Dôvodom investície je zachovanie plynulosti premávky pri hlavnom meste v ďalších rokoch vzhľadom na rastúcu intenzitu dopravy
Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) pripravuje rozšírenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Dôvodom investície je zachovanie plynulosti premávky pri hlavnom meste v ďalších rokoch vzhľadom na rastúcu intenzitu dopravy.
Úsek Bratislava, Vajnory – Senec v dĺžke 14 kilometrov s troma pruhmi v každom smere už nestačí a preto bude až po križovatku Blatné rozšírený na štyri plnohodnotné pruhy. Nasledujúci úsek po Trnavu v dĺžke 20 km sa rozšíri na tri pruhy, pričom po krajoch diaľnice budú riadne odstavné pásy.
Diaľničiari v súčasnosti zabezpečujú potrebné peniaze a až potom, keď ich budú mať, môžu vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebných prác pre rozšírenie D1. Túto stavbu považuje za prioritnú aj v spojitosti s výstavbou časti bratislavského obchvatu na D4 a rýchlostnej cesty R7 v rámci PPP projektu minister dopravy a výstavby Árpád Érsek.
Príprava na rozšírenie diaľnice D1 je takmer hotová
„Dosť intenzívne rokuje s ministerstvom financií aj na úrovni vlády o tom, aby peniaze naozaj boli uvoľnené pre tento účel. Z pohľadu NDS môžem povedať, že sme vo vysokom štádiu rozpracovanosti, príprava je takmer na sto percent hotová. Čakáme na pokyn, kedy by sme mohli verejné obstarávanie na zhotoviteľa vyhlásiť,“ povedal v pondelok zástupcom médií podpredseda predstavenstva a investičný riaditeľ NDS Ladislav Dudáš.
„Z pohľadu zákona o finančnej kontrole a audite verejné obstarávanie bez toho, aby sme mali finančné krytie, vyhlásiť nesmieme,“ dodal.
Súčasťou rozšírenia D1 je výstavba mimoúrovňovej križovatky Triblavina, ktorá mala byť pôvodne ukončená v apríli tohto roku, je však pozastavená pre zmenu technického riešenia, ako aj rekonštrukcia križovatky Blatné a tiež napojenie križovatky Ivanka sever na plánovanú časť bratislavského obchvatu na D4.
Pôvodne plánované súbežné komunikácie by podľa expertov neboli efektívne
Diaľnica sa bude rozširovať bez pôvodne plánovaných súbežných komunikácií, tzv. kolektorov, s ktorými počíta Územný plán Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Odhadované náklady na rozšírenie D1 po križovatku Blatné, vrátane výstavby križovatiek Triblavina a Blatné, predstavujú spolu 372 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty.
Paralelné komunikácie s D1 by podľa dopravných expertov neboli efektívne a znamenali by navyše extrémne vysoké náklady. Ich vybudovanie by malo byť neskôr možné, no diaľničiari ich financovať nechcú, keďže za prioritu považujú výstavbu a prevádzku diaľnic a rýchlostných ciest.
Cesta prvej triedy z Bratislavy do Senca bude rozšírená na dva pruhy v každom smere
Napriek tomu na základe pokynu ministra začali s prípravou rozšírenia cesty prvej triedy I/61 v úseku Bratislava – Senec na dva pruhy v každom smere, pričom všetky križovatky a napojenia majú byť mimoúrovňové. Táto cesta by sa následne mala zmeniť na kategóriu rýchlostnej cesty.
„Problém s kolektormi, alebo s obslužnými komunikáciami vôbec nemáme. Dokonca prispôsobíme na pokyn ministra Érseka samotnú križovatku Triblavina tak, aby kolektory v budúcnosti mohli byť vybudované a napojené na križovatku,“ uviedol Dudáš. „Nebudeme žiadať zmenu územného plánu, kolektory tam môžu pokojne byť, ale nie financované NDS,“ upozornil.
Kontrolóri zistili viaceré nedostatky v príprave stavby križovatky Triblavina
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) minulý týždeň zverejnil výsledky mimoriadnej kontroly v NDS. Kontrolóri zistili viaceré nedostatky v príprave stavby križovatky Triblavina, napríklad chýbajúce výsledky podrobných analýz z dopravných prieskumov či absenciu nástrojov cieleného dopravného plánovania.
Vnútorný kontrolný systém NDS podľa NKÚ nefungoval optimálne a vykazoval prvky formálnosti. Zmena koncepcie rozšírenia D1 zo šiestich pruhov v oboch smeroch so súbežnými komunikáciami na osem pruhov bez nich nebola v súlade s platným Územným plánom BSK.
Dudáš: Technické riešenie diaľnice nemá v územnom pláne čo hľadať
„Čo sa týka územného plánu, alebo územného rozhodnutia, to má za úlohu stanoviť koridor nejakej cesty. V samotnom územnom pláne, alebo územnom rozhodnutí nemá vôbec čo hľadať technické riešenie dopravného modelu. To, že tam je, je v trochu zvláštne,“ povedal Dudáš. „Vydal som pokyn zapracovať všetky pripomienky, resp. stav do čistej právnej roviny,“ dodal.
Občianske združenie Triblavina žiada rozšírenie D1 a výstavbu križovatky Triblavina podľa pôvodného plánu, teda aj so súbežnými komunikáciami. „Nie sú ochotní pripustiť žiadny fakt, lebo stoja si za tým, že kolektory plánované boli. Ťažko nachádzať zhodu v takomto prípade,“ dodal Dudáš.
Motoristi v regióne na východ od Bratislavy by mali mať do roku 2020 šesť nových priamych napojení na D4 a D1. Pôjde o križovatky Triblavina a Blatné (D1), Rača, Čierna Voda (D4), Ivanka sever (D1/D4) a Ivanka západ (D4). To by podľa NDS malo výrazne uľahčiť situáciu najmä obyvateľom priľahlých obcí.
