Vianočný stromček bez nádielky darčekov pod ním je v našej spoločnosti synonymum štedrovečerného stola bez kapra, oblátok a vaječného likéru alebo vianočného programu bez Mrázika. Obdarovanie blízkych na Vianoce je tak silno zakorenené v našich rodinných tradíciách, že predstava toho, že by sme sa tento rok úplne „vykašlali” na vianočné nákupy v nás vyvoláva hrôzu.
V roku 2025 sa však čoraz hlasnejšie hovorí o fenoméne, ktorý by ešte pred pár rokmi znel ako rúhanie: anti-gift movement, vedomé rozhodnutie nekupovať si vianočné darčeky. Nie z lenivosti, ani kvôli konsolidácii ale z presvedčenia. Ide skôr o vzdor konzumnej spoločnosti, ktorá nás núti rok čo rok míňať stovky eur na veci, na ktoré si o rok ani nespomenieme. Pamätajú si snáď vaše deti, čo im minulý rok priniesol Ježiško? Skúste sa ich opýtať. Ľudia, ktorí tento rok rezignujú na vianočné nákupy, našli svoju odpoveď na otázku: Naozaj sa máme radi viac, keď si niečo kúpime?
skryte
Darček ako symbol, nie povinnosť
Darovanie darčekov nebolo vždy tým, čím je dnes. Historicky išlo o skromné, často praktické gestá. Jedlo, ručne vyrobený predmet, spoločný rituál. Psychologička Monika Chovanová upozorňuje, že až moderná doba urobila z darčeka hlavný nosný pilier Vianoc. „Darček sa stal sociálnym potvrdením vzťahu. Ak dávam, znamená to, že mi záleží,“ hovorí.
Problém nastáva vo chvíli, keď sa symbol zmení na normu. Keď už nedarujeme preto, že chceme, ale preto, že musíme. A čo keď nedáme nič? Znamená to, že nám nezáleží? Výskumy z oblasti spotrebiteľskej psychológie ukazujú, že ľudia systematicky nadhodnocujú význam darčeka pre príjemcu a podceňujú hodnotu samotnej prítomnosti. Inými slovami: bojíme sa, že bez balíčka neobstojíme ako partneri, rodičia či deti.
Výčitky zabalené v darčekovom papieri
V praxi to má často trpkejšiu podobu. „Vidím rodičov, ktorí si cez darčeky odškrtávajú vinu za málo spoločného času počas roka,“ opisuje Chovanová. Darček sa podľa nej v týchto prípadoch stáva náhradou za pozornosť. Nie jej doplnkom.
Moderný marketing urobil z Vianoc emocionálny tréning mozgu. Očakávanie daru spúšťa dopamín. Radosť je rýchla, intenzívna, ale krátka. Zato úzkosť z nenaplnených očakávaní je trvácna. Mnohí dospelí sa podľa psychologičky viac boja reakcie druhých než vlastnej finančnej záťaže. „Darček tak prestáva byť radosťou a stáva sa povinnosťou,“ hovorí psychologička.
A keď sa v obývačke po štedrej večeri nesplnia očakávania, radosť môže ľahko skĺznuť k potláčaniu negatívnych pocitov a pretvárke. Stačí jeden „netrafený“ dar a večer, ktorý mal byť o pokoji, sa zmení na tiché hodnotenie vzťahov. Anti-gift movement na to reaguje radikálne, ale úprimne: odmieta hru, ktorej pravidlá už nikto nechce.
Na konci roka sme preťažení povinnosťami
Anti-gift movement nevznikol ako rebélia proti Vianociam, ale skôr z únavy, ktorá koncom roka vrcholí. „V praxi vidím, že veľa ľudí prichádza do decembra fyzicky aj psychicky vyčerpaných,“ hovorí psychologička. „A preťažený človek má veľmi nízku toleranciu na povinnosti, ktoré nevníma ako zmysluplné.“ V tomto rozpoložení sa darčeky prestávajú spájať s radosťou a začínajú fungovať ako ďalšia položka na zozname, ktorú treba zvládnuť, odškrtnúť, prežiť.
Darček sa tak zmení na spúšťač stresu. „Mnohí klienti mi hovoria, že nechcú menej vzťahov, ale menej tlaku,“ vysvetľuje Chovanová. Vianoce sa pre nich nestali miestom oddychu, ale skúškou, či ešte dokážu naplniť očakávania druhých.
Na pozadí „protidarčekovej“ revolúcie sa odohráva aj hodnotový posun. Najmä mladšie rodiny čoraz viac premýšľajú nad ekologickými dôsledkami nadbytočného konzumu, nad duševným zdravím a nad tým, čo v ich životoch naozaj posilňuje vzťahy.
Chovanová upozorňuje na paradox, ktorý sa v jej praxi opakuje: „Podľa prieskumov by si až tretina ľudí želala menej darčekov, no bojí sa to nahlas povedať.“ Nechcú sklamať, vyčnievať, narušiť svojim najbližším obraz „správnych“ Vianoc.
Minimalizmus nie je prázdnota
Kritici hovoria o chladných Vianociach, o strate tradícií, o deťoch ukrátených o radosť. V skutočnosti to však nie je také dramatické ako sa zdá. Hmotné dary nahrádzajú tie nehmotné a to spoločne strávený čas pri jedle, hry, plná pozornosť. Možno vás to prekvapí, ale práve deti často prijímajú zmenu tradícií lepšie než dospelí, ak im ju niekto pokojne vysvetlí.
Problémom nebýva nedostatok darčekov, ale chaos v očakávaniach, a to pri deťoch aj dospelých. Ak vás tento nápad zaujal, no nechcete radikálne meniť svoje rodinné tradície, môžete skúsiť prvý rok zlatú strednú cestu – jeden darček pre každého a do obálky ručne vyrobené poukážky – na spoločnú prechádzku, kino či iné spoločné aktivity. Uvidíte, že deti možno tento rok ocenia kvalitne strávený spoločný čas viac než ďalšiu hračku do zbierky.
Keď sa rodina nevie zhodnúť
„Najčastejšou chybou, ktorú v praxi vidím, je, že rodiny túto dilemu vôbec neotvoria. Očakávania zostávajú nevyslovené a konflikt sa objaví až na Štedrý deň. Výskumy rodinnej komunikácie jasne ukazujú, že včasná dohoda znižuje napätie viac než akékoľvek „správne riešenie“,“ pripomína Chovanová. Možno sa tento rok pod stromčekom naozaj nič nenájde a možno práve to bude utvrdenie v tom, že si už nepotrebujeme dokazovať blízkosť cez účtenky a že si trúfneme veriť, že náš vzťah je tak silný, že unesie aj to prázdne miesto pod stromčekom.
Najdôležitejšia je však komunikácia v rodine. Rozdielne názory v rodine sú prirodzené a nie sú znakom zlyhania. Každý člen rodiny má inú históriu, skúsenosť aj citlivosť na sviatky. Psychologička Chovanová dodáva, že praxi sa často stretáva s tým, že darčekový konflikt zakrýva hlbšiu tému – potrebu uznania, kontroly alebo bezpečia.
Riešením nie je presvedčiť ostatných, ale nastaviť hranice. Fungujú podľa nej napríklad asymetrické dohody – niekto darčeky dáva, ale neočakáva ich späť. Iný ich prijme, no necíti povinnosť ich opätovať. Dôležité je, aby tieto rozdiely neboli zosmiešňované: „Vianoce nemusia vyzerať rovnako v každej domácnosti. Neexistuje univerzálny správny model. To, čo funguje jednej rodine, môže byť pre inú zdrojom stresu. A je úplne v poriadku, ak si každá rodina určí, ako bude obdarovávanie prebiehať – podľa seba, nie podľa očakávaní zvonku.“
