Podľa primátora Igora Čombora už rok tvrdia, že NDS môže realizovať geologické práce v tuneli Čebrať.
RUŽOMBEROK – Na základe zistení mesta Ružomberok a ich skúseností s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) si predstavitelia radnice myslia, že na úseku diaľnice D1 Hubová-Ivachnová by sa nezačalo raziť, aj keby nebol podaný žiadny rozklad. Uviedol to v stredu pred médiami primátor Ružomberka Igor Čombor. Naťahovanie výstavby tohto úseku považuje za luxus s tým, že už bolo dané veľa prísľubov.
Geologické práce v tuneli sa môžu realizovať, tvrdí mesto
Podľa jeho slov už rok radnica tvrdí, že NDS môže realizovať geologické práce v tuneli Čebrať. „Odvtedy má totiž NDS schválený projekt tejto úlohy, ktorý pre spoločnosť CAD – ECO a združenie Čebrať odsúhlasil banský úrad 24. januára 2017. NDS, pre nás nepochopiteľne, geologické práce nezačala, pričom sa vyhovorila na zákaz od poradenskej spoločnosti Jaspers, Európskej komisie či rozpor so smernicami, ktorý ale oficiálne na papieri nikto nevidel,“ dodáva radnica.
Rozklad nepodal žiadny orgán mesta, ale občan Ružomberka
V tejto súvislosti poukazujú na prípad stavby D1 Prešov západ – Prešov juh, kde podľa ružomberskej radnice výstavba pokračovala počas celého obdobia posudzovania EIA, čo dokazujú fotografie NDS. Čombor pripomenul, že mesto Ružomberok súhlasilo s novým variantom výstavby a rozklad nepodal žiadny orgán mesta, ale občan Ružomberka, ktorý tak využil svoje právo.
NDS: Nestavia sa iba pre rozklady podané obyvateľmi mesta
Jediným dôvodom, prečo sa v súčasnosti nestavia úsek D1 Hubová – Ivachnová, sú podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) rozklady podané obyvateľmi Ružomberka. „Výstavba na pozastavených častiach úseku D1 Hubová – Ivachnová mohla odštartovať 9. apríla, kedy malo nadobudnúť právoplatnosť záverečné stanovisko posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Pripravená bola technika aj ľudia,“ reagovala hovorkyňa spoločnosť Michaela Michalová na vyjadrenia mesta Ružomberok.
Európska komisia podľa NDS pre aktuálne programovacie obdobie od roku 2014 stanovila nové pravidlá pre čerpanie fondov na výstavbu diaľničnej infraštruktúry, preto pred podaním žiadosti o prefinancovanie úseku D1 Prešov západ – Prešov juh bolo potrebné doplniť EIA, hoci toto posúdenie bolo podľa slovenskej legislatívy platné, ako bolo platné aj príslušné územné rozhodnutie a stavebné povolenie.
Zmena trasy si vyžiadala nové posúdenie vplyvov na životné prostredie
V prípade úseku D1 Hubová – Ivachnová došlo podľa NDS k zmene pôvodnej trasy, čo si vyžiadalo nové posudzovanie vplyvov na životné prostredie, nové územné rozhodnutie na zmenenú trasu a zmenu stavebného povolenia počas výstavby. „Do vydania týchto rozhodnutí nie je možné stavbu realizovať, nakoľko o vedení novej trasy sa rozhodne až v záverečnom stanovisku EIA. Na tento fakt písomne upozornila aj poradná agentúra EÚ Jaspers,“ uviedla Michalová.
Rozklady proti záverečnému stanovisku EIA znemožnili obnovu prác
Proces výstavby sa naposledy oddialil práve pre podané rozklady občanov voči záverečnému stanovisku ministerstva životného prostredia k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA) pri výstavbe úseku D1 Hubová-Ivachnová. NDS ich považuje za špekulatívne a za obštrukciu. Podľa zástupcov spoločnosti doterajším požiadavkám občanov vyhoveli a do dokumentácie ich zapracovali. Informoval o tom 19. apríla na kontrolnom dni v Ružomberku generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin.
Investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek uviedol, že občania, ktorí podali námietky, nepochopili celý proces EIA a namietajú dokumenty, kde sú ich námietky už zapracované. Išlo najmä o vylúčenie stavebnej dopravy z Hrboltovej. Zhotoviteľ bude k stavbe po novom pristupovať po telese budovanej diaľnice.
Ochvat Ružomberka mal byť hotový vlani v lete
Úsek D1 Hubová – Ivachnová (15 kilometrov) pri Ružomberku mal byť odovzdaný do prevádzky v lete 2017. Pre nepredvídateľné geologické podmienky počas prác pri západnom portáli tunela Čebrať boli práce na časti úseku pozastavené, trasa sa musela zmeniť (bude kratšia o tristo metrov) a tunel bude mať namiesto pôvodných dvoch kilometrov o 1 600 metrov viac. Lehota výstavby sa tak predĺži o päť rokov, predbežne do leta 2022.
Zhotoviteľom úseku je združenie spoločností OHL ŽS, a. s., a Váhostav – SK. Práce sa začali v roku 2014, zmluvná cena 227,3 mil. eur bez DPH by sa z dôvodu dodatočných prác mala zvýšiť predbežne o 61 mil. eur.
Právoplatnosť EIA je podmienkou začatia razenia v tuneli
Ministerstvo životného prostredia SR z dôvodu zmeny stavby vydalo koncom februára 2018 záverečné stanovisko v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA). Účinnosť malo nadobudnúť od apríla, no pre námietku sa lehota môže posunúť o dva, alebo tri mesiace. NDS predtým už vydala pokyn na mobilizáciu zhotoviteľa a realizáciu prípravných prác pred razením tunela Čebrať, právoplatnosť stanoviska EIA je však podľa nich podmienkou začatia razenia v tuneli.
