Kým v súčasnosti sa vo Vysokých Tatrách snažia počet áut eliminovať, na začiatku 20. storočia to bolo opačne. Automobilová doprava ešte nebola masová a Tatrami prechádzalo len pár kusov vozidiel.
Ako ďalej pre agentúru SITA vysvetlil automobilový historik a univerzitný pedagóg Mikuláš Jančura, autá boli doménou vyšších sociálnych vrstiev, ich ceny boli veľmi vysoké a spájali sa skôr s automobilovou turistikou a športom. Až spolu s masívnejším rozvojom cestovného ruchu v druhej polovici 20. storočia prišla snaha čo najlepšie sprístupniť Tatry automobilom.
Prvý trolejbus v roku 1904
Vysoké Tatry boli aj na prelome storočí veľmi lákavou destináciou. Turizmus tu začal podľa Jančuru prekvitať už na konci 19. storočia po zavedení Košicko-bohumínskej železnice, rozvoji infraštruktúry hotelovej siete, a prispeli k tomu aj tatranské železnice.
V auguste 1904 začal v Rakúsko-Uhorsku premávať prvý trolejbus, a to omnibus vo Vysokých Tatrách. Prechádzal traťou Poprad – Veľká – Veľký Slavkov – Starý Smokovec.
Medvede v Tatranských Matliaroch už nebudú ohrozovať obyvateľov pri vyhadzovaní odpadu, umiestnia tam zabezpečené kontajnerové stojisko
„Tatry predstavovali exponovanú lokalitu. Prvé zmienky o automobiloch sú z roku 1900, keď sa tu s nimi robili rôzne skúšky. Za jednou bol napríklad knieža Hohenlohe a máme aj zmienku o jednej jazde z Rakúska cez Považie, Tatry a do Přemyslu v dnešnom Poľsku, ktorá sa uskutočnila v auguste 1900,“ vysvetlil pre SITA historik dopravy Považského múzea v Žiline Peter Šimko. Automobily patrili v tom čase zväčša šľachticom, ktorí Tatry navštevovali, organizovali tam rôzne automobilové túry alebo preteky.
Vysoké ceny automobilov
„V roku 1909 sa konala asi najväčšia takáto túra, išlo o jazdu princa Henricha. Prechádzala z Nemecka cez Tatry a potom inou trasou naspäť. Vtedy sa tu zišlo do 130 automobilov,“ dodal Šimko. V medzivojnovom období to automobilizmus na území Slovenska podľa Jančuru nemal veľmi na ružiach ustlané.
„Ešte do polovice 20. rokov 20. storočia rôzne legislatívne opatrenia zapríčinili, že ceny áut boli veľmi vysoké, hlavne daňové zaťaženie, prevádzkové náklady, ale aj ceny benzínu a servisu,“ opísal. Práve ľudia z vyšších spoločenských vrstiev sa však začali viac organizovať v rôznych spolkoch, v auto-moto kluboch.
Tatranský národný park má 75 rokov, oslavy výročia zakončí s pamätníkmi a filmami
„Odrážali modernizačnú vlnu, dynamizáciu v spoločnosti a začali pestovať veľmi trendy automobilovú turistiku a šport. Automobily vtedy neboli primárne vnímané ako dopravný prostriedok,“ ozrejmil historik. Dostupnejšie sa začali stávať na prelome 20. a 30. rokov, a to vplyvom viacerých úprav motoristickej legislatívy, rôznymi úpravami v daňovej politike a nástupom sériovej výroby.
Autá ako symbol statusu
„To autá výrazne zlacnelo, štatisticky až o 50 percent, stali sa tak dostupnejšie. Ich počet narástol a mohli si ich dovoliť aj členovia strednej vrstvy. Automobilovú turistiku to akcelerovalo,“ skonštatoval Jančura.
A však podľa jeho slov aj pre medzivojnové obdobie platilo, že autá boli skôr statusový symbol a tejto nálepky sa nezbavili ani v prípade Československa, respektíve Slovenska, po roku 1945. O masovejšom motorizme je podľa neho možné hovoriť až od 60. až 70. rokov 20. storočia.
Betlehem pri Rainerovej chate zrejme do Vianoc nebude, na Troch kráľov nesmie chýbať
Spolu s autami v Tatrách sa však v prvej polovici 20. storočia začali objavovať aj dopravné nehody. Historik Šimko spomenul zrážku arcikniežaťa Fridricha s roľníkom s vozom, či príspevok z novín zo začiatku 20. storočia.
„Podľa neho spôsobila uhorská herečka Sára Fedáková v Slovenskej Vsi „hromadné krvipreliatie“. Zrazila sa s kŕdľom husí. Pravdepodobne jazdila veľmi rýchlo, a bola bezohľadná. No keď sa vracala, dedinčania jej urobili bariéru, aby nemohla prejsť, a vypýtali si od nej náhradu za danú udalosť,“ opísal. Vystavili jej účet na 140 husí.
