Od novembra 2025 má nová letecká linka Bratislava – Košice, prevádzkovaná nízkonákladovým dopravcom Wizz Air, skrátiť vzdialenosť medzi západom a východom krajiny na necelú hodinu letu.
Cena? Iba 19,99 eura za jednosmernú cestu. Znie to ako triumf pokroku, no pod leskom lacných leteniek sa skrýva trpkejší príbeh – príbeh fiškálnej nerozvážnosti a environmentálneho paradoxu.
Milióny na lietadlá
V čase, keď Slovensko zápasí s verejným dlhom a deficitom odhadovaným na 4,7 % HDP v roku 2025, vláda vyčleňuje 5,2 milióna eur na dotovanie tejto linky až do marca 2028. Áno, milióny, ktoré mohli oživiť chátrajúce železnice, idú na lietadlá, ktoré budú brázdiť oblohu dvakrát denne na Airbusoch A321 s kapacitou 230 sedadiel.
Stratili sme kompas, stratili sme správny smer - KOMENTÁR
Medzitým fiškálne opatrenia v hodnote 2,7 miliardy eur, ktoré majú do roku 2027 stlačiť deficit pod 3 %, nútia občanov uťahovať opasky. Ako je možné, že v ére rozpočtových škrtov nachádzame peniaze na lety, ktoré si môžu dovoliť len niektorí, no platia ich všetci?
Železnice ostávajú v tieni
Trasa dlhá 400 kilometrov nie je pre letectvo žiadnym rekordom, no pre železnice je výzvou, ktorej by sa dalo čeliť. Vlak z Bratislavy do Košíc síce trvá 4 až 5 hodín, no modernizácia tratí by mohla tento čas skrátiť a priniesť dlhodobé výhody. Namiesto toho však vláda vsádza na leteckú dopravu, ktorá, ako ukazujú analýzy Greenpeace, produkuje výrazne vyššie emisie CO2 na osobu a kilometer.
Dotácie robia lety lacnejšími, no železnice, ktoré by mohli byť environmentálnou pýchou Slovenska, zostávajú v tieni. V čase, keď Európa volá po zelenej transformácii, je toto rozhodnutie nielen krátkozraké, ale priam anachronické.
Drahý rozmar
Medzinárodný menový fond varuje, že stabilizácia dlhu si vyžaduje disciplinované hospodárenie. Dotovať linku, ktorej rentabilita je neistá, je ako staviť na koňa, ktorý už na štarte kríva.
Byrokracia úraduje aj v doprave: Politici strihajú pásky, no nové stavby meškajú - KOMENTÁR
Železnice by mohli priniesť nižšie emisie, väčšiu dostupnosť a udržateľnosť, no namiesto toho sa zdá, že vláda uprednostňuje rýchly efekt pred dlhodobou víziou. Letecká linka môže byť pohodlná pre hŕstku cestujúcich, no v kontexte rozpočtových obmedzení a klimatických výziev pôsobí ako drahý rozmar.
Slovensko stojí na križovatke
Slovensko stojí na križovatke. Môže investovať do budúcnosti, kde železnice spájajú krajinu efektívne a udržateľne, alebo sa môže nechať zviesť ilúziou nebeských skratiek.
Linka Bratislava – Košice nie je len o letenkách; je to o prioritách. A ak sú naše priority dotované lety nad chátrajúcimi koľajnicami, potom sa pýtam: kam vlastne letíme?
