BRATISLAVA 22. decembra (WEBNOVINY) – Zimný slnovrat tento rok nastal v pondelok o 0:04, začala sa astronomická zima. Pojmy ako rovnodennosť či slnovrat majú na svedomí, podobne ako zmenu ročných období, vesmírne pohyby.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedla Viktória Zemančíková zo Slovenského zväzu astronómov, slnko práve 22. decembra dosiahlo svoj najnižší bod, ktorý je pod rovinou nebeského rovníka. Slnečné lúče podľa jej slov dopadali priamo na obratník Kozorožca. Práve tento okamih nazývame zimný slnovrat, pričom aj ten súvisí s ročnými obdobiami.
Ako dodala Viktória Zemančíková, vtedy sa totiž na severnej pologuli začína zima, na južnej leto. „Jeho poludňajšia výška je najnižšia, deň najkratší a noc najdlhšia. Na južnej pologuli je naopak deň najdlhší a čím viac ideme na sever, tým je čas slnečného svitu kratší, s výnimkou rovníka, kde sú dni aj noci rovnako dlhé,“ vysvetlila.
Najbližšie k Slnku sme v zime
Hoci sa podľa jej slov nočná obloha javí staticky, ide len o zdanie. „V skutočnosti ide o dynamický systém, ktorý je neustále v pohybe. Tak, ako Zem rotuje okolo svojej osi a súčasne obieha okolo Slnka, podobne obieha aj Slnko okolo stredu Galaxie,“ uviedla pre agentúru SITA.
Dôsledkom týchto geometrických zmien sa obloha nad nami naozaj, hoci pomaly, mení, pripomenula Zemančíková. Práve preto sa podľa nej striedajú dni a noci, či ročné obdobia. „Hoci by sa mohlo zdať, že sme najbližšie k Slnku v lete, opak je pravdou. Práve v zime sa nachádzame v najbližšom bode k Slnku na zemskej dráhe, a ten je o niekoľko miliónov kilometrov bližšie ako v lete,“ vysvetlila s tým, že striedanie ročných období spôsobuje sklon zemskej osi, nie vzdialenosť Zem – Slnko.
V deň zimného slnovratu by malo byť všetko sviatočné, čisté a ľudia by mali vrátiť všetko požičané. Pôvodne bol slnovrat časom hostín a mäsa, no cirkev tieto prejavy potlačila a nastal pôst, pričom ľudia mohli mäso jesť až po polnoci, vysvetlila pre agentúru SITA etnologička Katarína Babčáková s tým, že tzv. obžerná – tučná hostina bola 23. decembra.
Deti mali uvidieť zlatý koč
Predvečer sviatku sa nazýva vilija a ľudia v tento deň pri pečení obradových koláčov miesili cesto ešte za tmy, aby pred úsvitom bolo von z pece. Pečivo muselo byť podľa tzv. imitatívnej mágie pekné, guľaté, nakysnuté, aby gazdovstvo neupadalo, ale rástlo.
„Používali sa jedine nové nástroje, ktoré gazda urobil pred východom slnka, čo zabezpečovalo zdravie rodiny aj v novom roku,“ priblížila. Pri pečení stála gazdiná na povrieslach a cesto miesila na plachte, ktorou následne obtočila ovocné stromy, aby dobre rodili. Cesto a múka boli symbolom prosperity. Preto si podľa etnologičky obtrela cesto z rúk o stromy, aby dobre rodili, prípadne sekerou pohrozili tým stromom, ktoré nerodili.
Zvykom bolo jesť obradové koláče pri stajniach, aby bol aj dobytok sýty. V pôstny deň sa mali jesť len bezmäsité jedlá a počas dňa sa nemalo jesť nič z toho, čo večer. „Ak dievka vydržala, odmenou jej mal byť dobrý muž a malé deti mali uvidieť zlatý koč alebo koňa,“ poznamenala Babčáková s tým, že išlo o symboly slnovratu.
Modlilo sa postojačky
Na Štedrý večer sa ľudia modlili postojačky, na stole horela sviečka, následne si delili radostník – koláč, ktorý bol symbolom súdržnosti všetkých členov rodu. Nasledovala pálenka a oplátky s medom. Prebiehali tiež obrady spojené s chovom hydiny, keď gazdiná napodobňovala kvočku a s deťmi chodila okolo stola, čím imitovali početný kŕdeľ hydiny, gazda začal vinšovať.
V iných častiach Slovenska nechali ako obetu predkom zvyšky z každého jedla, prípadne hodili opekanec do ohňa dušičkám. Gazda každému následne na čele urobil prstom namočeným v pálenke a v mede krížik. Ľudia dávali pod obrus alebo pod taniere rybie šupiny, čím imitovali hojnosť a peniaze.
Veštilo sa z orechových škrupín i cibúľ
„Jesť hydinu bolo tabu, pretože by sa rodine mohlo rozletieť šťastie,“ informovala agentúru SITA Katarína Babčáková. Nič sa nesmelo vyliať ani rozbiť. Počas večere gazdiná nemohla vstať od stola, aby aj jej kvočky zostali sedieť. Nesmelo sa taktiež fúkať, driemať, opierať sa či kopať.
„Hlavným tabu bolo pozerať cez okno do iných domov a nazerať do komory. Podľa ľudí totiž v tom čase prichádzali duchovia predkov, preto bolo nebezpečné sa na tieto miesta pozerať a tieto bytosti zbadať. V daný večer ľudia veštili z počasia, pričom hmla bola negatívna, mesiac znamenal neúrodu, tmavé nebo pozitívny znak a podľa počtu hviezd veštili počet kureniec v novom roku. Počas večera sa tiež rôznymi spôsobmi veštil počet členov rodiny a ich zdravia v budúcom roku. Bolo to napríklad veštenie z orechových škrupín, cibúľ, jablka, plameňa sviečky na stole alebo z polienka. Tiež sa veštil vydaj, keď ľudia búchali varechou na strechu. Aké zrno padlo, taký muž. Tiež triasli slivku, klopali na studňu, dvere a podobne,“ poznamenala etnologička Babčáková. Nasledovalo koledovanie pod oknami po večeri a následne polnočná omša.
