Generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký uviedol, že pomer investícií do diaľnic a ciest v porovnaní so železnicami je deväť k jednej. Spôsob financovania železničného sektora by mal byť podľa neho iný.
Železničná doprava na Slovensku je desiatky rokov finančne zanedbávaná najmä z hľadiska prostriedkov na investície do infraštruktúry, ale aj na prevádzku. Ako povedal generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., (ZSSK) Filip Hlubocký, pomer investícií do diaľnic a ciest v porovnaní so železnicami je deväť k jednej. Spôsob financovania železničného sektora by mal byť podľa neho iný, ale dôležité je aj efektívne využívanie zdrojov štátu správcom infraštruktúry a dopravcami.
Hlubocký: Koncepcia má byť ucelená a zameraná na záväzky voči EÚ
„Sústredíme sa na efektívne využívanie vozidlového parku, na zlepšenie obehu vozidiel, aby mali čo najvyšší kilometrický priebeh, aby sa s nimi čo najviac jazdilo a strávili čo najmenej času v oprave a údržbe,“ povedal v pondelok Hlubocký po medzinárodnej konferencii „Železnica v 21. storočí“.
Podľa Hlubockého je veľmi dôležité, aby verejná doprava a celkovo koncepcia na úrovni štátu bola ucelená a smerovala k cieľom, ku ktorým Slovensko zaväzuje Európska únia. „Aby sme presúvali ľudí z individuálnej automobilovej dopravy do verejnej dopravy, aby sme nielen ľudí, ale aj tovar presúvali v rámci záväzkov podľa Bielej knihy na železnicu,“ uviedol Hlubocký. Železnica podľa neho musí byť kostrou udržateľného systému verejnej mobility.
Preferovanie individuálnej automobilovej dopravy je krátkozraké
ZSSK, ktorá konferenciu zorganizovala, chce pripraviť materiál, prečo treba viac investovať práve do železnice a aké sú dlhodobé výhody jej využívania oproti iným druhom dopravy. „Je dôležité prísť s touto koncepciou, musí byť schválená na úrovni vlády a potom sa podľa nej musí postupovať. Musíme sa pozerať do roku 2030 až do roku 2050, kde určité ciele nám stanovuje aj Európska únia,“ dodal Hlubocký. Preferovanie individuálnej automobilovej dopravy je podľa neho krátkozraké a pomer 73 % neverejnej dopravy k 27 % verejnej dopravy je žalostný.
Autá v mestách treba znížiť na polovicu do roku 2030 a vylúčiť do roku 2050
Predseda Inštitútu verejnej dopravy a honorárny viceprezident Medzinárodnej únie verejnej dopravy Marek Modranský upozornil, že Biela kniha zaväzuje členské štáty, napríklad, znížiť používanie konvenčných áut v mestskej doprave na polovicu do roku 2030 a ich vylúčenie z miest do roku 2050. To však podľa neho bez zásadných investícií do verejnej dopravy vrátane koľajovej nepôjde. Zodpovedať za organizáciu dopravy a mobility a jej udržateľnosť považuje za prvoradú úlohu štátu pre zachovanie kvality života obyvateľov a ochranu životného prostredia.
Cesta vlakom z Bratislavy do Nitry by sa mohla znížiť zo sto na päťdesiat minút
ZSSK navrhuje výstavbu nového traťového úseku Trnovec nad Váhom – Nitra v dĺžke 19,6 kilometra, tretej koľaje medzi Bratislavou a Trnavou len pre osobnú dopravu a druhej koľaje medzi Prešovom a Košicami, ako aj elektrifikáciu celej južnej trate z Bratislavy cez Zvolen do Košíc. Tieto investície by mali zvýšiť záujem o železničnú dopravu, odľahčiť cesty v mestách a pomôcť životnému prostrediu.
Výstavba úseku Trnovec nad Váhom – Nitra (zatiaľ je zadaná štúdia realizovateľnosti) by skrátila cestu vlakom z Bratislavy do Nitry zo sto na 50 minút. „Treba výrazne zmodernizovať, prestavať tzv. uzol Bratislava, čo sú koľaje v hlavnom meste. Alebo či budeme hovoriť o budovaní stanice Filiálka,či prestavbe Hlavnej stanice, lebo tá je tiež nevyhnutná. Vidíme potenciál pri zdvojkoľajnení úseku Kysak – Prešov,“ povedal Hlubocký. Plánovaná modernizácia hlavnej trasy za Žilinou na Košice na 120 km za hodinu podľa neho nestačí a treba ju zvýšiť podľa možností minimálne na 160 km za hodinu.
Rozšírenie diaľnice D1 nezlepší dopravnú situáciu v hlavnom meste
Hlubocký nepovažuje za dobré riešenie plánované rozšírenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou o ďalšie dva pruhy. „Do toho istého lieviku na začiatku Bratislavy sa zleje viac áut. Žiadny pozitívny dopad na riešenie dopravnej situácie v Bratislave to mať nebude. Práve preto hovoríme, že treba posilniť vlakovú dopravu na tomto úseku. Potrebujeme posilniť kapacitu, hovoríme o vybudovaní tretej trate, pretože sa pozeráme do budúcna o niekoľko desiatok rokov,“ upozornil Hlubocký. Nové technológie podľa neho môžu túto trať spriechodniť lepšie a zvýšiť kapacitu vlakovej dopravy.