Včasné odhalenie kontaminácie by bolo možné početnými kontrolnými laboratórnymi skúškami, ak je podozrenie na prítomnosť nedovolených nebezpečných látok v recyklátoch zo stavebného a demolačného odpadu. Myslí si to generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline Ľubomír Palčák v súvislosti s nájdením nepovoleného materiálu v násypoch časti diaľnice D4 pri Bratislave.
„Predísť sa tomu jednoznačne dá len nakupovaním takýchto stavebných výrobkov u spoľahlivých a osvedčených výrobcov, u ktorých nehrozí riziko kontaminácie nebezpečným odpadom,“ hovorí expert.
V súvislosti s arbitrážnym konaním voči štátu, ktoré inicioval koncesionár projektu D4 a R7, Palčák uviedol, že ide o právny problém priamo vyplývajúci z podmienok koncesnej zmluvy, kde sú uvedené jednoznačné povinnosti zmluvných strán, ako aj sankcie.
„Ak štát hrozí zmluvnými termínmi výstavby a majetkovo-právne vysporiadanie, ako úloha štátu, neprebehlo podľa nastaveného časového harmonogramu, je prirodzené, že sa s koncesionárom dostávame do sporu,“ upozornil šéf VÚD.
Otázne je aj dodržanie termínov z hľadiska koordinácie stavby D4 s projektom rozšírenia D1 a výstavbou mimoúrovňovej križovatky Ivanka – sever.
Odborník očakáva, že prípadné neskoršie odovzdanie stavieb do prevádzky, čo sa však nemusí dotknúť R7 (jej časť majú odovzdať na jar budúceho roka), bude čo najkratšie. Celý projekt bude mať podľa Palčáka významný pozitívny dopad pre motoristov najmä v ranných a popoludňajších špičkách.
Opakované testy vzoriek na stavbe časti diaľnice D4 pri bratislavskej mestskej časti Jarovce potvrdili nepovolený materiál v násypoch, vrátane azbestu. Kto za to nesie hlavnú zodpovednosť?
Používanie recyklovaných stavebných materiálov v cestnom staviteľstve v podobe stavebných výrobkov spĺňajúcich príslušné normy na vybrané konštrukčné časti stavby je bežnou praxou a najmä v súlade s trvalou ekonomickou a ekologickou udržateľnosťou.
V prípade, ak zhotoviteľom nakupovaný materiál nespĺňa požadované technické, fyzikálne a chemické vlastnosti, ktoré výrobca deklaroval vyhlásením o parametroch konkrétneho stavebného výrobku, alebo nanešťastie obsahuje nebezpečné látky, za zabudovanie do stavby nesie zodpovednosť zhotoviteľ voči koncesionárovi a koncesionár voči ministerstvu dopravy.
Ak sa navyše potvrdí zlyhanie kontrolných mechanizmov štátu, vyvodzovať právne dôsledky môže aj ministerstvo dopravy voči nezávislému stavebnému dozoru.
Mohlo tomu nejako predísť Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako verejný obstarávateľ projektu D4 a R7?
Po dodatočnom zistení nedostatkov sa vždy dá konštatovať, že kontrolné činnosti mohli byť nastavené prísnejšie a intenzívnejšie oproti požiadavkám stanoveným normou, teda testovaniu predpísaného počtu vzoriek na objem zabudovaného materiálu.
Prehlasovanie vlastností stavebných výrobkov sa vykonáva protokolom o skúške, ktorú vykonáva akreditované laboratórium na odobratých vzorkách recyklátu predpísaného množstva.
Aktualizované: Nálezy na stavbe D4 pri Jarovciach neškodia životnému prostrediu, potvrdili testy
Podľa typu materiálu, ktorý pri zhodnocovaní vzniká drvením a triedením, a spôsobu jeho použitia na stavbe môže recyklát obsahovať aj normou dovolený hmotnostný podiel iných častíc nestavebného charakteru – tzv. iné (X), ostatné (Y) a plávajúce (FL) častice (Napríklad, kovy, stavebné plasty, drevo, guma, textil a podobne).
V prípade násypov je možné využiť zmesový recyklát, ktorý podľa Európskej normy (EN) 13242+A1 môže obsahovať do 10 percent X+Y+FL.
Predpokladám, že materiál do násypov spĺňal normou predpísané vlastnosti, avšak problémom bola lokálna prítomnosť azbestu potvrdená len v niektorých vzorkách.
Včasné odhalenie takejto kontaminácie by bolo možné len uskutočňovaním početných kontrolných laboratórnych skúšok v prípade, ak je podozrenie na prítomnosť nedovolených nebezpečných látok v recyklátoch, ktoré vznikli zo stavebného a demolačného odpadu.
Predísť sa tomu jednoznačne dá len nakupovaním takýchto stavebných výrobkov u spoľahlivých a osvedčených výrobcov, u ktorých nehrozí riziko kontaminácie nebezpečným odpadom.
Koncesionár projektu Zero Bypass Limited v súvislosti s výstavbou D4 a R7 inicioval arbitrážne konanie so štátom, resp. ministerstvom dopravy. Obe strany si budú uplatňovať svoje nároky. Pre meškajúce vysporiadanie pozemkov, za čo zodpovedal štát, sa následne oneskoril začiatok prác. Kto má akú šancu uspieť?
Ide o právny problém priamo vyplývajúci z podmienok koncesnej zmluvy, v ktorej sú stanovené jednoznačné povinnosti zmluvných strán, ako aj sankcie. Z hľadiska posúdenia miery nesplnenia povinnosti oboch zmluvných strán je z môjho pohľadu ťažké prejudikovať výsledok.
Môže mať tento spor nepriaznivý vplyv na ďalšie pokračovanie a dokončenie výstavby D4 a R7? Nakoľko je ešte reálne ich dokončenie v pôvodnom termíne v roku 2020?
Tak na strane koncesionára ako aj štátu je záujem dodržať pôvodný termín dokončenia výstavby. Štát získa na tom, že vyrieši viaceré dopravné problémy Bratislavy a koncesionár ako protihodnotu koncesnú splátku za dostupnosť užívania.
Rozumiem ale, že ak štát hrozí zmluvnými termínmi výstavby a majetkovo-právne vysporiadanie, ako úloha štátu, neprebehlo podľa nastaveného časového harmonogramu, je prirodzené, že sa s koncesionárom dostávame do sporu.
Otázne je aj dodržanie termínov z hľadiska koordinácie stavby D4 s projektom rozšírenia D1 a výstavbou mimoúrovňovej križovatky Ivanka – sever.
Napriek všetkému verím, že z oboch strán bude vyvinuté maximálne úsilie, aby nevyhnutná doba prípadného neskoršieho uvedenia stavieb do prevádzky, čo by sa ale teoreticky nemuselo dotknúť rýchlostnej cesty R7, bola čo najkratšia.
Aký vplyv očakávate po dobudovaní D4 a R7 na dopravnú situáciu v Bratislave a okolí, na Žitnom ostrove?
Projekt nultého obchvatu Bratislavy D4 umožní okrem odvedenia tranzitnej dopravy rozptýliť vozidlá zo súčasného jediného exponovaného vstupu vo Vajnoroch do viacerých vstupných (výstupných) brán v Bratislave.
Naopak, rýchlostná cesta R7 od obce Holice až po Bratislavu umožní z juhovýchodného periférneho územia previesť najmä zdrojovú a cieľovú dopravu, ktorú dnes obsluhuje paralelná cesta prvej triedy I/63.
Celý projekt bude mať vzhľadom na jeho dopravnú kapacitu významný pozitívny dopad na jazdné časy užívateľov infraštruktúry najmä počas ranných a popoludňajších dopravných špičiek.
