BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Deklarované ciele novely zákona o verejnom obstarávaní, najmä dosiahnutie efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, posilnenie súťaživosti, ako aj zabezpečenie flexibility a otvorenosti procesov verejného obstarávania, nemusia byť naplnené.
Upozornila na to advokátska kancelária TaylorWessing e/n/w/c advokáti v stanovisku pre agentúru SITA.
Spomínaná obava u odbornej verejnosti pretrváva napriek tomu, že ministerstvo vnútra po rozsiahlych pripomienkach značne zmenilo pôvodný návrh novely. Napríklad upustilo od sporných veľkých strategických zákaziek bez riadnej súťaže. V novele však podľa advokátskej kancelárie zostali viaceré nedostatky.
Advokát uvedenej kancelárie Andrej Leontiev tvrdí, že novela môže poškodiť aj záujmy čestných uchádzačov a viesť k diskriminácii.
„Novela síce predpokladá, že dodávateľ je oprávnený požiadať o zmenu chybnej alebo nepresnej referencie, neobsahuje však postup pre prípad, že obstarávateľ tejto žiadosti nevyhovie,“ uviedol Leontiev. V takto nastavenom zákonnom rámci je podľa neho právo dodávateľa žiadať o úpravu referencií iluzórne.
Obmedzené možnosti námietok
Novela verejného obstarávania, ktorú vo štvrtok poslanci parlamentu posunuli do druhého čítania, podľa TaylorWessing naďalej obmedzuje možnosť podávania námietok.
Tie nebude možné podať pri podlimitných zákazkách na dodanie tovarov a služieb do 200 tis. eur a stavebných prác do 5 mil. eur, ktoré sú bežne dostupné na trhu a budú nakupované cez elektronické trhovisko.
Ministerstvo vnútra po kritike verejnosti znížilo limit pre nemožnosť podania námietky na 40 tis. eur pre tovary a služby a 200 tis. eur pre stavebné práce, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu.
„Kontrola dodržiavania zákona pri obstarávaní cez elektronické trhovisko bude zásadne obmedzená,“ dodala advokátska kancelária.
Kontroverzné e-trhovisko
Pri nákupoch cez elektronické trhovisko bude obstarávateľ povinný prijať len ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.
Novela už neumožňuje v takomto prípade vybrať ako jediné kritérium najnižšiu cenu.
To podľa advokátov môže viesť ku skresľovaniu výsledkov elektronických aukcií, keďže posudzovanie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky dáva značný priestor pre subjektívne hodnotenia jednotlivých ponúk.
Kritériom najvýhodnejšej ponuky má byť aj počet novovytvorených pracovných miest, prípadne zníženie počtu nezamestnaných.
„Uvedená zmena, sledujúca celospoločenské záujmy, je v rozpore s európskym právom verejného obstarávania. Európsky súdny dvor v minulosti konštatoval, že obstarávateľ nie je oprávnený použiť kritérium, ktoré sleduje širší spoločenský záujem, ale len také kritérium, ktoré je pre konkrétneho obstarávateľa ekonomicky výhodné,“ dodal Leontiev. Verejné obstarávanie totiž nemôže byť využívané ako doplňujúci nástroj pre poskytovanie hospodárskych stimulov.
Taylor Wessing považuje za problematickú časť novely aj tzv. nevyvrátiteľnú domnienku nediskriminačnej povahy podmienok účasti. Ak podmienky súťaže umožnia účasť aspoň piatim uchádzačom, majú mať nediskriminačnú povahu. „Zavedenie takéhoto pravidla by bolo podľa nášho názoru v rozpore s európskym právom a hrozí jeho zneužitie cez nastrčených uchádzačov,“ upozornil Leontiev.
Vláda si ponechala kontrolu
Novela síce zakazuje uzatváranie dodatkov k zmluvám a ekonomické zvýhodňovanie dodávateľov, no navrhovaná Rada Úradu pre verejné obstarávanie ich môže schváliť.
Vláda má pritom menovať, resp. odvolávať šesť z deviatich jej členov.
Predsedom a podpredsedom rady majú byť navyše predseda a podpredseda úradu a členom rady má byť aj vedúci jeho služobného úradu.
Advokátska kancelária predpokladá, že takto môže vzniknúť priestor pre tendenčné schvaľovanie dodatkov zvýhodňujúcich určitú skupinu podnikateľov. Leontiev si myslí, že to bude nekontrolovateľné, lebo takéto rozhodnutie rady nemá byť preskúmateľné súdom.
