BRATISLAVA 17. novembra (SITA) – Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je rada, že zažila pád totality. „Teraz pri rôznych atakoch na demokraciu dúfam, že si demokraciu uchránime, pretože je to to najlepšie, čo máme,“ povedala Žitňanská. Pokiaľ ide o nežnú revolúciu, pamätá si plné námestia. Dnešný deň si pripomenie s kolegami z Mosta-Híd zapálením sviečky na bratislavskom Námestí SNP.
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) vníma 17. november ako úplne zásadný a pozitívny zlom. „Hlásime sa k 17. novembru, ktorý pre nás predovšetkým znamená demokraciu a vždy sme túto základnú hodnotu rešpektovali,“ povedal Maďarič s tým, že v tento deň pred 27 rokmi bol na vojenčine. Vo štvrtok v Bruseli, kde otvára kolokvium na tému pluralita médií a demokracia.
Žiga ako maturant politiku veľmi nevnímal
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) bol 17. novembra 1989 v práci, pracoval v Ústave rozvoja vysokých škôl, kde robili analýzy a prognózy pre ministerstvo školstva. „Vybavuje sa mi aj to, že som bol zamestnancami zvolený do akčného výboru, ktorý mal pripraviť slobodnú voľbu riaditeľa,“ povedal Plavčan.
Fico obedoval s vysokoškolákmi, najväčšou výzvou vyššie mzdy
Obrazom: Opozícia zorganizovala protest Toto sme nechceli!
Pred Kiskovým palácom bolo rušno, zasahovala polícia
Príhovor prezidenta Andreja Kisku k 17. novembru
Šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) bol v roku 1989 štvrtákom na košickom gymnáziu. „Vtedy sme to vnímali tak, že sa môžeme uliať zo školy. Mali sme dva týždne pred stužkovou a vtedy to bolo celkom pekné obdobie,“ povedal Žiga s tým, že ako maturant veľmi politiku nevnímal.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smer-SD) mal vtedy približne 12 rokov a 17. november si pamätá hlavne zo správ. Jeho otec za totalitného režimu emigroval, takže vnímal, aké to malo dôsledky pre jeho mamu a celú rodinu. Vo štvrtok sa zúčastní na bohoslužbe v Dóme sv. Martina a takisto sa zúčastní na akte kladenia vencov.
Kaliňák spomína na študentské stretnutie
V Bruseli strávi Deň boja za slobodu a demokraciu aj šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Spomenul, že na Slovensku bolo vo štvrtok 16. novembra 1989 študentské stretnutie, ale nemalo také dramatické dôsledky ako pochod na Národní třídě v Prahe.
„Bratislava bola v piatok a v sobotu relatívne pokojná. V tom čase nebola taká výmena informácií ako dnes, keď sú telefóny, internet. Dá sa povedať, že vtedy bolo skôr ústne odovzdávanie všetkých informácií. Ten reálny štart bol až v pondelok, teda 20. novembra, a vtedy bolo aj prvé stretnutie na dnešnom Námestí slobody v Bratislave,“ povedal Kaliňák.
Podľa neho demokracia so sebou prináša aj viac hádok, ale nič lepšie nikto nevymyslel. „Treba, aby sme sa v tom udržali a stále mali na vedomí, že ústava a zákony sú to najpodstatnejšie, čo treba dodržiavať,“ dodal.
zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939 a brutálny policajný zákrok proti nim na pražskej Národní třídě vyvolal rozhorčenie celej verejnosti a ďalšie protesty. K štrajku na vysokých školách v Československu sa pridali herci a od 20. do 26. novembra sa denne konali státisícové manifestácie v celej ČSSR.
Vzniklo Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk. 29. novembra Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. 10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom.
V ten istý deň prezident Gustáv Husák odstúpil a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
