Sahara, najväčšia púšť sveta, ktorá by svojou rozlohou 9 miliónov km² mohla konkurovať Číne či USA, nebola vždy len vyprahnutým kútom afrického kontinentu. Hoci svoje meno získala príznačne – sahra totiž v arabčine znamená púšť – pred státisícmi rokov sa ešte zelenala a svoj domov v nej našli aj vodné živočíchy.
Geológovia z tímu Teda Maxwella nedávno spätne skúmali zábery z NASA, ktoré zhotovil radarový systém na palube raketoplánu misie Space Shuttle Endeavour vo februári roku 2000. Na záberoch sa im podarilo lokalizovať miesto v blízkosti oblasti Tushka, kde voda, ktorá pritekala z Nílu, vytvorila obrovské jazero. To sa rozprestieralo až do dĺžky 350 km. Jazero vzniklo pred 250-tisícmi rokmi počas obdobia vlhka, keď bola táto oblasť pokrytá zelenými pastvinami. Situácia sa zmenila pred 80-tisíc rokmi, kedy jazero postupne začalo vysychať, až úplne zmizlo a zanechalo za sebou vyše 68- tisíc km² prachu, piesku a kameňov.
Práve gigantická rozloha vyschnutého jazera vysvetľuje, ako sa rybie fosílie z poslednej medziľadovej doby ocitli v Bir Tarfawi – v oblasti, ktorá bola vzdialená asi 400 km od najbližšieho výskytu vody – od rieky Níl. Pri ďalšom skúmaní vesmírnych záberov sa ďalej zistilo, že podobné rozľahlé jazerá sa nachádzali aj v ďalších troch z desiatich afrických krajín, cez ktoré sa Sahara rozprestiera – v Čade, Sudáne i v štáte, ktorý sa ako jediný na svete môže pochváliť jednofarebnou vlajkou – v Líbyi. Lokalizácia dávnych oáz by podľa vedcov mohla pomôcť objasniť migračné mapy ľudských predchodcov.
www.dailygalaxy.com
