TRENČIANSKE TEPLICE 25. júna (WEBNOVINY) – Jeden z najvýznamnejších slovenských kostýmových výtvarníkov Milan Čorba si dnes na Art Film Feste prevezme ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie. Svojimi návrhmi filmových a divadelných kostýmov sa mu darí rozprávať príbehy a zdôrazňovať charaktery postáv už vyše 40 rokov. Na tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach dnes porozprával, akými zmenami prešlo jeho povolanie od počiatku jeho kariéry, zaspomínal si, ako kedysi museli nechať ušiť aj takú banálnu vec ako vreckovku a ako so závisťou sledoval niektoré zahraničné filmové produkcie.
Milan Čorba zároveň priznal, že si do notesa zvykol pravidelne zaznamenávať svoje každodenne odpozorované skutočnosti. Napríklad v reštaurácii pozoroval, čo majú na sebe ľudia pri vedľajšom stole, aké jedlo si objednali, ako sa správajú. Všímal si najmä detaily, ktoré vytvárali ich individualitu, aby všetky svoje postrehy mohol neskôr využiť pri tvorbe kostýmov. Napriek tomu sa nepovažuje za kostýmového psychológa: „Vždy, keď som vytváral kostýmy, robil som si pre seba výskum. Nerád sa vydávam iba cestou intuície. Nevciťujem sa však do postáv, skôr sa ich snažím vypozorovať a vytvoriť si vlastný obraz.“
Aj napriek tomu, že obliekol už tisícky známych i menej známych hercov, Milan Čorba priznal, že s obliekaním seba samého máva problém: „Dosť často sa mi stáva, že sa s takým uspokojením oblečiem a potom stačí, že prejdem do vedľajšej miestnosti a tam zbadám zhrozený pohľad mojej manželky. Ale myslím si, že taká ľudská nedokonalosť je veľmi príťažlivá.“
K jeho celoživotnému povolaniu ho priviedla náhoda. Do televízie nastúpil s cieľom písať scenáre o dejinách umenia, no jeho projekt sa mal uskutočniť až o rok, a tak ho presunuli na výtvarné oddelenie. Ako elévovi mu každý deň dali písať titulky k počasiu. Keďže to mal hotové za pár minút, „snoril“ po práci. Raz sa zamiešal do rozhovoru scénografa a režiséra a začal sypať nápady. „No, keď ste taký múdry, tak urobte kostýmy!” povedali mu skúsení kolegovia. Milan Čorba sa chopil šance a odvtedy už pri kostýmoch zostal. Prvým filmom, na ktorom pracoval, bol Prager Legende z roku 1967. Medzi jeho výrazné tituly patria televízne a hrané filmy ako napríklad Čakanie na Godota, Tisícročná včela, Obsluhoval jsem anglického krále, Orbis Pictus, Kuře melancholik či Višňový sad. Art Film Fest na jeho počesť uviedol film Noční jazdci z roku 1981 v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským.
Počas tlačovej konferencie vo Festivalovom parku si zaspomínal na film Lev Tolstoj, pri ktorom musel vytvoriť kostýmy až pre 4 500 ľudí, ale aj na film Martýrium svätého Šebastiána, ktorý mu utkvel v pamäti najviac. „Nakrúcalo sa v púšti a bolo tam len veľmi málo vecí, ktoré vás rušili. Obloha, piesok, jemný vietor – vtedy som cítil, že som sa dotkol prozreteľnosti,“ uviedol známy kostýmový výtvarník. Ocenenie, ktoré si dnes prevezme, si váži, ale zostáva nohami pevne na zemi. ,,Na druhý deň po ocenení musí človek znova pracovať, aby ho ocenili znova. Ocenenia si všímajú najmä tí, ktorí sú čakatelia,“ hovorí kostýmový výtvarník.
Práve pre jeho jednoduchosť a rafinovanosť ho odborníci označujú za tvorcu nielen výtvarne invenčného, ale aj za inscenačne mysliaceho. Milan Čorba totiž posúva význam kostýmovej výpravy do výtvarno-dramatickej polohy. Jeho filmové kostýmy rozprávajú o postavách svoj autentický príbeh, ktorý odkrýva nepoznané polohy filmového hrdinu, dokresľujú charaktery, a prezrádzajú aj nevyslovené súvislosti. No nie vždy berie všetko príliš vážne. Na otázku, či sa dá kostýmom aj žartovať, dnes Milan Čorba pohotovo odpovedal: „No predovšetkým žartovať. Pre mňa je to skrytá túžba neustále kostýmami žartovať.“
Výtvarník a profesor Milan Čorba pracoval pre divadlá a vytvoril stovky divadelných i filmových kostýmových návrhov aj pre zahraničie. Významná je aj jeho pedagogická činnosť – na bratislavskej VŠMU pôsobil ako dekan aj rektor. V roku 2010 sa stal držiteľom Krištáľového krídla za celoživotné dielo. Momentálne ho zamestnáva práca na kostýmoch pre štyri rôzne divadelné hry v Čechách i na Slovensku.
