Kompenzácie za meškanie alebo zrušenie letu. Odborník radí, na čo máte nárok a ako postupovať (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tento článok pre vás načítala AI.

Meškanie alebo zrušenie letu je nepríjemná skúsenosť, s ktorou sa už stretol nejeden cestujúci. V dnešnej dobe sú cestujúci vystavení mnohým výzvam, keď ide o bezpečný a plynulý priebeh ich letov.

Technické problémy, nepriaznivé počasie, obmedzenia v dôsledku pandemických opatrení či plné letiská – to všetko môže viesť k oneskoreniam alebo dokonca zrušeniam letov.

Keď však dôjde k problémom, mnohí cestujúci nevedia, aké majú práva, alebo si nie sú istí, ako ich uplatniť.

Kedy cestujúci nemá nárok na kompenzáciu?

Čo však robiť, keď sa ocitnete v takejto situácii, aké máte práva a kedy máte nárok na kompenzáciu? Na tieto otázky v rozhovore pre agentúru SITA v podcaste Má to Filipa odpovedal Juraj Švancár, zakladateľ projektu meškanieletu.sk. Podelil sa aj o svoje rady a tipy pre cestujúcich, ako postupovať pri uplatňovaní svojich nárokov.

Jedným z najčastejších dôvodov, prečo dochádza k meškaniam a zrušeniam letov, sú mimoriadne okolnosti. Ako vysvetľuje Švancár, tieto môžu zahŕňať už spomínané nepriaznivé počasie, technické problémy či problémy s letiskami, ako bol napríklad nedávny incident vo Viedni, kde došlo k poškodeniu pristávacej dráhy.

Pri týchto situáciách cestujúci väčšinou nemá nárok na kompenzáciu, keďže problém nie je priamo spôsobený leteckou spoločnosťou.

Európska legislatíva stanovuje presné podmienky

Ak však dôjde k meškaniu letu o viac ako tri hodiny alebo k zrušeniu letu menej ako 14 dní pred plánovaným odletom, cestujúci už môžu mať nárok na odškodnenie.

Ako vysvetlil Švancár, právo na kompenzáciu je regulované európskou legislatívou (nariadenie č. 261/2004), ktorá stanovuje presné podmienky, kedy a akým spôsobom si možno nárok uplatniť. „Pri uplatňovaní kompenzácie je dôležité správne chápať, čo sa ráta ako meškanie,“ upozornil.

Podľa európskych pravidiel sa totiž meškanie počíta od plánovaného príletu, nie od odletu. Týmto spôsobom sa cestujúci vyhnú nedorozumeniam a môžu jasne určiť, či majú právo na kompenzáciu.

Služba „no win, no fee“

Švancár tiež vysvetľuje, že výška kompenzácie závisí od vzdialenosti letu. Krátke lety (do 1500 km) sú kompenzované sumou 250 eur na osobu, zatiaľ čo lety nad 3500 km môžu znamenať až 600 eur. „Je to suma za osobu, takže aj deti majú rovnaký nárok ako dospelí,“ dopĺňa.

Dôležitou časťou pri uplatňovaní nárokov je aj spolupráca s odbornými firmami, ktoré sa zaoberajú vymáhaním kompenzácií. Švancárov projekt meškanieletu.sk poskytuje službu „no win, no fee“, teda ak pre cestujúceho nevybojuje kompenzáciu, neúčtuje mu žiadne poplatky. „Takto sa snažíme zaistiť, že cestujúci má podporu bez rizika zbytočných nákladov,“ vysvetľuje Švancár.

Problematika kompenzácií za zrušené či zmeškané lety je komplexná, no vďaka európskej legislatíve majú cestujúci jasné práva, ktoré môžu využívať. Aj keď sa kompenzácie nie vždy udeľujú automaticky, cestujúci sa môžu obrátiť na špecializované spoločnosti, ktoré im s vymáhaním pomôžu.

Ako Švancár dodal, dôležité je mať na pamäti všetky detaily letu a pri problémoch si preveriť možnosti odškodnenia.

Ak si pozriete celý rozhovor s Jurajom Švancárom, dozviete sa:

  • aké situácie môžu viesť k nároku na kompenzáciu za meškanie alebo zrušenie letu
  • aké sú presné podmienky podľa európskej legislatívy a aká je výška kompenzácie podľa vzdialenosti letu
  • na čo si dávať pozor pri uplatňovaní nárokov, aby sa predišlo nedorozumeniam
  • ako funguje „no win, no fee“ model, ktorý zaisťuje cestujúcim podporu bez rizika zbytočných nákladov
  • praktické rady, ktoré môžu pomôcť pri riešení problémov s leteckými spoločnosťami

>>> Video podcast Má to Filipa

Ďalšie zaujímavé rozhovory si môžete vypočuť aj na —> Spotify

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať