Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska (Únia) ostro protestuje proti postupu štátnych orgánov v oblasti obmedzovania vlastníckych práv a následnom spôsobe úhrady oprávnených nárokov majetkovej ujmy. „Posledné obdobie všade počúvame, že predsa súkromní vlastníci majú právo na kompenzácie,“ uviedol v stredu pre portál nasvidiek.sk predseda Únie Milan Ovseník s tým, že zatiaľ sa tak nedeje.
Ministerstvo vnútra nemá pre urbárov peniaze
Od marca 2020 sa totiž začali podľa Únie množiť informácie desiatok urbárov, že napriek uznaniu nároku na majetkovú ujmu štátom, ktorý je splatný po 60 dňoch od vydania rozhodnutia, odpoveďou na urgencie urbárov z Ministerstva vnútra SR je, že kapitola MV SR dlhodobo disponuje značne poddimenzovaným rozpočtom a nedostatočnými zdrojmi na vyplatenie finančných náhrad podľa zákona o ochrane prírody.
„Rozpísané rozpočtové prostriedky v celkovej sume 2,8 mil. eur sú každoročne nepostačujúce a požiadavky na náhrady sú mnohonásobne vyššie. Limit výdavkov na náhrady bol v roku 2020 už vyčerpaný, a to najmä na priznané náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia na lesných pozemkoch za predchádzajúce roky. V aktuálnej situácii nevie Ministerstvo vnútra SR pokryť zvýšené výdavky z vlastných zdrojov, preto intenzívne rokuje s MF SR o navýšení limitu výdavkov na náhrady,“ informoval rezort vnútra urbárov.
Tento stav je podľa vlastníkov neprijateľný
Únia považuje tento stav za neprijateľný, protiprávny, porušujúci základne ústavné práva občanov Slovenskej republiky.
„Za obmedzenie vo verejnom záujme majú mať primeranú náhradu. Ale vyplatenú aj riadne a včas. A nie čakať, kedy aký úrad rozhodne, že uvoľní štátne peniaze netušiac, či budú uspokojené nároky všetkých alebo len niektorých,“ povedal Milan Ovseník.
Únia odmieta takéto konanie, kde si štát objednáva ekosystémové služby na „blanko šek“. „Zvlášť v dobe, kedy Ministerstvo životného prostredia SR usmerňuje prostredníctvom generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody odbory starostlivosti o životné prostredie okresných úradov na zákazy a obmedzenia v lesohospodárskej činnosti, ktoré budú mať výrazný dopad na štátny rozpočet keďže oprávnenou osobou na uplatnenie si majetkovej ujmy sa novelou zákona o ochrane prírody a krajiny stali aj štátne organizácie,“ doplnil Ovseník.
Nejasná budúcnosť
Vydávanie rozhodnutí zakazujúcich či obmedzujúcich lesohospodárske činnosti bez vyčísľovania dopadu na štátny rozpočet sa podľa Únie javí ako vstupovanie orgánov verejnej správy do takých záväzkov, na ktorých plnenie nemá alebo nebude mať dostatok finančných prostriedkov.
„So znepokojení sa teda pozeráme na budúcnosť, keďže zmenou zákona o ochrane prírody a krajiny a konaním Lesov SR, š.p., ktoré sa nebudú odvolávať proti rozhodnutia zakazujúcim či obmedzujúcim lesohospodárske činnosti v hluchánich oblastiach, či pripravovaných územia pralesov či územiach UNESCO si bude vyžadovať nárast verejných zdrojov o ďalšie milióny eur, ktoré si štátne organizácie budú môcť uplatňovať cez majetkovú ujmu. A pritom v súčasnosti nie je štát schopný vyplatiť malým subjektom – urbárom, mestským či obecným lesom ani 1 milión eur,“ uzavrel predseda Únie.
