Výsledok testu na COVID-19 je citlivým osobným údajom, ktorý podlieha zákonu o GDPR. Najmä zamestnávatelia sa tak dostali do patovej situácie, lebo nevedia, či po víkendovom celoplošnom testovaní môžu od svojich zamestnancov žiadať predloženie certifikátu o negatívnom teste.
Kým Úrad vlády SR aj ministerstvo práce tvrdia, že zamestnávatelia na to nárok majú, podľa Úradu na ochranu osobných údajov SR pre to chýba právny základ. Webnoviny.sk majú k dispozícii právnu analýzu, ktorá dáva za pravdu vláde.
Spory medzi vládou a úradom
Úrad na ochranu osobných údajov zverejnil vo štvrtok 29. októbra na svojom webe stanovisko, ktoré o deň na to aktualizoval, no jeho záver bol rovnaký. Tvrdí, že pokiaľ ide o spracúvanie informácie o negatívnom výsledku testu na COVID-19, je potrebné, aby zamestnávateľ disponoval právnym základom v zmysle európskych nariadení.
Viac o téme: Koronavírus
Na Slovensku platí zákaz vychádzania. Aké sú výnimky a čo robiť, ak mám negatívny a pozitívny test?
Taký však úradu, podľa jeho analýzy relevantných právnych predpisov, nie je známy. Vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa rozšírili opatrenia v rámci núdzového stavu vrátane zákazu vychádzania, nepovažuje z pohľadu ochrany osobných údajov za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja.
Negatívne certifikáty z celoplošného testovania „rozhádali“ Matovičovu vládu a úrad na ochranu osobných údajov
Z kancelárie Igora Matoviča (OĽaNO) na to reagovali, že úrad „sa neorientuje ani v základnej legislatíve, ktorá upravuje jeho činnosť“. „Takýmto vyjadrením nielen ukazuje svoju neodbornosť, ale aj prekračuje právomoci,“ dodali z tlačového a informačného odboru úradu vlády.
Základným právnym titulom je vyhláška hygieny
Z analýzy Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú vypracovala pre Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR, vyplýva, že zamestnávatelia majú právo na to, aby im zamestnanec preukázal, že má negatívny test na koronavírus. Či už z celoplošného testovania alebo z iného schváleného testovania.
Celoplošné testovanie na Slovensku – výsledky
Celoplošné testovanie – odberné miesta (mestá na Slovensku)
Základným právnym titulom pre spracúvanie informácie o teste zamestnanca na COVID-19 je podľa právnikov predovšetkým vyhláška ÚVZ SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa.
Celoplošné testovanie na Slovensku (online): Odberné miesta sa v nedeľu vyprázdnili, počet otestovaných prekročil tri milióny (video+foto)
„Ide o totožnú situáciu ako v prípade, keď v letných mesiacoch boli zamestnanci povinní informovať zamestnávateľa o návrate z tzv. červených krajín, pričom predmetnú povinnosť taktiež upravoval podzákonný právny predpis,“ uvádza sa v analýze.
V nej ďalej odborníci vysvetľujú, že ak by z akéhokoľvek dôvodu nebolo možné vyhlášku ÚVZ SR považovať za dostatočnú, slovenský právny poriadok upravuje množstvo ďalších ustanovení, ktoré môžu zamestnávatelia využiť na právnom základe verejného záujmu.
Oprieť sa môžu aj o Zákonník práce či zákon o BOZP
Oprieť sa môžu napríklad o ustanovenie Zákonníka práce, ktoré, okrem iného, hovorí o tom, že zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať osobné údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú má vykonávať.
Citujú tiež viaceré ustanovenia zákona o BOZP. Napríklad, že zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zabezpečovať, aby biologické (a ďalšie) faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie.
Bárány: Dobrovoľný test pod hrozbou sankcie je propagandistické klamstvo
Podporne možno podľa právnikov z Univerzity Komenského použiť aj samotné uznesenie vlády SR týkajúce sa opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu z 22. októbra 2020.
Pre spracúvanie informácie o negatívnom teste zamestnanca na COVID-19 je nevyhnutné disponovať aj výnimkou pre spracúvanie citlivých osobných údajov, keďže sa týka zdravotného stavu. Tu vedia zamestnávatelia argumentovať napríklad, že spracúvanie je nevyhnutné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia.
Dodatočné povinnosti
Právnici zároveň ale upozorňujú, že v súvislosti so spracúvaním údaju o negatívnom teste zamestnanca majú dodatočné povinnosti týkajúce sa zabezpečenia osobných údajov, revidovania informačnej povinnosti, uchovávania údajov prípadne vykonania posúdenia vplyvu na ochranu údajov.
Odporúčajú napríklad organizačne podriadiť spracúvanie údajov o zdravotnom stave do špecifického režimu. To znamená hlavne limitovať počet osôb, ktoré majú k danému údaju prístup, technicky zabezpečiť prístup k údajom o zdravotnom stave a nevyužívať daný údaj na iné účely. Zničiť by ich mali bezodkladne po uplynutí účinnosti uznesenia vlády, ktoré sa týka zákazu vychádzania.
