Odkaz Mníchova’38 sa vracia ako ozvena, ktorá pripomína, že agresorovi sa nesmie ustupovať, pretože kompromisy so zlom nevedú k mieru ani spravodlivosti, no len k dlhodobým a ešte hlbším problémom. Minister zahraničia Miroslav Wlachovský tieto slová zdôraznil pri príležitosti 85. výročia podpisu Mníchovskej dohody.
Wlachovský považuje za odsúdeniahodné, že aj dnes niektorí ľudia glorifikujú totalitný Slovenský štát
Presne 30. septembra 1938 vedúci predstavitelia Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Nemecka podpísali zmluvu o odňatí Sudet z územia vtedajšej Československej republiky v prospech hitlerovského Nemecka.
Aktom, ktorý je dnes známy ako Mníchovská dohoda, vyvrcholila medzivojnová politika ústupkov západných mocností v prospech Nemecka. Šéf slovenskej diplomacie zároveň upozornil na podobnosti s pokračujúcou ruskou vojenskou agresiou proti Ukrajine.
Wlachovský považuje inváziu z augusta 1968 za porušenie medzinárodného práva, vyzdvihuje súčasnú pozíciu Slovenska
„Aj vtedy by sme našli výzvy, nech sa Československo nebráni a nech sa podvolí silnejšiemu. Aj vtedajší lídri počúvali, nech nerobia nič, nech sa za každých okolností zachová mier. Našli by sme aj falošné propagandistické tvrdenia o masakroch či útlaku. Demokratické krajiny cúvali v nádeji, že zabránia vojne. S odstupom vidíme, aká veľká to bola chyba a aké strašné mala dôsledky,“ uviedol Wlachovský. Aj preto je podľa šéfa slovenskej diplomacie potrebné naďalej pokračovať v širokej podpore Ukrajiny.
Mníchovskú dohodu podpísali 30. septembra 1938 nadránom britský premiér Arthur Chamberlain, francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, taliansky fašistický vodca Benito Mussolini a nemecký diktátor Adolf Hitler. Československá politická elita sa podmienkam podvolila a Nemecku odstúpila okresy, ktoré obývali prevažne Nemci.
Začiatkom novembra 1938 prisúdila Prvá viedenská arbitráž územia Slovenska Maďarsku, Poľsku a Nemecku. Druhá svetová vojna vypukla ani nie rok po podpise Mníchovskej dohody útokom Nemecka na Poľsko.
