Rizikám vyplývajúcim z klimatickej krízy sa nevyhnú ani letiská. Najnovší výskum ukázal, že aj mierne zvýšenie hladiny mora môže predstavovať do roku 2100 pre sto letísk na celom svete riziko úplného zaplavenia.
Za štúdiou stoja odborníci z Newcastle University zo Spojeného kráľovstva. Vytvorili modely rizík prerušenia leteckej dopravy následkom zvyšovania morskej hladiny.
Výsledky zverejnili v žurnále Climate Risk Management.
Riziko spojené so zvyšovaním teploty
Spoluautori Richard Dawson a Aaron Yesudian analyzovali umiestnenie viac ako 14-tisíc letísk na svete. Zaujímali sa o ich odolnosť voči búrkam za súčasných podmienok a po zvýšení morskej hladiny.
Bratislavské letisko sa vrátilo o 18 rokov späť, vybavilo len niečo málo cez 400-tisíc cestujúcich
Skúmali tiež prepojenie letísk pred pandémiou COVID-19, leteckú dopravu a ich súčasnú úroveň protipovodňovej ochrany. Zistili, že viac ako 269 letísk ležiacich na pobreží už čelí zaplaveniu.
Po zvýšení globálnej teploty o dva stupne Celzia, čo je v súlade s Parížskou dohodou, sa sto letísk ocitne pod hladinou mora. Ďalším 364 budú hroziť záplavy.
Ak sa priemerná teplota ešte viac zvýši, bude do roku 2100 ohrozených až 572 letísk. Bez náležitej ochrany takýto stav zapríčiní veľké narušenie leteckej dopravy.
Najohrozenejšie lokality
Tím predstavil celosvetový rebríček letísk, ktoré ohrozuje zvyšujúca sa morská hladina. Zohľadnili pritom faktory ako pravdepodobnosť zaplavenia v dôsledku extrémnej hladiny mora, úroveň protipovodňovej ochrany a dopad na leteckú dopravu.
Znížením znečistenia ovzdušia by sa dalo zachrániť 125-tisíc ľudí ročne. Slovensko je medzi štátmi s najväčšou úmrtnosťou
Na zozname top 20 najohrozenejších letísk sa nachádzajú najmä tie vo východnej a juhovýchodnej Ázii. Riziko však hrozí aj letiskám v Európe, Severnej Amerike a Oceánii.
Najviac ohrozené je letisko Suvarnabhumi v Bangkoku. Spomedzi európskych sú to letiská na portugalskom ostrove Corvo, v nemeckom meste Brémy či Letisko Amsterdam-Schiphol.
Vážne následky
Podľa Dawsona to bude mať aj obrovské ekonomické následky. „Tieto pobrežné letiská sú dôležité pre globálne letecké spojenie. Do roku 2100 bude 10 až 20 percentám trás hroziť prerušenie. Zvyšovanie hladiny mora preto predstavuje vážny celosvetový problém pre prepravu osôb aj tovaru,“ povedal.
Upozornil, že niektoré letiská na nízko položených ostrovoch zohrávajú kritickú úlohu v poskytovaní ekonomických, sociálnych a zdravotníckych služieb.
Počet cestujúcich Letiska Viedeň sa prepadol o vyše 75 percent, výrazné zlepšenie očakávajú až po lete
Letiská by podľa odborníkov mali čím skôr zaviesť protipovodňové opatrenia a zvážiť celkové premiestnenie.
„Náklady na adaptáciu budú v kontexte globálnych výdavkov na infraštruktúru mierne. V niektorých oblastiach však budú letiská bojovať s ekonomickými zdrojmi a priestorom pre alternatívne polohy a nebudú životaschopné,“ povedal.