Bezplatná vlaková osobná doprava pre žiakov, študentov a dôchodcov od jej zavedenia v novembri 2014 prispela k zvýšeniu počtu cestujúcich. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) však prichádza na tržbách ročne o desiatky miliónov eur, ktoré jej chýbajú v prevádzke.
V spojitosti s bezplatnou prepravou má národný vlakový dopravca zároveň zvýšené náklady na zabezpečenie väčšej kapacity vozňov. V poslednom čase sa pritom hovorí aj o potrebe dofinacovania spoločnosti zo štátneho rozpočtu.
Zmeny v bezplatnej doprave
Nové vedenie ZSSK spolu s ministerstvom dopravy a výstavby začali uvažovať o možných zmenách v bezplatnej preprave. Drastické obmedzenie či dokonca zrušenie bezplatnej prepravy však nemožno očakávať, aj keď niektorí ekonómovia by neboli proti.
Nový riaditeľ ZSSK má so železnicami veľké plány, bezplatná doprava však spôsobuje problémy
Vláda sa aj vo svojom programe zaviazala v rámci zatraktívnenia verejnej osobnej dopravy zjednodušiť a sprehľadniť podmienky využívania bezplatnej prepravy pre vybrané skupiny cestujúcich. K bezplatnej preprave vlakmi chce navyše pridať regionálne autobusy a mestskú hromadnú dopravu aj pre vozičkárov.
Obmedziť bezplatné cestovanie
Hovorca ZSSK Tomáš Kováč pre portál NašaDoprava.sk uviedol, že v rámci udržania vybilancovaného hospodárenia predstavili politikom viacero alternatívnych opatrení na udržanie a vylepšenie svojej efektivity, pričom medzi ne patrí aj obmedzenie bezplatného cestovania.
„Napríklad viazaním bezplatnej prepravy študentov len na cestu z miesta bydliska do školy, či jednorazovým spoplatnením vydávania preukazov na bezplatné cestovanie,“ povedal Kováč.
Ďalšie podrobnosti však neuviedol s tým, že všetky ich návrhy sú ešte predmetom diskusií medzi ZSSK, ministerstvom dopravy a ministerstvom financií a bolo by priskoro zachádzať do väčších detailov.
Národný dopravca pocíti veľký úbytok cestujúcich na celkovom hospodárení, aj keď ľudia sa do vlakov už vracajú
ZSSK samostatne účtovne nesleduje, neoddeľuje ani osobitne nebilancuje bezplatnú prepravu, čo podľa nej ani nie je možné. V prípade zrušenia bezplatnej prepravy by však podľa Kováča určite všetci neplatiaci cestujúci neprešli na platenú dopravu vo vlaku.
„Skôr by časť z nich v niektorých prípadoch prisadla k niekomu do auta. Možno by išli autobusom, alebo by svoje cesty vlakom obmedzili,“ predpokladá hovorca.
Vplyvy na celkovú bilanciu
Generálny riaditeľ ZSSK Roman Koreň nedávno priznal, že strata tržieb pre bezplatnú dopravu je na úrovni zhruba 30 miliónov eur. Zvýšenie kapacity vozidiel pre neplatiacich cestujúcich podľa neho stojí ďalších 30 miliónov.
Napriek tomu bolo podľa neho zavedenie bezplatnej prepravy správne.
„Určite je nevyhnutné hľadať formy bezplatnej dopravy, aby zostala zachovaná, lebo veľa najmä študentov sme naučili chodiť vlakom. Štatistiky vývoja počtu prepravených cestujúcich poukazujú na to, že v určitom čase nám začal rásť aj počet platiacich cestujúcich, čo je práve efekt bezplatnej prepravy,“ povedal Koreň v online diskusii.
Minister Doležal vymenoval nové vedenie ZSSK, Hlubockého vystrieda vo funkcii Koreň
V súvislosti so zemanmi v bezplatnej doprave povedal, že chcú vyhovieť aj požiadavkám platiacich cestujúcich na kvalitu, aby sa v špičkách vo vlakoch netlačili.
Lepšia pandemická situácia a najmä súvisiace umožnenie návštevy škôl podľa ZSSK znamenajú pre železničnú dopravu postupný nárast počtu cestujúcich. Samozrejme aj tých s nárokom na bezplatnú prepravu. Celkový počet prepravených cestujúcich klesol v niektorých mesiacoch medzi rokmi 2019 a 2021 o 70 %.
„Najväčší pokles sme zaznamenali práve v bezplatnej preprave, kde počet cestujúcich klesol v niektorých mesiacoch až o 80 %. Tieto čísla sa vďaka uvoľňovaniu opatrení postupne vracajú do normálu,“ dodal hovorca ZSSK.
Kompenzácia výpadku tržieb
Podľa ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala (nom. Sme rodina) je bezplatná doprava politická téma, ale reč nie je o jej rušení. To, že nové vedenie ZSSK na to poukazuje, považuje za legitímne.
Samotný minister je za ponechanie súčasnej podoby s tým, že štát by kompenzoval dopravcovi straty z tržieb a zvýšené náklady.
„Je dôležité začať sa rozprávať o primeranom zisku ZSSK. De facto nemôže byť v zisku, lebo štát ju dokompenzuje len do nuly. Aj zisk je ekonomický oprávnený náklad, ktorý môžu vyfakturovať spolu s výkonmi aj odpismi a inými nákladmi,“ uviedol Doležal.
Bratislavu a Nitru spojí železničná trať, výrazne skráti cestovanie medzi mestami
Zároveň je podľa neho potrebné pozrieť sa na hospodárenie ZSSK, keď fakturuje ekonomicky oprávnené náklady.
„Všade na svete je vlaková doprava dotovaná, len diaľkové spoje vedia byť ziskové. Vlaková doprava ako služba verejnosti nebude nikdy zisková a vždy bude štát niečo stáť. Odpoveďou na to nebude ani liberalizácia,“ dodal Doležal.
Aj keby sem prišli dopravcovia Deutsche Bahn alebo ÖBB či RegioJet, aj im by musel štát platiť za dopravné výkony vo verejnom záujme.
Kritický pohľad analytika
Na spôsob nastavenia bezplatnej vlakovej dopravy na Slovensku má kritický názor dopravný analytik a poradca Rastislav Cenký. Považuje ju za politické, nesystémové a nezodpovedné opatrenie.
„Nikto neskúmal, či doprava zadarmo je pre vybrané skupiny obyvateľov potrebná a či by pre tieto skupiny nebolo prínosnejšie iné sociálne opatrenie,“ hovorí pre portál NašaDoprava.sk.
Bezplatná preprava na železnici tak, ako bola navrhnutá podľa neho z dlhodobého hľadiska znižuje kvalitu cestovania vo vlakoch a znižuje možnosti, ktorými by sme mohli dopravu dostať do stavu, aby by bola pre cestujúcich atraktívna. Tvrdí, že peniaze, ktoré idú do bezplatnej prepravy, chýbajú v systéme.
Štát chce naliať do železníc ďalšie stovky miliónov eur, podľa analytika potrebujú skôr reformu
Za ne bolo podľa odborníka možné v doprave spraviť také významné zmeny, ktoré by významne zvýšili kvalitu cestovania a zatraktívnili verejnú železničnú dopravu. „Mohli by sme ich použiť na zlepšenie infraštruktúry a dopravných prostriedkov, čo by nám prinieslo významnejšie efekty pre cestujúcich, ako je bezplatná preprava,“ myslí si.
Pokrivený trh
Zavedenie bezplatnej prepravy len na železnici podľa Cenkého pokrivilo trh, pretože mnohí cestujúci prestúpili z autobusov do vlakov len kvôli cene. Počet cestujúcich vo verejnej doprave sa však nezvýšil, iba sa presunuli do neplateného druhu dopravy. Autobusy aj vlaky sú pritom platené z peňazí občanov.
„Mali by sme prinášať také riešenia, ktoré zvýšia počty cestujúcich vo verejnej doprave na úkor individuálneho automobilizmu, to však nedosiahneme len cenou, ale komplexnými opatreniami,“ tvrdí Cenký.
ZSSK obnovuje viaceré služby, cestujúci môžu znovu využívať reštauračné vozne i autovozne
Inak nastavená bezplatná preprava môže podľa analytika motivovať k využívaniu verejnej dopravy. Pre jej zlepšenie je potrebné koordinovať autobusy a vlaky.
„Treba vytvoriť sieť kvalitnej a častej železničnej dopravy v tých častiach Slovenska, kde má železnica perspektívu, a v týchto lokalitách zabezpečovať autobusmi návoz na železnicu,“ navrhuje Cenký. Vo zvyšku Slovenska by mala byť autobusová doprava nosným dopravným systémom.
Ak chce vláda zachovať sociálne balíčky v doprave, podľa experta by sa mala zamyslieť nad systémovým „uprataním“ bezplatnej prepravy. Dodáva, že zjednotenie sociálnych zliav a skupín, ktoré na sociálne zľavy majú nárok, by malo byť úlohou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, nie ministerstva dopravy.
Vo vlakoch pribudlo do roku 2019 veľké množstvo ľudí
Celkový počet cestujúcich vo vlakoch ZSSK medzi rokmi 2015 a 2019 vzrástol o 35,1 %, resp. o 20,1 milióna, a to z 57,3 milióna na 77,4 milióna osôb. Pre výrazné obmedzenie dopravy v dôsledku opatrení proti pandémii koronavírusu sa počet pasažierov vlani prepadol medziročne o 39,7 %, alebo o 30,7 milióna na 46,7 milióna. Za päť mesiacov 2021 spoločnosť prepravila spolu 13,2 milióna ľudí, čo je oproti tomu istému obdobiu vlani menej o 31,7 %.
Ľudí s nárokom na bezplatnú prepravu v uvedenom štvorročnom období pribudlo 11,2 %, resp. 2,75 milióna. V roku 2015 ich bolo 24,6 milióna a v roku 2019 už 27,4 milióna. Podiel tejto skupiny na celkovom množstve cestujúcich však klesol zo 43 % na 35,4 %. Vlani využilo bezplatnú prepravu len 14,7 milióna osôb, čo bolo oproti roku predtým menej o 46,1 %, alebo o 12,6 milióna. Podiel neplatiacich cestujúcich sa znížil na 31,6 %.
Počet platiacich pasažierov v rokoch 2015 až 2019 stúpol o 53,1 %, resp. o 17,3 milióna – z 32,7 milióna takmer na 50 miliónov. Podiel týchto cestujúcich na začiatku a konci tohto obdobia bol v rozmedzí od 57 % do 64,6 %. V minulom roku počet platiacich osôb medziročne klesol o 36,2 %, resp. o 18,1 milióna na 31,9 milióna. Ich podiel sa zvýšil na 68,4 %.
