Vláda vzala na vedomie informáciu Ministerstva dopravy a výstavby SR o vytvorení podmienok na zriadenie národného leteckého dopravcu.
Budúci národný letecký dopravca na Slovensku, ktorého zriadenie zvažuje vláda, by mohol byť vo vlastníctve štátu, alebo v spoluvlastníctve štátu a súkromného investora vo forme akciovej spoločnosti.
Ostatné spôsoby fungovania, napríklad tradičný štátom dotovaný národný dopravca, resp. dotovanie prevádzky liniek vo verejnom záujme, sú z pohľadu európskej legislatívy neprijateľné.
Vyplýva to z materiálu „Informácia o vytvorení podmienok na zriadenie národného leteckého dopravcu – výsledok analýzy“, ktorý predložilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR a vláda ho v stredu vzala na vedomie.
Finančné podmienky vzniku dopravcu
Počiatočné náklady na založenie domácej leteckej spoločnosti (pred spustením prevádzky) by v prípade nákupu lietadiel boli vyše 79 mil. eur a v prípade prenájmu (leasingu) lietadiel viac ako 32 mil. eur.
Finančná rezerva na krytie strát by predstavovala 95,6 mil. eur a rovnala by sa očakávanej prevádzkovej strate za prvých päť rokov prevádzky leteckého dopravcu. V tomto období by predpokladaná strata v jednotlivých rokoch mala dosiahnuť: 31,9 mil. eur, 22,1 mil. eur, 17,2 mil. eur, 14,7 mil. eur a 9,8 mil. eur. Celková finančná náročnosť investície za prvých päť rokov letovej prevádzky by bola pri nákupe lietadiel takmer 175 mil. eur a pri prenájme lietadiel 127,7 mil. eur.
Predbežne trinásť liniek
Ako sa v záveroch informácie o podmienkach na zriadenie národného leteckého dopravcu ďalej uvádza, štát by bol investorom, avšak podnikateľské prostredie by bolo plne v rukách manažmentu spoločnosti. Letecký dopravca by mohol byť orientovaný na všetky tri segmenty leteckej dopravy – vnútroštátne letecké spojenia, biznis spojenia a spojenia pre podporu príjazdovej turistiky.
Do úvahy pripadajú linky z Bratislavy do Bruselu, Paríža, Moskvy, Petrohradu, Mníchova, Tel Avivu, Zürichu, Košíc a Popradu. Fungovať by mohli aj linky z Košíc do Milána, Kyjeva a Tel Avivu a z Popradu do Petrohradu.
Počiatočný vklad štátu by predstavoval najmä lietadlovú techniku. „Neskoršie investície štátu by boli považované za nepovolenú štátnu pomoc. V prípade leasingu by síce počiatočné náklady boli nižšie, avšak leasingové splátky by výrazne zvyšovali náklady počas letovej prevádzky,“vyplýva z materiálu.
Menšie regionálne lietadlá
Nevyhnutné by bolo spomínané vytvorenie finančnej rezervy na krytie počiatočných nákladov na prípravu a fungovanie spoločnosti, ako aj na krytie očakávaných strát v prvých rokoch prevádzky.
Založenie spoločnosti by malo byť iniciované zhruba 21 až 24 mesiacov pred očakávaným začatím letovej prevádzky, to je najvhodnejšie v mesiacoch apríl a máj. Dopravca by mal mať regionálne lietadlá typu jet, najlepšie Embraer 190 s kapacitou 114 miest.
Pre začiatok sa odporúča flotila zložená z dvoch lietadiel. Spoločnosť by mala mať hlavnú základňu v Bratislave, keďže regionálne letiská negenerujú dostatočný dopyt, avšak niektoré priame linky by mali byť prevádzkované aj z regionálnych letísk v Košiciach a Poprade.
Spolupráca so súkromným kapitálom
Spoločnosť by mala byť zaradená do skupiny nízkonákladových dopravcov, ktorí optimálnym určením ceny leteniek a úrovne služieb dokážu pritiahnuť aj značnú časť biznis klientely, nevhodná by však bola snaha o priamu konkurenciu s ultra nízkonákladovými dopravcami.
„Preferované by malo byť založenie spoločnosti v spolupráci so súkromným kapitálom, alebo neskorší kapitálový vstup súkromného investora (v prípade záujmu), pričom v prípade investora so sídlom mimo krajín EÚ je potrebné splniť podmienku vlastníckeho podielu menej ako 50 %,“ uvádza materiál.
Materiál vychádza zo štúdie realizovateľnosti „Analýza zriadenia národného leteckého dopravcu“, ktorú pre Ministerstvo dopravy a výstavby SR vypracovala Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave v spolupráci s externými odborníkmi.
