Prídete na stanicu, kúpite si lístok, nasadnete do vlaku a cestujete. Ak ste zdravý je to úplne jednoduché, ale situácia zdravotne postihnutých je úplne iná a niekedy musia prekonať viaceré prekážky.
Aspoň to hovoria zistenia z prieskumu, ktorý sa zameral na prístupnosť osobnej železničnej dopravy a realizovala ho verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Podľa jeho výsledkov je totiž odstraňovanie bariér skôr súčasťou jednotlivých rekonštrukcií než systémovej zmeny.
Cestovanie „na poslednú chvíľu“ nehrozí
Aj preto je vlaková doprava ešte stále plná nedostatkov a cestovanie osôb s obmedzeným pohybom stále zložité. V porovnaní s ostatnými cestujúcimi si totiž musí najprv zistiť či je daný železničná stanica bezbariérová a či sa dá využiť ako nástupište do vlaku.
V opačnom prípade sa im môže stať, že ich budú čakať iba schody a žiaden výťah. Podľa údajov Železníc SR totiž 51,05 percenta staníc neumožňuje prístup pre imobilných cestujúcich a bezbariérových nástupných miest má na Slovensku iba 44,88 percenta z nich.
Košický dopravný podnik zavádza novinku, ľudia si môžu zakúpiť cestovný lístok v mobilnej aplikácii
Pre osoby so zdravotným postihnutím je tak isto nemožné cestovať vlakom neplánovane. Podľa Evy Arnoldovej z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím totiž svoju cestu musia nahlásiť minimálne 24 hodín vopred, aby pre nich bola zabezpečená plošina a asistencia pri nástupe.
Jedná sa pritom o lehotu, ktorú železnice z vlastnej iniciatívy skrátili, pretože do roku 2016 sa museli cestujúci hlásiť minimálne 48 hodín vopred.
Na tento účel je zriadené Kontaktné centrum, ktoré môžu informovať telefonicky či cez internet. Následne sa však musia cestujúci na železničnú stanicu dostaviť najmenej 30 minút pred odchodom vlaku a prihlásiť sa u zamestnanca železníc.
Realita verzus prax
Potom by už malo ísť všetko hladko. Výpovede respondentov, ktorí vlakom skutočne cestovali však hovoria o opaku.
„ Aj napriek tomu, že nahlásim železniciam niekoľko dní dopredu moju cestu vlakom – človek na vozíku, väčšinou sa mi stane, že na stanici o tom zamestnanci nevedia a tvária sa prekvapene,“ uviedol jeden z respondentov prieskumu.
Dopravný podnik Bratislava doplní svoj vozidlový park o ďalšie nízkopodlažné autobusy
Problémom je podľa výpovedí aj samotná funkčnosť plošiny alebo aj meškanie vlakov. V takom prípade podľa výpovedí nemá osoba s hendikepom nemá veľakrát možnosť prestup stihnúť.
Železničná spoločnosť Slovensko je podľa jej hovorcu Tomáša Kováča o nedostatkoch, napríklad v podobe nefunkčnej plošiny alebo neinformovaných zamestnancov informovaná, avšak upozorňuje, že sú skôr výnimkou než pravidlom.
“ Pripúšťame, že aj tu občas vznikne neočakávaný problém, napr. keď sa z technických porúch pošle náhrada, ktorá nie je uspôsobená pre imobilných cestujúcich a, samozrejme, dôvodom býva aj zlyhanie ľudského faktoru, čo nás vždy veľmi mrzí,“ doplnil Kováč.
Bez jedla a toalety
Ani samotná cesta nemusí byť pre cestujúceho príjemným zážitkom, najmä ak musia niekoľko hodín cestovať bez dostupnej toalety či možnosti občerstviť sa v jedálenskom vozni.
Svoje o tom vie cestujúca, ktorá zažila štvorhodinovú cestu do Prahy vo vlakovej súprave s upchatou toaletou pre imobilných cestujúcich.
Trnavský kraj je bližšie k európskemu štandardu, prímestskú autobusovú dopravu rozdelia na tarifné zóny
Lepších služieb sa jej nedostalo ani po prestupe na spoj do Berlína, pretože sa kvôli tomu, že vagón pre imobilných cestujúcich bol na opačnej strane vlaku než jedálenský vozeň.
„ Posielala som deti do jedálenského vozňu, nech mi kúpia čaj a jedlo Deti prichádzajú s čajom, že jedlo mi nepredajú! Na tanier mi ho nedajú a plastové boxy im došli!!!,“ vyjadrila svoje rozhorčenie v prieskume respondentka.
Možnosti iných prepravcov
Riešením nemusí byť ani cesta so súkromnou spoločnosťou. Napríklad vlakový prepravca RegioJet umožňuje prepravu len ľudom na manuálnom vozíčku, pričom sa do vlaku dostanú prostredníctvom mostíka.
Jej hovorca Aleš Ondrůj však upozornil na nedostatky jednotlivých staniciach, kde sypané alebo nedostatočne vysoké peróny znemožňujú nástup osoby na invalidnom vozíku. Preto by spoločnosť uvítala aj modernizáciu v tejto oblasti.
Železnice pred začiatkom školského roka posilnia vlaky, najviac ich vypravia 1. septembra
Spoločnosť Leo Express podľa tvrdení jej hovorcu Emila Sedlaříka ponúkajú bezbariérový vstup všetky vlaky, pričom aj podľa zistení Patakyovej spoločnosť v roku 2020 používala na Slovensku päť ucelených vlakových jednotiek prispôsobených na prepravu imobilných cestujúcich.
Menším problémom by však malo byť občerstvenie, keďže súkromné spoločnosti zabezpečujú občerstvenie prostredníctvom stevardov.
Rozhlas všetko nevyrieši
Problémy pri cestovaní vlakom majú aj ľudia so sluchovým postihnutím, Nemusia síce na rozdiel od ľudí na vozíčku hlásiť svoju cestu vopred, či byť v predstihu na vlakovej stanici, cestovanie im komplikuje nákup lístka.
Okienka sú síce presklené, avšak so zamestnancami železníc sa dá komunikovať iba cez mikrofón.
Slovenské železnice predávajú polikliniku vo Zvolene, zbavujú sa trvalo nepotrebného majetku
„ Cestujúci musí využívať písanú formu, čo je veľmi náročné a mnohokrát personál nevie adekvátne reagovať tzn. odpísať na papier a podobne,“ uviedla v prieskume manželka sluchovo postihnutého človeka.
Problémom je aj nedostatok vizuálnych tabúľ na staniciach či vo vlakoch, čo spôsobuje, že sa cestujúci nemajú ako dozvedieť o prípadnej poruche alebo meškaní vlaku. Cestujúci si však podľa Kováča môžu v takýchto prípadoch pomôcť aplikáciou Ideme vlakom alebo informáciami na stránke železníc.
Nie len negatíva
Štátny prepravca sa však situáciu podľa vlastných slov snaží neprestajne zlepšovať. Napríklad v Bratislave a Košiciach od roku 2019 sprístupnil v zákazníckych centrách službu online tlmočenia cez smartfón alebo tablet vo vybraných pokladniach.
Cestujúci so zrakovým alebo sluchovým postihnutím sa zase môžu o situácií na železničnej stanici alebo vo vlaku informovať prostredníctvom pripravených hlásení či LCD/LED panelov.
Letisko v Bratislave bude mať dve nové linky, Slováci sa ľahšie dostanú do Kodane i na ostrov Lanzarote
Nachádzajú sa pritom vo vlakoch zložených z novších vozňov, ktorých počet železnice zvýšili za posledných 10 rokov o 276 kusov, pričom do roku 2025 by malo pribudnúť 10 vozňov s plošinou, priestorom pre imobilných cestujúcich a univerzálnym WC.
Zlepšenie badať aj pri nových respektíve zrekonštruovaných vlakových jednotkách, ktoré sú od roku 2010 nízkopodlažné a vybavené nájazdovou rampou.
Železničná spoločnosť plánuje zvýšiť aj počet bezbariérových vlakov, ktorých by do roku 2025 malo namiesto 18,7 percenta jazdiť 34 percent. Tak železniciam ako aj cestujúcim by však ešte viac pomohla systémová zmena.
Odporúčania, ktoré by mohli veci zmeniť
V rámci nej by sa ministerstvo dopravy stalo ústredným orgánom štátnej správy, ktorý by bol zodpovedný za to, aby sa aj v železničnej doprave uplatňoval Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Ten totiž okrem iného upravuje ako základne právo práve prístupnosť, ktorá by mala existovať aj vo verejnej doprave.
Železnice chcú informačný systém pre riadenie prevádzky koľajových vozidiel, má riadiť aj údržbu
Preto Patakyová odporučila parlamentu, aby ministerstvu okrem kompetencií stanovil aj primerané právne nástroje a vyčlenil na debarierizáciu vlakovej dopravy dostatok finančných prostriedkov.
Samotné ministerstvo by malo následne za týmto účelom vypracovať rámcový dokument s konkrétnymi cieľmi a nástrojmi, ktoré by sa pravidelne vyhodnocovali.
Ministerstvo zákon nepotrebuje
Či a ako sa tieto odporúčania pretavia do praxe ukáže čas. „Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa musí so spomínaným prieskumom oboznámiť, následne k nemu zaujmeme stanovisko,“ reagovala na otázky portálu NašaDoprava Miriama Švikruhová z odboru komunikácie.
Železnice chcú informačný systém pre riadenie prevádzky koľajových vozidiel, má riadiť aj údržbu
Ministerstvo však podľa jej slov nebolo doteraz nečinné. Napríklad už dlhšie spolupracuje s občianskym združením Bez bariéry, s ktorým za pomoci Technickej univerzity v Košiciach pracuje na Expertnej stratégií odstraňovania bariér do roku 2030.
Jej cieľom je odstraňovať prekážky pre osoby so zdravotným postihnutím nie len v železničnej alebo aj v iných formách dopravy, v školstve, nemocniciach či v kultúre, pričom jeho činnosť by mal monitorovať práve Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
„Uvedené činnosti realizuje rezort dopravy aj bez explicitnej zákonnej normy,“ doplnila Švikruhová, podľa ktorej si je ministerstvo jednak vedomé potrieb zdravotne postihnutých osôb a jednak úloh, ktoré mu v tejto oblasti vyplývajú zo Stratégie Európskej únie v rokoch 2021 až 2030.
