„Som pre ňu ako ďalšie dieťa.“ Táto veta dnes v terapeutických miestnostiach od mužov znie čoraz častejšie. Cítia sa ako nevychované deti, ktoré dostávajú inštrukcie, pokyny, výčitky. Nie ako partneri, ale ako školáci pod dozorom. Hoci v práci sedia v manažérskych kreslách, vedú tímy a zvládajú tlak, doma im žena „vysvetlí“, ako sa správne ukladá tanier, čo zabudli, kde zlyhali a čo ešte treba urobiť. Niektorí to roky ticho znášajú. Iní zrazu prestanú hovoriť, a úplne sa uzavrú do seba alebo jednoducho odídu.
A ženy? Tie často konajú z dobrej vôle. Chcú veci udržať pokope, zabezpečiť domácnosť, zvládnuť deti, no pritom nevedomky preberajú moc a mužskú autoritu. Výsledok? Jeden vyhorený rodič a druhý v pasívnej rezignácii.
Párový terapeut Lucian Kantor v rozhovore vysvetlí príčiny vzniku čoraz častejšieho fenoménu: muži sa vo vzťahoch necítia ako partneri, ale ako deti. Ich partnerky často nevedomky, preberajú riadenie domácnosti aj rozhodovaciu moc, a vzťah sa mení na vzorec „matka–syn“.
Zaznamenávate vo svojej praxi situácie, keď muži vo vzťahu hovoria, že sa cítia „ako ďalšie dieťa svojej partnerky“? Čo tým vlastne myslia?
Áno, veľmi často. Po pôrode sa žena postupne začne správať k svojmu partnerovi ako matka. Väčšinou sa to deje vtedy, keď počas tehotenstva necítila od muža dostatočnú podporu. Podvedome (a niekedy aj vedome) začne muža vnímať ako nekompetentného postarať sa o rodinu a začne ho postupne vytláčať z domácnosti.
Rozvod nezačína hádkou či neverou, ale prevrátením očí: Malé gestá vedia zabiť lásku - ROZHOVOR
Muž si často nájde svoju rolu živiteľa, ktorý veľa pracuje, no žene to nestačí – a jej nespokojnosť ho ešte viac tlačí do pracovného úniku. Tak sa ešte viac prehĺbi rozdelenie – muž je v práci, žena je panovníčka domácnosti. Opustená, nahnevaná, neveriaca mužovi, svojím správaním ho stavia do pozície neschopného dieťaťa. Nedovolí mu „byť otcom“, pretože to tak videla vo svojej pôvodnej rodine a často ju v tom podporujú aj kamarátky, ktoré tiež veria, že muži sú úplne neschopní.
Aké správanie zo strany žien vedie k tomu, že si ich partneri začnú všímať menej ako rovnocenné partnerky a viac ako „kontrolujúce matky“?
Kontrolujúce ženy to myslia dobre. Žijú v predstave, že ich úlohou je starať sa o domov. A tak sa starajú – lenže zabúdajú, že domov tvoria dva pohľady a princípy – ženský aj mužský. Ak je doma prítomný iba ženský pohľad, muž postupne stráca svoju rolu. Každý návrh zo strany ženy sa začne vnímať ako nepriestupné pravidlo, ktoré sa musí dodržať – inak nebude doma pokoj. Takýto muž sa stiahne – pracuje, odpočíva mimo domova. A keď si nedokáže nikde dobiť energiu, často stratí motiváciu aj v práci. Alebo naopak – práca sa stane jediným zdrojom životnej sily, a domov len niečím, čo musí „prežiť“, najmä kvôli deťom.
Kde sa podľa vás berie tento vzorec správania? Ide o reakciu na pasivitu partnera, alebo siaha hlbšie?
Tento „problém“ vytvárajú obaja partneri spoločne. Ona začne tlačiť a presadzovať svoj ženský pohľad – a on sa mu nevie postaviť pokojnou mužskou silou, ktorá by jej prinášala pocit istoty a bezpečia. Väčšinou ide o chýbajúce vzory, ktoré si obaja partneri nepriniesli zo svojich pôvodných rodín.
Ak sa muž vo vzťahu necíti ako partner, ale skôr ako niekto, kto musí spĺňať požiadavky – čo to spôsobuje s jeho psychikou a vzťahom k žene?
Ak sa muž necíti ako partner, veľmi často začne strácať sebadôveru a začne si hľadať spôsoby, ako ju získať späť. Začne sa od ženy emocionálne oddeľovať, hľadá naplnenie mimo vzťahu a mimo domova. Takáto žena ho veľmi často doslova vytlačí k milenke. Prečo by mal žiť s niekým, kto na ňom stále len hľadá chyby, keď našiel niekoho, kto si váži jeho prítomnosť a osobnosť?
Prečo podľa vás niektorí muži radšej zo vzťahu odídu, než by o týchto pocitoch otvorene hovorili?
Na otvorenosť je potrebná dôvera a rovnosť. Prečo by muž niečo žene hovoril, ak opakovane zažil, že ho nepočúva alebo že jeho slová otočí proti nemu? Každá veľká zmena je postupná, kumulatívna.
Len si písal s kolegyňou? Aj správy, lajky či flirt dokážu zraniť ako nevera: Kde je hranica? - ROZHOVOR
Mnohí muži nikdy nevideli otca, ktorý by bol skutočnou oporou. Nemajú vzor. Poznajú len otca, ktorý nebol doma a ktorý sa po hádkach podriadil matke. A ženy? Tie si často nesú od svojich mám vzorec: s mužmi treba manipulovať.
Dá sa povedať, že niektoré ženy nevedomky vytvárajú vzťah, v ktorom partner nemá priestor na samostatnosť? Ako to rozpoznať?
Áno, vzťah rodič–dieťa vytvárajú obaja partneri spoločne – a nemá zmysel hľadať, kto za to nesie väčšiu vinu. Ak chcete žiť rovnocenný vzťah, vzdajte sa hľadania pravdy. Tá do partnerského vzťahu nepatrí. Rovnocenný vzťah rešpektuje pluralitu názorov a pohľadov. Takže ak niekto začne vo vzťahu presadzovať svoju „pravdu“, automaticky sa dostáva do pozície rodiča.
Z Vašej skúsenosti, ktoré chyby sa v tomto kontexte opakujú najčastejšie?
- Snaha mať pravdu.
- Snaha toho druhého presvedčiť o svojej pravde.
- Popieranie kompetentnosti partnera alebo partnerky.
Ako sa dá v páre obnoviť rovnováha a partnerstvo, keď sa už jeden z partnerov cíti v úlohe rodiča alebo podriadeného?
Veľmi jednoducho. Ak máte pocit, že ste na všetko sami a neviete, kde vám hlava stojí, potom ste v úlohe rodiča. A mali by ste vrátiť kompetencie tomu, kto sa v tom vzťahu dostal do role dieťaťa. Dieťa nemá veľa nástrojov, ako si tieto kompetencie zobrať späť – jediný možný spôsob je „prejsť pubertou“, no rodičia na to často reagujú agresívne.
Ako správne komunikovať, aby sme zlepšili svoje vzťahy s partnerom, v práci, s deťmi a rodičmi? - ROZHOVOR
Myslíte si, že problém môže byť aj v tom, že muži sú vo svojej ženskej energii a vtedy sa žena musí posunúť do mužskej energie?
Ak sa muž nenaučí mužskú energiu od iného muža, táto energia sa zo systému postupne vytráca. Mužská energia, ktorú sprostredkuje žena, v sebe nemá pokoj, nadhľad a stabilitu. A rovnako tak ženská energia, ktorú sprostredkuje muž, v sebe nenesie materinskú lásku, prežívanie a variabilitu.
Ako by mohol muž začať konverzáciu so svojou partnerkou o tom, že mu takéto jej správanie ubližuje?
To je veľmi individuálne. Ak muž naozaj chce zmenu, mal by vyhľadať odborníka – a spoločne nájsť najlepší spôsob, ako to komunikovať.
