Pri oslavách 75. výročia Slovenského národného povstania netreba zabúdať, že na stranu povstalcov sa svojimi drobnými činmi pridali aj tisíce obyčajných ľudí.
Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol hovorca Slovenskej technickej univerzity Fedor Blaščák, spájanie SNP len s hlavnými politickými a vojenskými lídrami môže byť preto dnes prejavom akejsi historickej nespravodlivosti voči ľuďom z „druhej, tretej alebo štvrtej línie“.
Pomohol pri zásobovaní obyvateľov
Príkladom je podľa neho aj príbeh chemika, správcu Ústavu chemickej technológie látok organických na bratislavskej technike Juraja Gašperíka. „Koniec augusta 1944 trávil doktor Gašperík s rodinou na Liptove. V polovici septembra zachytil v novinách výzvu profesorom a študentom vysokých škôl od Povereníctva školstva a národnej osvety, aby sa hlásili v Banskej Bystrici. Postaral sa o rodinu a 26. septembra 1944 sa prihlásil v Bystrici, kde bol ako chemik a bakteriológ pridelený k Povereníctvu pre veci hospodárske,“ povedal Blaščák.
Vojenská prehliadka na oslavách 75. výročia SNP: Armáda predviedla tanky, vozidlá pechoty aj vrtuľníky (foto)
V tom čase bol podľa neho na celom povstaleckom území akútny nedostatok pekárenského droždia, a preto bol chemik Gašperík poverený úlohou zabezpečiť jeho výrobu, a vyriešiť tak veľký zásobovací problém.
Gašperík v miestnom pivovare získal malé množstvo hnedých pivných kvasníc, v chemickom laboratórium Štátnej obchodnej akadémie objavil fungujúci termostat a v priebehu niekoľkých dní vypestoval čisté kultúry bieleho pekárenského droždia, ktoré sa ďalej rozmnožovali v miestnom pivovare.
Oslavy 75. výročia SNP otvoril prelet stíhačiek, s príhovormi vystúpili aj Čaputová a Danko (foto)
„Následne sa jeho droždie distribuovalo na celom povstaleckom území, čo významným spôsobom pomohlo pri zásobovaní obyvateľstva základnými potravinami. Chemik Gašperík nebol v tomto úsilí sám. Podľa záznamov v Povstaleckom denníku od Viery Štetkovej vieme, že výrobe droždia sa venoval aj stredoškolský profesor chémie z Kremnice Julo Predác. Ten vyrábal túto vzácnu surovinu v Pstruši na Poľane,” povedal Blaščák.
Predstaviteľ vedeckej komunity
Výrobe droždia sa podľa Blaščáka Gašperík venoval až do chvíle, keď bolo jasné, že Banská Bystrica padne. Následne 25. októbra 1944 utiekol do Ľubietovej.
Ľudácky režim na Slovensku podľa historičky rozsah SNP najskôr šokoval, potom ho bagatelizovali
„V správe, ktorú o svojej činnosti na povstaleckom území napísal po návrate do Bratislavy pre ľudácke Ministerstvo školstva a národnej osvety, Gašperík otvorene popisuje svoje aktivity na povstaleckom území,“ uviedol Blaščák s tým, že o svojom angažovaní sa v povstaní chemik skonštatoval, že behom pobytu na povstaleckom území sa nezúčastnil žiadneho politického ani vojenského hnutia.
Po vojne sa Juraj Gašperík stal významným predstaviteľom slovenskej vedeckej komunity. Od roku 1946 bol riadnym profesorom a o rok neskôr aj dekanom Chemicko-technologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT).
Mladých treba vzdelávať, aby vedeli kam až môže zájsť agresia, vyhlásil Pellegrini na oslavách výročia SNP
„Stáva sa predsedom Spolku chemikov, zakladá odborný časopis Chemické zvesti a ako vyštudovaný astronóm a nadšenec pre astronómiu predsedá tiež Slovenskej astronomickej spoločnosti M.R. Štefánika. Po roku 1948 odmietol vstúpiť do KSČ a toto rozhodnutie jeho ďalšiu kariéru poškodilo. Postupne sa sťahuje z významných akademických funkcií, ako uznávaný a rešpektovaný odborník si udržal už iba miesto vedúceho Katedry organickej technológie,“ povedal Blaščák. Následne sa podľa neho Gašperík venoval výlučne vedeckej práci, skúmal vplyvy karcinogénnych látok a stal sa autorom viacerých patentov, za ktoré získal významné vedecké ceny.