Zásobovacia kríza nesužuje len Veľkú Britániu, ale celý svet a to už niekoľko mesiacov. Nedostatok kapacít distribuovať tovary, ako i výpadky vo výrobe vyústili do toho, čo sa v ekonomickej terminológii nazýva „bottleneck effect“ (efekt hrdla fľaše).
Tento efekt spoločne s rastúcimi cenami palív doslova pridáva plyn na súčasnej inflácii. Ceny potravín globálne stúpli o 30 percent a uhlíkové dane predražujúce dopravu, nie len potravín, budú poháňať súčasnú infláciu ešte ďalej.
Dostávame sa tak do začarovaného cyklu, v ktorom si musíme vyberať medzi odvážnymi cieľmi dekarbonizovať a infláciou majúcou potenciál prehĺbiť ekonomickú krízu. Tá je poháňaná drastickými dopadmi pandémie Covid-19, globálnym verejným dlhom prevyšujúcim 100% svetového HDP a komoditnými nedostatkami, ktoré ústia do rekordných cien na burze.
Celá táto mozaika tvorí obrázok problému, ktorý nás ešte len v budúcnosti čaká, a ktorý tu s nami ešte nejaký čas bude. Medzi kľúčové aspekty riešenia tohto problému patrí podpora ekonomického rastu, ktorá by nebola možná bez plynulého pohybu tovaru.
Práve plynulý a správne načasovaný pohyb tovaru sa javí ako jedna z veľkých prekážok naštartovania post-pandemického ekonomického rastu. Zabezpečenie prepravných kapacít , ale i stabilných a najmä udržateľných cien palív by malo byť v danom momente jednou z priorít pre politikov a biznismenov zaoberajúcich sa post-pandemickou obnovou.
Diskusie o budúcnosti dopravného biznisu prebiehajú už dlhšiu dobu, avšak to čo naozaj potrebujeme je prepojenie potrieb biznisu, štátnej podpory a zahraničnej diplomacie za účelom vytvoriť spoločnú cestovnú mapu, ktorá nám umožní vytvoriť odolnejšiu ekonomiku.
Pretože sme bohužiaľ svedkami emotívnej diskusie o zakazovaní dieselových motorov, plošných drakonických nariadení Európskej komisie neprihliadajúcich na energetické špecifiká rôznych regiónov Európy a nakoniec aj predátorských kampaní spoločností poskytujúcich udržateľné riešenia za dvojnásobné ceny oproti tým neudržateľným.
No ako to už poznáme z príkladu Nemecka, elektrifikácia prinútila krajinu zapnúť uhoľné elektrárne a dnes je v Nemecku uhlie dominantným zdrojom energie pred vetrom a plynom. A tak prvoplánový marketing spôsobil to, že Nemcom stoja v garážach elektromobily, ktoré si nabíjajú elektrinou z uhoľnej elektrárne a zďaleka nie sú jediní. Problémom však je, že takáto dekarbonizácia prispieva k urýchľovaniu inflácie a tá destabilizuje európske ekonomiky a bez stabilnej ekonomiky budú chýbať zdroje na zelené technológie.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
