PARÍŽ 23. marca (WEBNOVINY) – Severoatlantická aliancia (NATO) neprevezme politické vedenie spojeneckej operácie pri presadzovaní bezletovej zóny v Líbyi, bude mať skôr plánovaciu a operačnú rolu. V stredu to vyhlásil francúzsky minister zahraničia Alain Juppé. Bezletovú zónu nad Líbyou zaviedla minulý týždeň Bezpečnostná rada OSN s cieľom ochrániť civilistov pred náletmi armády režimu Muammara Kaddáfího.
Politické vedenie podľa neho prevezme výbor ministrov zahraničia krajín, ktoré sa na operácii zúčastňujú, spolu s Ligou arabských štátov (LAŠ). Juppé už predtým navrhol vytvorenie takéhoto „kontaktného výboru“, ktorý bude politicky rozhodovať. Aj hovorca francúzskej vlády Francois Baroin potvrdil, že NATO bude mať v líbyjskej operácii len technickú rolu.
Severoatlantická rada v utorok rozhodla, že námorné sily NATO budú presadzovať dodržiavanie zbrojného embarga voči Líbyi, ktoré vyhlásila Bezpečnostná rada OSN. Veľvyslanci NATO niekoľko dní diskutovali v Bruseli o tom, ako by sa mohla aliancia zapojiť do operácií proti Kaddáfího režimu. Členské krajiny však boli v tomto značne rozdelené. Niektoré požadovali, aby aliancia prevzala velenie nad vojenskými zásahmi, to však jednoznačne zamietlo Francúzsko. Proti zabezpečovaniu bezletovej zóny nad Líbyou silami aliancie sa zas postavilo Turecko.
Turecko sa predsa len zapojí
Turecko súhlasí s tým, aby sa jeho plavidlá zapojili do misie Severoatlantickej aliancie pri líbyjskom pobreží s cieľom zabrániť porušovaniu zbrojného embarga voči režimu Muammara Kaddáfího. Na stredajšom tlačovom brífingu v bruselskom sídle NATO o tom informoval kanadský generál Pierre Saint-Amand, podľa ktorého Ankara ponúka jednu ponorku, štyri fregaty a pomocné plavidlo. Ako doplnil, aliancia v súvislosti s misiou dostala ponuky od šiestich krajín, ktoré môžu poskytnúť dokopy až 16 plavidiel.
Turci kritizovali zabezpečovanie bezletovej zóny nad krajinou, no operáciu zameranú na presadzovanie zbrojného embarga však podporiia. Najnovšia misia NATO spočíva v kontrolovaní nákladu podozrivých lodí. Podľa nemenovaného predstaviteľa aliancie budú môcť zúčastnené jednotky zastavovať plavidlá a vstupovať na ich palubu, pričom tiež budú mať právo použiť varovné výstrely
.
Aliancia predtým oznámila, že do misie zapojí svoje dve námorné flotily, ktoré bežne hliadkujú vo vodách Stredozemného mora. Operácia bude riadená z operačného centra v talianskom Neapole. Predstavitelia NATO stále zvažujú, akým spôsobom by sa mohla aliancia podieľať na zabezpečovaní bezletovej zóny nad Líbyou.
Udalosti v skratke:
*Podľa Daily Telegraph je počas utorkovej noci hlavné mesto Tripolis tvrdo bombardované. Koaličné sily útočia najmä na prístav. Minimálne 20 striel typu Tomahawk mali byť odpálené z ponoriek v Stredozemnom mori americkou a britskou armádou.
*Situácia v meste Misuráta je vyhrotená. BBC opísala svedectvo tamojšieho lekára, podľa ktorého je mesto pod silnou paľbou Kaddáfího tankov a snajperov. Mnoho ľudí sa bojí vyjsť z domu, aby ich nezabili. Misuráta bola pod silnou paľbou Kaddáfího strelcov už včera.
*Americký prezident Barack Obama telefonoval s francúzskym prezidentom Sarkozym a britským premiérom Cameronom. Spoločne sa zhodli, že NATO by malo hrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní rezolúcie voči Líbyi. Informáciu priniesla agentúra AFP.
*Podľa televízie Al-Džazíra bol pri Tripolise zabitý jeden z Kaddáfího veliteľov Husajn El Warfali.
*OSN: Zabránili sme ďalšej Rwande a Srebrenici
*Bojové lietadlá Kataru sa do akcie zapoja najskôr v nedeľu. S odvolaním na admirála Samuela Lockleara to napísala agentura Reuters. Katarské lietadlá smerujú na ostrov Kréta, no zatiaľ pristáli na Cypre. Ide o dve stíhačky Mirage 2000 a lietadlo C-17.
*Saudská Arábia vyjadrila podporu medzinárodnej intervencie do Líbye, hoci sama bola pred niekoľkými dňami kritizovaná za vstup do Bahrajnu. V Londýne sa dnes stretol britský premiér David Cameron a saudskoarabský minister zahraničných vecí princ Saúd al-Fajsal. „Princ Saúd vyjadril podporu pre ciele rezolúcie BR OSN 1973 a kroky medzinárodného spoločenstva na jej presadenie,“ uviedla BBC s odvolaním sa na oficiálne vyhlásenie politikov po rokovaní.
*V Líbyi havarovala americká stíhačka. Britský denník Daily Telegraph napísal, že jeden z pilotov sa dostal medzi povstalcov. Po vojaka si následne prišiel americký vrtuľník. Denník uviedol, že incident sprevádzala streľba Američanov na civilistov. Mali vraj zraniť minimálne šesť líbyjských civilistov. Americká armáda túto informáciu odmietla.
*Vatikán prostredníctvom denníka L’Osservatore Romano skritizoval „unáhlený“ postoj Francúzska.
*Moskva žiada okamžité prímerie a dialóg, americký minister obrany Robert Gates prisľúbil skoré ukončenie náletov.
*Väčšina Švédov a Dánov podporuje intervenciu v Líbyi, Briti sú proti intervencii.
*Podľa prieskumu americkej televízie CBS je takmer polovica Američanov proti zásahu v Líbyi. Z 1022 opýtaných takmer 50% súhlasí s účasťou USA v líbyjskom konflikte. Nesúhlasilo 29% opýtaných a odpovedať nevedelo 21 percent respondentov.
*Bolívijský prezident Evo Morales vyzval na odobratie Nobelovej ceny mieru americkému prezidentovi Barackovi Obamovi.
OSN: Zabránili sme ďalšej Rwande a Srebrenici
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Pan Ki-mun v utorok razantne obhajoval zásah spojencov proti líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu. Odmietol tak kritiku predovšetkým zo strany Ruska a Číny, ktoré čoraz hlasnejšie vyzývajú na zastavenie vojenských náletov vedených francúzskou, britskou a americkou armádou. Pan však tvrdí, že rýchlym zásahom voči Kaddáfímu sa OSN podarilo zabrániť masakrám, aké sa odohrali v Rwande, Kambodži alebo Srebrenici.
Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1973, ktorá umožňuje vyhlásiť nad Líbyou bezletovú zónu, podľa Pana „významne pomáha presadzovať humanitárnu doktrínu: zodpovednosť ochraňovať“. „Po hrozných masakrách z predošlých desaťročí, počas ktorých bola medzinárodná komunita obviňovaná z toho, že nerobí nič – patria medzi ne masakry v Srebrenici, Rwande a Kambodži – tak po týchto hrozných udalostiach si svet povedal ‚Už nikdy viac!'“ vyhlásil generálny tajomník v Tunise, kam zavítal na krátku návštevu. „V hre sú tisícky životov!“ upozornil v nečakane ráznom prejave.
V Líbyi havarovala americká stíhačka
V Líbyi v utorok havarovala americká stíhačka typu F-15, obom členom posádky sa však podarilo katapultovať. Informovala o tom armáda USA. Dôvodom bol podľa jej údajov technický problém. „Nemyslíme si, že bola zostrelená,“ uviedol hovorca Vince Crawley. Obaja členovia posádky utrpeli len ľahké zranenia. Lietadlo sa zrútilo blízko povstaleckej bašty Bengházi. Veliteľ amerických námorných síl v Afrike Samuel Locklear odmietol incident komentovať. Britský denník Daily Telegraph napísal, že jeden z pilotov sa dostal medzi povstalcov. Po vojaka si následne prišiel americký vrtuľník. Daily Telegraph však informuje o streľbe na civilistov počas záchrannej akcie. Američania mali zraniť minimálne šesť líbyjských civilistov. Americká armáda túto informáciu odmietla.
Americké letecké sily do Líbye nasadili stíhačky B-2, F-15 a F-16. Spolu s Britmi a Francúzmi dohliadajú na dodržiavanie bezletovej zóny, ktorú schválila vo štvrtok Bezpečnostná rada OSN. Cieľom je zabrániť silám vodcu Muammara Kaddáfího v útokoch na povstalecké a civilné ciele.
Americká F-15 sa zrútila pri Bengházi
Cirkev: Francúzsko sa unáhlilo
Vatikán v utorok prostredníctvom svojho polooficiálneho denníka L’Osservatore Romano skritizoval „unáhlený“ postoj Francúzska v súvislosti so spustením vojenskej ofenzívy v Líbyi. Noviny venovali tejto téme prvú stranu, pričom v článku sa v prípade intervencie hovorí o „obrovskom zmätku“. Paríž je už dlhšie terčom kritiky za to, že vojenské vynucovanie bezletovej zóny nad Líbyou presadil bez predošlého dosiahnutia dohody v rámci Severoatlantickej aliancie.
„Odhaľuje to všetky politické problémy spojené s touto vojenskou operáciou, ktorú začalo Francúzsko unáhlene a bez koordinácie,“ píšu L’Osservatore Romano. O unáhlenosti celej akcie svedčí podľa autora článku aj „zmena postoja v prípade Ligy arabských štátov“. Tá pôvodne zásah voči režimu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího podporovala, neskôr však zmenila postoj a jej najvyšší predstavitelia začali požadovať okamžité ukončenie náletov. Podobne zmenili názor aj spojenci Francúzska ako Veľká Británia alebo Taliansko, ktoré najnovšie požadujú, aby patronát nad celou akciou prevzala Severoatlantická aliancia (NATO).
Sarkozy na Korzike podporil pilotov bojujúcich v Líbyi
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v utorok priletel na vojenskú základňu na stredomorskom ostrove Korzika, odkiaľ piloti uskutočňujú vojenské nálety na Líbyu. Sarkozyho počas návštevy sprevádzal aj minister obrany Gerard Longuet, pričom obaja sa chcú účastníkom bojových akcií osobne prihovoriť. Francúzska armáda uskutočnila od schválenia rezolúcie OSN hovoriacej o vyhlásení bezletovej zóny nad Líbyou niekoľko desiatok náletov.
Základňu Solenzara na Korzike vybudovala v roku 1952 Severoatlantická aliancia (NATO) a zvyčajne je využívaná ako výcvikové centrum pre bojových pilotov. Okrem Korziky využívajú Francúzi na nálety v Líbyi od utorka aj lietadlovú loď Charles de Gaulle.
.
Rezort diplomacie upozorňuje
Ministerstvo zahraničných vecí SR upozorňuje občanov cestujúcich na Sicíliu, že medzinárodné letisko v Trapani bude oddnes do odvolania uzatvorené pre civilnú leteckú prevádzku a všetky lety budú presmerované do Palerma. „Uvedené opatrenie bolo prijaté s cieľom zabezpečiť voľný letový priestor pre talianske letectvo, zúčastňujúce sa na vojenskej operácii v Líbyi. V tejto súvislosti odporúčame občanom SR, ktorí majú rezervované lety do a z Trapani, aby si pred cestou overili letové spojenia u príslušnej leteckej spoločnosti,“ informovali z tlačového odboru MZV SR.
Moskva: Situácia si žiada okamžité prímerie a dialóg
Rusko nalieha na obe strany konfliktu v Líbyi, aby „urobili všetko pre ukončenie násilia“. Minister obrany Anatolij Serdjukov to vyhlásil po utorňajšom stretnutí s americkým rezortným partnerom Robertom Gatesom, s ktorým v Moskve rokoval za zatvorenými dverami. Rusko je podľa neho presvedčené, že „najkratšia cesta k bezpečnosti mierumilovných civilistov vedie cez okamžité prímerie a začiatok dialógu„. Serdjukov sa tiež domnieva, že letecké útoky Západu proti líbyjským vládnym silám si vyžiadali obete z radov civilistov.
Letecké útoky západných spojencov proti režimu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v najbližších dňoch postupne „ustanú„. V utorok to povedal americký minister obrany Robert Gates v Moskve. „Myslím si, že sme úspešní v potlačení protivzdušnej obrany na úroveň, ktorá umožňuje pokles kinetickej aktivity,“ vyhlásil Gates. Podobne sa vyjadril aj bezprostredne po stretnutí so svojím ruským rezortným partnerom Anatolijom Serďukovom, keď uviedol, že „značná časť vojenských bojov, ktoré prebiehali, by mali v nasledujúcich dňoch ustať“. O znížení počtu vojenských akcií zo strany Spojených štátov krátko predtým hovoril aj samotný prezident Barack Obama.
Námorná základňa po zásahu spojencov
Ako v utorok vyhlásil jordánsky diplomat Abd al-Iláh al-Chatíb, ktorý plní úlohu osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Líbyu, skoré ukončenie bojov si želajú aj líbyjskí povstalci sústredení vo viacerých mestách obliehaných vládnymi silami. Vyjadril sa tak deň po tom, ako vo východolíbyjskom meste Tobruk absolvoval prvé stretnutie s povstaleckými vodcami, aby si „vypočul ich názory a postoje“ týkajúce sa aktuálnej situácie v krajine. Líbyjská armáda ešte v nedeľu vyhlásila ďalšie prímerie, povstalci ani západné armády však svoje útoky nezastavili.
Spojenci v pondelok rozšírili bezletovú zónu nad Líbyou, ktorá v súčasnosti pokrýva už územie s priemerom približne tisíc kilometrov. Zóna siaha od mesta Brega a zahŕňa mesto Misráta aj Tripolis. Spojenci sa tiež snažia prerušiť zásobovací systém Kaddáfího armády, a tak zastaviť jej postup do miest ovládanými povstalcami. Zavedenie bezletovej zóny schválila vo štvrtok v rezolúcii Bezpečnostná rada OSN, pričom cieľom je zabrániť silám vodcu Muammara Kaddáfího v útokoch na povstalecké a civilné ciele. Kaddáfího prívrženci sa podľa viacerých zdrojov zhromažďujú na miestach možných náletov, predovšetkým na letiskách.
OBRAZOM: Vojna v Líbyi
Spojenecké sily rozšírili nad Líbyou bezletovú zónu
Spojenecké sily rozšírili v pondelok bezletovú zónu nad Líbyou. Zóna tak v súčasnosti pokrýva už územie o dĺžke tisíc kilometrov. Informoval o tom americký generál Carter Ham, podľa ktorého medzinárodné sily už zabezpečili vzdušný priestor medzi Tripolisom a povstaleckým mesto Bengází na východe Líbye. Bezletová zóna sa ťahá od mesta Brega, zahŕňa mesto Misráta a siaha k Tripolisu. Spojenci sa tiež snažia prerušiť zásobovací systém Kaddáfího armády, a tak zastaviť jej postup do miest ovládanými povstalcami.
Zavedenie bezletovej zóny schválila vo štvrtok v rezolúcii Bezpečnostná rada OSN s cieľom zabrániť silám vodcu Muammara Kaddáfího v útokoch na povstalecké a civilné ciele. Kaddáfího prívrženci sa podľa viacerých zdrojov zhromažďujú na miestach možných náletov, predovšetkým na letiskách.
Väčšina Švédov a Dánov podporuje intervenciu v Líbyi
Väčšina Švédov (65 percent) podporuje účasť Švédska na intervencii v Líbyi, ukázali výsledky prieskumu agentúry Demoskop, publikované v utorok v denníku Expressen. Podľa prieskumu je 33 percent Švédov proti vyslaniu švédskych bojových lietadiel do misie. Švédi podľa prieskumu podporujú samotnú misiu s cieľom ochrany civilného líbyjského obyvateľstva. Osemdesiat osem percent Švédov pokladá misiu s mandátom OSN za správnu, proti je len 10 percent opýtaných. Agentúra Demoskop oslovila v pondelok 1101 osôb.
Švédsko tvrdí, že podporuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o zriadení bezletovej zóny nad Líbyou, no čaká na požiadavku NATO, aby sa rozhodlo, či sa na misii zúčastní. Švédska armáda vyhlásila, že má k dispozícii 6 až 8 bojových lietadiel Gripen.
V susednom Dánsku prieskum ukázal, že operáciu v Líbyi podporuje 78 percent opýtaných a 44 percent by súhlasilo s účasťou dánskych vojakov na pozemnej operácii v Líbyi, uviedol Gallupov inštitút.
Väčšina Britov je proti intervencii v Líbyi
Väčšina Britov zastáva názor, že britskí vojaci by nemali riskovať svoje životy, aby ochránili líbyjských povstalcov pred tamojšími vládnymi silami, a veľká časť je i proti samotnej účasti na vojenskej intervencii v krajine. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý pre televíznu stanicu ITV News uskutočnila spoločnosť ComRes. Až 53 percent respondentov považuje za neprijateľné, aby boli príslušníci britských ozbrojených síl vystavení hrozbe smrti alebo zranenia v záujme ochrany líbyjskej opozície.
Čo sa týka zapojenia sa Británie na medzinárodnom vojenskom zásahu v Líbyi, iba 35 percent opýtaných súhlasí s názorom, že išlo o správny krok. Ďalších 43 percent si myslí opak, zatiaľ čo 22 percent sa nevedelo vyjadriť. Prieskum vykonali v dňoch 18. až 20. marca na vzorke 2028 dospelých. Zapojenie sa Londýna do vojenskej operácie v Líbyi, ktorej cieľom je zastaviť snahy tamojšieho režimu potlačiť ľudové povstanie, v pondelok veľkou väčšinou schválil britský parlament.
Američania sú nejednotní
Podľa prieskumu americkej teelvízie CBS je takmer polovica Američanov proti zásahu v Líbyi. Z 1022 opýtaných takmer 50% súhlasí s účasťou USA v líbyjskom konflikte. Nesúhlasilo 29% opýtaných a odpovedať nevedelo 21 percent respondentov.
Útoky západných síl na Líbyu pokračovali tretiu noc
Útoky západných síl na vojenskú základňu na predmestí Tripolisu, kde má svoje sídlo líbyjský vodca Muammar Kaddáfí, v noci na utorok pokračovali. V okolí bolo počuť výbuchy a protiraketovú streľbu. Ako uvádza agentúra Reuters, zasiahnuté boli tiež Kaddáfího radary na dvoch základniach protivzdušnej obrany na východe krajiny. Obe ležia východne od Bengází, ktoré majú v rukách povstalci. Podľa nemenovaných svedkov sa v pondelok večer stala terčom bombardovania aj základňa líbyjských námorných síl nachádzajúca sa približne 10 kilometrov východne od hlavného mesta, ako aj južné mesto Sebha lojálne Kaddáfímu. Líbyjská vláda po tretej noci útokov informovala o bližšie nešpecifikovanom počte nových civilných obetí.
Vojenská operácia západných síl sa začala v sobotu po tom, čo Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu s cieľom zastaviť útoky líbyjského režimu proti obyvateľom. Boje pokračovali aj medzi Kaddáfího silami a povstalcami, a to napriek deklarovanému prímeriu. Na východe vojaci odrazili postupujúcich povstalcov pred mestom Adždábíja. Povstalci v meste Misráta pre stanicu BBC rovnako uviedli, že sa stali terčom útokov Kaddáfího síl.
Mesto Misuráta počas konfliktu
MORALES: Obamovi by mali pre Líbyu odobrať Nobelovu cenu mieru
Bolívijský prezident Evo Morales vyzval na odobratie Nobelovej ceny mieru americkému prezidentovi Barackovi Obamovi pre jeho rozhodnutie odštartovať vojenský zásah v Líbyi. Obama si podľa bolívijského lídra túto poctu preto nezaslúži. Ako povedal, laureát Nobelovej ceny mieru musí presadzovať mier, a nie násilie. „Ako môžeme dať Nobelovu cenu mieru niekomu, kto odštartoval inváziu a bombardovanie? Je to útok a agresia,“ komentoval Morales spojenecké letecké útoky proti silám lojálnym líbyjskému prezidentovi Muammarovi Kaddáfímu.
Obama dostal Nobelovu cenu mieru v decembri 2009 po necelom roku vo funkcii amerického prezidenta. Pri jej preberaní Obama sám seba nazval lídrom krajiny uprostred dvoch vojen, pričom vyhlásil, že ozbrojený konflikt je niekedy nevyhnutný.
Bezpečnostná rada sa bude situáciou v Líbyi zaoberať vo štvrtok
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) sa opäť zíde vo štvrtok, aby na podnet Líbye zhodnotila situáciu v nepokojnej krajine. Informoval o tom nemenovaný diplomat pri OSN, na ktorého sa odvoláva tlačová agentúra AFP. Členovia BR OSN sa podľa neho na tomto termíne dohodli počas pondelňajšieho mimoriadneho zasadnutia, ktoré sa uskutočnilo za zatvorenými dverami v newyorskom sídle svetovej organizácie. Exekutívny orgán OSN tak zrejme vyhovel požiadavke režimu líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího, aby sa zaoberal „francúzsko-americko-britskou agresiou“, ktorá nasledovala po minulotýždňovom prijatí rezolúcie oprávňujúcej použiť „všetky potrebné prostriedky“ na ochranu líbyjského civilného obyvateľstva. Podľa zdroja AFP by mal na štvrtkovom zasadnutí vystúpiť aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
.
