v nízkoenergetickom dome sa pohybuje medzi 15 až 50 kWh/m2 za rok, čo rečou terminológie súčasnej slovenskej legislatívy znamená energetickú triedu A. Dá sa ale ísť aj ďalej a nemusí to vždy znamenať enormné zvýšenie nákladov. Nasledujúcim krokom vpred je pasívny dom.
Celý článok si môžete prečítať tu.