Bratislavský primátor Matúš Vallo predstavil projekt na zefektívnenie Mestskej hromadnej dopravy (MHD) v hlavnom meste. Cieľom je vybudovanie novej električkovej trasy, ktorá by prepojila Šafárikovo námestie, novobudovanú lokalitu na Chalupkovej, známe trhovisko na Miletičovej ulici s mestskou časťou Ružinov.
Podľa dopravného experta Jána Bazovského prichádzajú rozhodnutia neskoro a aj tak nevyriešia zlú dopravnú situáciu v meste. Zároveň predostrel technicky nenáročný návrh, ktorý by odbremenil a zefektívnil dopravu.
Trať môže ohroziť predstavenia
Podľa Bazovského nie je trasovanie električiek v Bratislave veľmi praktické. „Dalo by sa povedať, že trasy v Bratislave vytvárajú určitý typ hviezdy, keďže z centra mesta vychádzajú električky do rôznych častí mesta po radiálach. Akonáhle však dôjde k nejakej udalosti, ako napríklad k poruche električky alebo dopravnej nehode, tak je vlastne vyradený celý úsek. Čiže musí nastúpiť náhradná doprava, ktorá je väčšinou kolesová, a pokiaľ sú zápchy, nie je využitý efekt koľajovej dopravy. A preto môže takéto jednotlivé prepojenie úsekov v prípade udalostí zúžiť náhradné trasy,“ skonštatoval odborník.
Dodal, že ak by sa zvýšil komfort cestujúcich tak, že nebudú musieť prestupovať v určitých uzloch do inej električky, ale jedným spojom sa dostanú do svojho cieľa, môže to podnietiť ľudí využívať MHD.
Bazovský sa domnieva, že trasovanie pred divadlom môže určitým spôsobom negatívne ovplyvniť predstavenia a akustickú činnosť divadla. Aj napriek tomu, že sály SND sú orientované na druhú stranu ulice, odborník upozornil na hraničnú frekvenciu každej jednej stavby.
Príklad ilustroval na situácii, keď idú vojaci cez most a nemôžu všetci pochodovať rovnomerne. Dôvodom je, že táto frekvencia by sa zladila s frekvenciou stavby a tak by došlo k jeho rozkývaniu.
„Takže aj pospájané koľaje po ktorých chodí električka, majú svoju frekvenciu. Druhá vec je, že aj každá stavba a jej časti, majú tiež svoju určitú hraničnú frekvenciu. Čiže viete rozkývať aj budovu. Človek pri bežnom predstavení vôbec nemusí vnímať takéto hluchy. Problém nastane vtedy, ak sa bude predstavenie nahrávať. V takom prípade by mohli nastať problémy. Nahrávacia technika a aparatúry sú veľmi citlivé a na akustickom zázname by bol počuť šum či iné neželané vnemy, ktoré sa veľmi ťažko odstraňujú,“ vysvetľuje analytik.
Situácia sa mala riešiť už pred 15 rokmi
Bazovský uviedol, že víta rozhodnutie mesta riešiť alternatívnu dopravu a zlepšovať komfort verejnej dopravy. Dodal však, že kompetentným už vlastne nič iné ani neostáva, ako konečne reagovať na obrovský nárast dopravy a vozidiel v Bratislave.
„Treba sa však opýtať, či tu existuje aj nejaká iná možnosť. Keďže dnes je lokalita územne rozparcelovaná a rozostavaná. Ak by problém riešili pred 15 rokmi, tak by mali oveľa jednoduchšiu možnosť a výber trasovania. Bohužiaľ, vtedy to nikoho nezaujímalo a nebol nijaký komplexný plán rozširovania koľajovej dopravy v rámci Bratislavy. Výsledkom čoho sú dnes možnosti obmedzené. Žiaľ nejaké tie inštitúcie budú musieť strpieť určité obmedzenia. Podľa môjho názoru vyberú najvhodnejší smer na základe rôznych štúdií, prieskumov, dopadu a podobne, aby bola zaručená objektivita, no ale, je otázne, či to muselo dospieť do tohto štádia,“ hovorí odborník.
Budúcnosť sú súpravy jazdiace nad cestami
Analytik považuje za nešťastné aj rozmiestnenie siete električkovej trate, ktorá kopíruje cesty, teda autobusovú dopravu.
Uviedol že, v takomto prípade vodiči nemajú motiváciu presadnúť do autobusov, kde sa musia tlačiť s ostatnými cestujúcimi a aj tak im cesta trvá rovnako dlho, obzvlášť v ranných a poobedných špičkách.
„Plán vybudovať metro v meste padol, pretože by bol projekt nerentabilný. Čiže, pod zemou to nepôjde, na zemi to tiež nejde, pretože sa to nedá donekonečna šponovať. Ja stále hovorím, že jediná záchrana pre Bratislavu je dráha vybudovaná na stĺpoch, ktorá by premávala v koridoroch ponad súčasné cesty. Čo nie je ani technicky zložité riešenie. Keď si zoberieme Ameriku. Tam jazdia vlaky alebo súpravy metra na úrovni 4. poschodia, dnes sú už síce príliš hlučné a hrkoce to, ale stavali to pred 100 rokmi. Dnes postavia nadzemné tuneli a ani neviete, že nad vami niečo jazdí,“ predstavil jedno z možných riešení kolabujúcej dopravy v hlavnom meste.
Vallo vs. Hlavná architekta mesta Konrad
Aj napriek snahe konečne po desaťročiach rozšíriť električkovú trať v Bratislave, ktorá tvorí nosný systém MHD v Bratislave, sa ozývajú aj negatívne hlasy.
S navrhnutým trasovaním električky medzi OC Eurovea a SND nesúhlasí hlavná architektka mesta Ingrid Konrad. Tá sa obáva narušenia verejného priestoru pred divadlom a hluku, ktorý spôsobí prevádzka električiek, čím bude narúšať predstavenia.
„Ja sa od začiatku prikláňam k variantu električky na Landererovej, už pre obojstranne ležiacie územia – zóna Chalupkova a Pribinova, ktoré električku dobre vyťažia,“ uviedla na sociálnej sieti Konrad. Podľa nej by koridor električky na Landererovej efektívnejšie obslúžil túto lokalitu, pričom má potenciál stať sa novým mestským bulvárom s električkou a nie výpadovou komunikáciou.
„Pani hlavná architektka bola od začiatku súčasťou pracovnej skupiny, ktorá pracovala na trasovaní novej električky. Robí si svoju prácu – bojuje za čo má a upozorňuje na chyby, ale evidentne nedokázala prijať argumenty inej profesie ako vlastnej,“ reaguje na postoj Konrad vedenie mesta.
„Súčasné vedenie mesta sa od svojho nástupu zasadzuje o riešenie dopravy pre toto územie tak, aby bola maximálne zabezpečená obsluha tohto územia s napojením na celý systém MHD v meste,“ dodáva magistrát.
V súčasnosti je v Bratislave vybudovaných 42 kilometrov električkovej trate, pričom električky obsluhujú približne 155 zastávok. Maximálna povolená rýchlosť je 65km/h, avšak interný predpis povoľuje len rýchlosť 50 km/h.
