Osem z desiatich oslovených politických strán podpísalo výzvu na stransparentnenie ich financovania a fungovania.
Výzvu, ktorú im 1. februára adresovali mimovládne organizácie Transparency International Slovensko (TIS), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), podpísali KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd, SaS, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, SMK a 99 percent.
V utorok podvečer po tlačovej konferencii strany sa k výzve pripojil aj Smer-SD. Strany sa zaviazali prijať počas prvého roka fungovania nového parlamentu.
Výzvu nepodpísala SNS a ĽS-HZDS
Výzvu mimovládky adresovali aj ĽS-HZDS a SNS. ĽS-HZDS odpovedala, že stranícke orgány nestihli k problematike prijať stanovisko a SNS výzvu odmietla podpísať, pretože jej autorov považuje za nedôveryhodných.
Strany sa vo výzve zaviazali vytvoriť nezávislý orgán, ktorý by kontroloval financovanie politických strán. Šéf TIS Gabriel Šipoš považuje terajší stav, keď „politici kontrolujú sami seba“, za veľmi formálny. Drobné výhrady má k tomuto bodu KDH, podporuje skôr, aby sa posilnili kompetencie existujúcich orgánov, napríklad Najvyššieho kontrolného úradu či Ústrednej volebnej komisie. Signatári výzvy sú tiež za to, aby sa zvýšila motivácia politických subjektov priznávať súkromných darcov a sponzorov. Docieliť by sa to malo tak, že štát istú časť príspevkov stranám naviaže na objem priznaných darov. „Strany na 98 percent majú peniaze len od štátu. (…) To spoliehanie na štát je extrémne vysoké a strany nemajú motiváciu hľadať súkromné zdroje a ak ich majú, tak ich nepriznávajú,“ vysvetlil Šipoš.
Sprísnenie sankcií za nedodržiavanie pravidiel
Vo výzve sa tiež uvádza, že príjmy a výdavky by mali deklarovať nielen strany, ale aj jednotliví kandidáti, a to aj na lokálnej úrovni. Ak strany dodržia svoj záväzok, verejnosť a médiá sa dočkajú aj podrobnejších majetkových priznaní
a vytvorenia centrálneho registra, kde by sa dali údaje prehľadne kontrolovať. Zároveň by sa mali sprísniť sankcie za nedodržiavanie prísnejších pravidiel a kontrolovať by sa mali aj finančné toky skupín, ktoré síce nie sú politickými stranami, ale financujú politické aktivity. Ako príklad Šipoš uviedol mládežnícke organizácie strán či firmy.
Šipoš podotkol, že až na myšlienku naviazať vyplácanie štátnych zdrojov na priznávanie súkromných, všetky odporúča Slovensku prijať aj Rada Európy. „Nie je to nič prevratné alebo radikálne. Odporúčania dostali posledné dve vlády, ani jedna neurobila žiadny krok,“ povedal Šipoš.
Peter Goliaš z INEKO sa nazdáva, že ku kladnému stanovisku sa strany priklonili aj pre blížiace sa voľby či ľudí, ktorí demonštrujú v uliciach pre kauzu Gorila. Keďže strany majú na predloženie návrhu na stransparentnenie kontroly rok, neziskovky sa na jar 2013 k problematike vrátia. Podľa Šipoša sú však pripravené stranám poskytovať pomoc a konzultácie.