Rezort financií ako aj rezort práce predstavil viacero opatrení, ktoré sa v krátkom čase dotknú občanov, ako aj podnikateľov. Aké boli hlavné dôvody, ktoré vás viedli k tomu, že ste pristúpili k takýmto krokom?
Ivan Mikloš:Je to napĺňanie zámerov programového vyhlásenia vlády vo viacerých bodoch. Jedným z určujúcich je zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov. Opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v týchto troch zákonoch, v zákone o dani z príjmov, zákone o sociálnom poistení a v zákone o zdravotnom poistení robia prvé kroky na tejto ceste k zjednoteniu výberu daní a odvodov. Ďalším cieľom, taktiež z programového vyhlásenia, je urobiť audit neodôvodnených výnimiek a deformácií, ktoré sú v daňovom a poistnom systéme a tieto výnimky a deformácie chceme rušiť. Ďalšia zásadná priorita vlády je ozdravenie verejných financií, keďže sme verejné financie zdedili vo veľmi zlom stave, stave, kedy v tomto roku hrozí deficit až na úrovni okolo 7 – 8 % HDP. Takže všetky tieto tri priority sú týmito opatreniami sledované a napĺňané. A samozrejme cieľom má byť vytvorenie podmienok na to, aby sme mohli daňové a odvodové, najmä odvodové zaťaženie v budúcnosti znižovať. Čiže zjednodušiť, sprehľadniť, zneutrálniť systém a vytvoriť podmienky na zníženie najmä odvodového zaťaženia.
Jozef Mihál:Presne tak.
Rád by som sa spýtal na nové pravidlá, ktoré sa týkajú vymeriavacích základov pre poistencov. Aký bude minimálny a maximálny vymeriavací základ pri platení odvodov na sociálne poistenie? Ako sa bude živnostníkom určovať výška vymeriavacieho základu?
Jozef Mihál: Aj naďalej zostane pri výpočte vymeriavacieho základu pomerná časť základu dane, ale inak bude vyzerať tá doterajšia bulharská konštanta, ktorá tam bola nastavená. Doteraz to bola vyslovene bulharská konštanta, ktorú si živnostníci v nejakých dávnych časoch vylobovali. Podľa nej je vymeriavacím základom základ dane deleno dva, alebo v zdravotnom poistení deleno 2,14. Keď si to porovnáme so zaťažením z ceny práce na strane zamestnanca, tak vidíme, že je tam jasný nepomer. A to je dôvod, prečo ten koeficient navrhujeme zmeniť, aby nebol v sociálnom poistení deleno dva, ale deleno 1,352. Keď si zoberieme na jednej strane cenu práce zamestnanca a na druhej strane zisk alebo základ dane u živnostníka, tak ide o to, aby výška tých odvodov odkrojila z tej celkovej ceny práce alebo zisku rovnakú sumu, tak preto deleno 1,352. Minimálny mesačný vymeriavací základ zostane stále definovaný ako 44,2% z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Maximálny vymeriavací základ zase z dôvodu zvyšovania prvkov solidarity navrhujeme zvýšiť na 5-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. A ešte je tam jedna technická úprava, aby sme aspoň trošku dali niektoré nelogické veci zase na poriadok. V sociálnom poistení sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu robila vždy k 1. júlu, v zdravotnom poistení k 1. januáru. Dávame to na spoločnú platformu, teda na 1. január pri oboch poisteniach. Čiže k 1. januáru sa zvýši maximálny základ na 5-násobok priemernej mzdy za rok 2009 a tak to zostane po celý rok 2011. A k 1. januáru 2012 sa nám to zmení ako 5-násobok priemernej mzdy z roku 2010.
Odkedy si budú samostatne zárobkovo činné osoby vypočítavať vymeriavací základ novým spôsobom?
Jozef Mihál: Pri výpočte samotného vymeriavacieho základu nám zostáva termín 1. júl, a to z dôvodov, že daňové priznania sa podávajú v princípe k 31. marcu. Ešte som sa chcel vrátiť k vymeriavacím základom živnostníkov. Z údajov, ktoré máme zo Sociálnej poisťovne, vyplýva že 85 % povinne dôchodkovo poistených živnostníkov platí odvody z minimálneho základu. Preto úprava maximálneho základu na 5-násobok sa dotkne veľmi malej časti z nich. A aj tá zmena koeficientu z deleno dva, na deleno 1,352 sa dotkne veľmi malej skupiny živnostníkov. Skôr nám naozaj ide o ten efekt spravodlivosti, ako o ten efekt toho, že aby nám viac zaplatili na odvodoch. Sám som prekvapený, že aký nízky výnos sa očakáva práve zo zmeny toho koeficientu, ten výnos je veľmi symbolický. Samozrejme, má to aj pozitívne dopady na strane živnostníkov, pretože ak aj niekto bude platiť z vyššieho základu, tak preňho to potom znamená automaticky vyššie nemocenské dávky, vyšší dôchodok v budúcnosti.
Neobávate sa toho, že príjem Sociálnej poisťovne zo zníženia koeficientu pri výpočte vymeriavacieho základu živnostníkov nebude ani symbolický, keďže si živnostníci optimalizujú svoj daňový základ tak, aby naďalej platili minimálnu sumu odvodov?
Jozef Mihál: To je otázka na ministra financií, do akej miery by sa nedalo pozrieť na oprávnenosť niektorých výdavkov a podobne. To už ja komentovať nemôžem.
Ivan Mikloš:No, to samozrejme ukáže aj čas, ale to podstatné je, že naozaj tá disproporcia nemala žiadne opodstatnenie. Vznikla historicky a pretrvávala pomerne dlho, takže myslím si, že celkom jednoznačne sa to aj vyčistí a bude to aj spravodlivejšie. A ešte možno dodám, že čo sa týka živnostníkov, my máme v programovom vyhlásení opatrenie, ktorým chceme zjednodušiť platenie daní a odvodov pre tých naozaj malých živnostníkov a to sú licencie, ktoré pripravíme na ministerstve financií, samozrejme v spolupráci aj s kolegami, ktoré ak by si za presne stanovených podmienok živnostníci zaplatili, tak by nemuseli platiť dane a odvody.
Jozef Mihál: Vrátim sa k Zákonníku práce. Veľmi veľa živnostníkov sú tzv. živnostníci z donútenia, sú to typickí zamestnanci, to je každému jasné, keď vníma, akým spôsobom ten živnostník vlastne existuje, ale z dôvodov nižšieho odvodového zaťaženia prechádza na živnosti. Chcem postupom času dosiahnuť určitú zmenu aj v Zákonníku práce a spresniť definíciu závislej práce, aby aj po technickej stránke bolo lepšie definované, čo tá závislá práca je. Aby tie znaky závislej práce boli jednoznačne a presne zadefinované a aby sa dosiahla aj väčšia kompatibilita s predpismi, smernicami v EÚ. Pretože ten dnešný stav v Zákonníku práce jednoducho nie je vyhovujúci. Mali by sme sa snažiť o to, aby tí, ktorí sú v reálnom živote zamestnancami, aby nimi naozaj aj zostali.
Vrátil by som sa ešte k spomínaným licenciám na platenie daní a odvodov. Je reálne, že sa stihnú zaviesť ešte v tomto volebnom období ?
Ivan Mikloš: To určite. Samozrejme, je to záväzok z programového vyhlásenia vlády.
Aký bude celkový vplyv navrhnutých opatrení na rozpočet verejnej správy a aká bude štruktúra týchto vplyvov ?
Ivan Mikloš: Celkový objem je v roku 2011 vo výške 440 mil. eur, v r. 2012 560 mil. eur. Líši sa najmä čo sa týka daňových príjmov. Roky 2011, 2012 sa pomerne výrazne líšia, čo je dané posunom v platení daní. Samozrejme ten hlavný efekt, čo sa týka daní z príjmu fyzických osôb a rušenia výnimiek, zinkasujú samosprávy – obce, mestá a VÚC-ky, pretože poberajú 96 % tejto dane. Konkrétne to napríklad znamená, že v roku 2011 bude ten efekt ešte nízky, ale v roku 2012 celkový väčší príjem, čo sa daní týka, zdôrazňujem obcí a miest, by bolo okolo 100 mil. eur. Ale tým, že sa im zvýšia aj výdavky, najmä čo sa týka poistného, tak ten čistý efekt pre nich v roku 2012 bude zhruba nejakých 45 – 46 mil. eur. No a čo sa týka proporcií, tak u sociálnych a zdravotných odvodov je to najväčšia časť týchto príjmov. V roku 2011 predpokladáme, že by to zo sociálnych a zdravotných odvodov mohlo byť okolo 420 mil. eur. A potom samozrejme ten podiel na daniach narastá v roku 2012, pretože je tam ten posun.
Dá sa povedať, akú sumu do rozpočtu Sociálnej poisťovne prinesú navyše živnostníci a koľko osoby pracujúci v závislej činnosti?
Jozef Mihál: V roku 2011 sa predpokladá nárast príjmov v Sociálnej poisťovni o približne 281 mil. eur. Tam ale aj narastú výdavky, pretože má to samozrejme dopad aj na väčší počet platiteľov aj na výdavky. Tie sa prejavia hlavne na strane nemocenského poistenia, tak tam sa kalkuluje s výdavkami v sume 24 mil. eur. Na strane zamestnancov sa očakáva dosť veľký nárast, pokiaľ ide o príjmy na dohody, alebo iné práce mimo pracovného pomeru a sú aj rôzne príkazné zmluvy a podobne, kde sa predpokladá 78 miliónov plus na strane výberu. Ale potom sú tam aj výdavky. Gro tých výdavkov pôjde na vrub toho, že tí ľudia sa stanú poistenými a to znamená, že budú mať nárok aj na čerpanie príslušných dávok. Čiže 78 mil. plus je na strane dohôd, a 22 mil. sa predpokladá na strane výdavkov, na čerpanie rôznych dávok. Potom sú to rôzne nesystémové výnimky, ktoré sa týkali zamestnancov ako sú napríklad odmeny pri pracovnom výročí a podobne, odmeny po skončení pracovného pomeru, cez ktoré sa doteraz legálnym spôsobom dosť unikalo pri platení odvodov. Noví poistenci, ktorými budú sociálne poistení štatutári, konatelia a podobne, tak tí by nám mali priniesť plus 14 mil. eur. Rozhodne však považujem tieto sumy za konzervatívne odhady. Som svojím založením od prírody optimista, preto si myslím, že na strane výberu bude tých peňazí zrejme omnoho viac. Viete, z čoho predpokladáme najväčší efekt príjmov na strane SZČO? Z obmedzenia možnosti špekulatívneho rušenia zakladania živnosti. Ani nie tak z toho, že povedzme umelci a autori budú platiť odvody do Sociálnej poisťovne, tí doteraz neplatili, ale hlavný efekt očakávame z potretia možnosti súčasného špekulatívneho rušenia založenia alebo prerušenia živnosti, kedy ten, kto zruší živnosť a následne ju založí, má zase rok odvodové prázdniny, tak nebude ich mať. To bola vyslovene diera v zákone a zlikvidovaním tejto diery získame teraz 13 miliónov, lebo sa to len rozbehne, ale v ďalšom roku získame 30 mil. na strane príjmov.
Kedy sa prvýkrát pri výpočte vymeriavacích základov pre samostatne zárobkovo činné osoby použije nový, nižší koeficient? Kedy sa táto zmena reálne dotkne platieb živnostníckych odvodov?
Jozef Mihál: Na túto otázku neviem, či odpoviem presne, pretože niektoré detaily pri prechodných ustanoveniach si ešte stále ujasňujeme. Preto tá novela ešte nie je v pripomienkovom konaní, pretože niektoré detaily pri prechodných ustanoveniach, aj pri prepočte dopadov, si ešte stále s mojím tímom upresňujeme. Čiže na túto otázku vám teraz neodpoviem. Pretože toto ešte musíme zladiť z hľadiska konkrétnej účinnosti napríklad tejto zmeny. Ešte som chcel povedať jednu vec, pokiaľ ide o umelcov a autorov. Nie je možné z dôvodu retroaktivity, aby umelci, ktorí v roku 2010 dosahujú nejaké príjmy, platili od 1. júla 2011 sociálne poistenie. To nie je možné. Oni nabehnú na režim povinného poistenia najskôr až k 1. júlu 2012. Tie osoby, ktoré sa v tomto roku nepovažujú za SZČO, napríklad umelci, sa za nich začnú považovať až od 1. januára 2011. Rok 2011 bude pre nich prvý rok, za ktorý si budú sledovať výšku svojich príjmov, a keď prekročia hranicu pre povinnosť povinného poistenia, tak najskôr im môže vzniknúť povinnosť povinného poistenia od 1. júla 2012.
Rátate aj s tým, že časť osôb, ktorým vznikne povinné sociálne poistenie, je už teraz dobrovoľne poistená a keď im vznikne povinnosť platiť poistné, tak dobrovoľné platby poistného zrušia?
Jozef Mihál: Myslím, že v tých prepočtoch je to zahrnuté, lebo ste sa veľmi dobre spýtali, časť z nich si platí dobrovoľne dôchodkové poistenie, takže pre nich to dobrovoľné dôchodkové poistenie stratí zmysel. K tomu zlomu v platení dôjde v roku 2012. A ten zlom je relatívne malý aj preto, lebo ak je takýchto osôb 10 alebo 20 tisíc, tak je jasné, že dosť veľa z nich, hlavne vo vyššom veku, si platí dôchodkové poistenie.
Sprísňujete aj podmienky pre dobrovoľné poistenie? Dnes je napríklad možné, že poberateľ dôchodku sa dobrovoľne nemocensky poistí a ak je chorý, tak berie zo Sociálnej poisťovne aj dôchodok, aj nemocenské.
Jozef Mihál: Uvažujeme aj o týchto alternatívach. Je to predčasné nejako hodnotiť, ale v zásade nemáme nejakú veľkú vôľu zmeniť princíp dobrovoľne poistených.
Nadviazal by som na v úvode spomínané zjednotenie výberu daní a odvodov. Je známy projekt UNITAS, na ktorom pracovala aj predchádzajúca vláda. V akom časovom horizonte by sa mohol uviesť do praxe?
Ivan Mikloš: Malo by sa to uviesť do praxe v dvoch etapách. My sme o tom už aj rokovali s pánom ministrom, aj s pánom ministrom zdravotníctva, takže pôvodne stanovený harmonogram považujeme za reálny. Čiže tam je, ak sa nemýlim, termín 1.1.2012 a 1.1.2013.
Niektoré z predstavených opatrení sa negatívne dotknú určitých skupín obyvateľstva. V tejto súvislosti by ma zaujímalo, či už máte jasné stanovisko ostatných koaličných strán, že podporia tieto zmeny, prípadne, či očakávate, že by tam mohli ešte nastať nejaké úpravy ?
Ivan Mikloš: Dávame zmeny zákonov do pripomienkového konania, aby sa vyjasnili aj tie veci. Vždy v pripomienkovom procese je možné veci dolaďovať a meniť, ale keďže ide o veci, ktoré sú jasne v súlade s programovým vyhlásením, s tými tromi základnými líniami, tak nejaké zásadné zmeny nepredpokladám.
Je technicky možné zaviesť ročné zúčtovanie sociálneho poistenia? Z tohto systému sa na rozdiel od zdravotného poistenia počas roka vyplácajú dávky a preto, ak by poistencovi vznikol nedoplatok za prechádzajúci rok, mala by mu Sociálna poisťovňa po úhrade nedoplatku spätne doplatiť dávku, ktorú v predchádzajúcom roku poberal.
Jozef Mihál: Ja si viem predstaviť systém ročného zúčtovania sociálneho poistenia, vrátane riešenia na strane dávok. Považoval by som to za veľký prínos pre systém. Ale zavádzať to nejako osamotene zase zmysel nedáva, pretože cieľ je jasný-jednotný výber daní, ciel a odvodov, jednotné ročné zúčtovanie. Zavádzať niečo, čo by samozrejme znamenalo istú administratívnu záťaž, to zase logiku nemá. Čiže postupujeme postupnými krokmi tak, aby sme zaviedli spoločný výber, aby sme zaviedli spoločné daňové a odvodové priznanie a to je cesta, akou ideme. Nejaké osobitné ročné zúčtovanie v sociálnom poistení nebude. Aj keď ja som to zvažoval, len je veľmi málo času. 1. január je za dverami a procesy pripomienkového konania nás tlačia do toho, že nemôžeme si dovoliť príliš veľké experimentovanie. Ja som napríklad zvažoval, že by sme nemuseli zavádzať ročné zúčtovanie a elimináciu istých tých odvodových trikov, spočívajúcich v tom, že mám malú výplatu a potom mám jeden mesiac veľa a ušetrím, lebo keď aj zdvihneme ten maximálny vymeriavací základ, tak sú samozrejme ľudia, ktorí ho dokážu slušne prekročiť takýmto spôsobom. Ja som uvažoval to eliminovať zavedením českého systému. Keď si pozriete český zákon o sociálnom poistení, tak oni to majú tak, že ten strop je daný ročne. Čiže nesleduje sa na mesačnej báze, ale napríklad niekto zarobí povedzme 5 tisíc eur v januári, tak z celých 5 tisíc eur zaplatí sociálne odvody. Zarobí 5 tisíc eur vo februári, zasa zaplatí všetko. A ten ročný strop, ktorý je trebárs 50 tisíc, dosiahne v októbri. A to znamená, že tá jeho novembrová a decembrová výplata je už bez odvodov na sociálne poistenie, lebo si naplnil ten ročný strop. Týmto spôsobom sa relatívne jednoducho dá eliminovať efekt schodovitého vyplácania príjmu. Ale nie je čas na to, aby sme sa s tým nejako hrali. Je to takisto medzirezortný problém, čiže nechal som tú myšlienku jednoducho bokom. Aj keď mi je to trošku ľúto, lebo by sme získali viac zdrojov a na úkor špekulácií, nie na úkor ľudí, ktorí tvrdo platia z príjmu 500-600 eur mesačne.
Ivan Mikloš: Môžeme sa k tomu vrátiť na budúci rok.
Jozef Mihál: Môžeme sa k tomu vrátiť. Ideme zavádzať superhrubú mzdu, dá sa s týmto nápadom pracovať. Len sme v časovom strese, to, čo sme v šuflíku našli, tak to boli skôr dlhy ako nejaké dobré nápady, je mesiac, čo sme vo funkciách a snažíme sa dať dohromady aspoň to, čo sa relatívne jednoducho dať dohromady dá.
Jedným z cieľov predstavených opatrení bolo zrušiť výnimky v zákone o dani z príjmov. Spýtal by som sa preto, či ste neuvažovali o nejakých zmenách aj v prípade tzv. milionárskej dane, ktorá predstavuje určitým spôsob taktiež výnimku v systéme odpočítateľných položiek.
Ivan Mikloš: Toto je oblasť, ktorá si vyžaduje asi hlbšiu diskusiu, takže nezaradili sme to do tohto balíka zmien, ale predpokladám, že o tom diskutovať budeme. Nejde samozrejme o žiadnu milionársku daň, ide skôr o taký marketingový krok, bývalá vláda sa tvárila, že napĺňa milionársku daň, ale vôbec sme sa týmto v príprave tohto návrhu zákona nezaoberali.
Plánujete v budúcnosti svoju pozornosť sústrediť aj na oblasť nepriamych daní, konkrétne napr. na zmeny v dani z pridanej hodnoty. Tam sú totiž tiež určité výnimky.
Ivan Mikloš: Sú dve výnimky, však viete ako prebiehala doterajšia diskusia. Keď sa mám vyjadriť vo finančnom vyjadrení, tak efekt týchto troch zákonov je zhruba pätina, viac ako pätina toho konsolidačného úsilia, ktoré potrebujeme, takže samozrejme prídu aj iné opatrenia. Niektoré už prišli, boli ste informovaní, aj príslušne kapitoly o znížení limitov na bežné výdavky a na mzdové výdavky. A samozrejme, že prídu aj ďalšie opatrenia, o ktorých diskutujeme. Teraz o nich diskutujeme na technickej úrovni na ministerstve financií a následne budú pokračovať diskusie v rámci rezortov a koalície a potom predstavíme návrhy spolu s rozpočtom, alebo ešte pred zverejnením rozpočtu ich predstavíme aj verejnosti.
Stále platí zámer, že zhruba tretinu konsolidačného úsilia by mal predstavovať nárast príjmov a dve tretiny úspory?
Ivan Mikloš: V ideálnom prípade by to tak bolo, ale každopádne sa budeme snažiť, aby väčšina konsolidačného, ozdravného, úsilia bola na strane zníženia výdavkov.
V nemocenskom poistení sa má ochranná lehota skrátiť zo 42 dní na 7 dní. Navrhujete ešte aj nejaké iné opatrenia na zamedzenie zneužívaniu systému nemocenského poistenia? Napríklad pri ošetrovnom dnes nie je žiadne minimálne povinné obdobie poistenia.
Jozef Mihál: Áno, trafili ste na 100 percent. Doteraz bolo možné účelovo zneužívať ošetrovné tak, že ako osoba sa mala prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie a hneď v ten istý deň mala čerpať ošetrovné, pretože tam nebola lehota trvania 270 dní nemocenského poistenia, teda v súčte s nejakým iným prípadným nemocenským poistením, takže túto deformáciu odstraňujeme. To znamená, že aj pre čerpanie ošetrovného bude v prípade dobrovoľného nemocenského poistenia platiť rovnako, ako je to pri nemocenskom, rovnako ako je to pri materskom, povinnosť dodržať, alebo naplniť 270 dní nemocenského poistenia a až potom vznikne nárok na čerpanie ošetrovného. Podotýkam, že v súčte s prípadným iným už ukončeným nemocenským poistením. Čiže môže byť napríklad situácia, že žena, ktorá bola zamestnaná povedzme dva roky, bola nemocensky poistená, stratí zamestnanie. Po strate zamestnania sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, mesiac na to jej ochorie dieťa, v takom prípade bude čerpať ošetrovné, pretože v súčte 270 dní má. Ale keď niekto vyslovene špekulatívnym spôsobom sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, aby potom na druhý deň čerpal ošetrovné, tak to už jednoducho nepôjde. A je tam ešte jedna zmena. Pokiaľ ide o rozhodujúce obdobie, tam sa nám nie celkom páči účelové rušenie a zakladanie pracovných pomerov pred nástupom či už na nejakú nemocenskú, alebo na materskú. Pri novom zamestnaní sa už nepoužije rozhodné obdobie dané vznikom toho nového nemocenského poistenia v novom zamestnaní, ale použije sa predchádzajúci kalendárny rok. Čiže takáto špekulácia v tomto duchu stratí zmysel, ak to nové zamestnanie bude trvať príliš krátko.
V súvislosti s pripravenými zmenami by som sa chcel spýtať aj na to, či už máte prípadne aj nejaké ohlasy zo strany subjektov, ktorých sa tieto zmeny najviac dotknú, alebo či očakávate z ich strany nejaké výhrady?
Ivan Mikloš: Beží normálne pripomienkové konanie, takže predpokladám, že budeme rokovať o týchto zákonoch aj v tripartite, kde bude možnosť sa vyjadrovať tak, ako sa vždy dá vyjadrovať v pripomienkovom konaní. Určite dochádza k tomu, že sa rušia niektoré zvýhodnenia a vždy je to tak, že keď rušíte zvýhodnenia, tak tí, ktorí ich poberali, to nevnímajú pozitívne. To je prirodzené. Ale chcel by som zdôrazniť, že sa naozaj snažíme zlepšiť systém tak, aby to prinieslo prospech všetkým. Možno že aj krátkodobo sa niektorým zníži príjem, alebo zvýši daňové a odvodové zaťaženie, ale bude to vždy ako dôsledok rušenia neopodstatneného zvýhodnenia, ktoré tam bolo. To by som veľmi rád zdôraznil. A zároveň sa snažíme ale odbúravať aj deformácie a prekážky, ktoré sú iné. Napríklad u SZČO som hovoril, že prídeme s tým návrhom na licencie, u umelcov alebo aj u novinárov chceme rušiť a zrušíme príspevky do literárneho fondu. Obidvoma týmito opatreniami rušíme deformácie. Niektoré opatrenia sa pozitívne dotknú istých skupín, niektoré síce negatívne, ale negatívne len v tom, že rušíme deformácie a privilégiá.
Jozef Mihál: Nie je celkom férové v podnikateľskej súťaži, keď jedna firma zamestnáva zamestnancov tak, že ich vypláca v súlade s nepísanými zásadami, tak ako si to predstavujeme a druhá firma namiesto nejakých odmien, alebo vyšších platov im dá životné jubileá, čím jednoznačne ušetrí na mzdových nákladoch. No a tí zamestnanci na to ešte aj doplatia nepriamo, pretože sa im znižujú budúce dôchodkové nároky a podobne, ani o tom možno netušia. Čiže toto nie je zdravé a takto uvažujúci podnikateľ jednoducho nemá morálne právo sa ozvať voči tomu, že my teraz tieto deformácie rušíme. Ďalšia vec je napríklad to, že mňa si už pristavili na tripartite a podobne zástupcovia odborov, ktorí sa z rôznych útržkov v tlači, z nejakých kusých správ dozvedeli o tom, že ideme zjednocovať vymeriavacie základy a rušiť tieto výnimky a v podstate vcelku pochvalne sa vyjadrovali, že konečne sa tu urobí poriadok. Pretože to znamená pre tých zamestnancov, ktorých zamestnávateľ dotlačí do využívania napríklad dohôd poškodenie. Čiže jednak podnikatelia, ktorí férovým spôsobom pristupujú k zamestnávaniu a teda k podnikaniu, jednak odbory, ja z ich strany cítim podporu týmto návrhom.
Ivan Mikloš: Napríklad zvýhodnenie pri životnom poistení, doplnkovom dôchodkovom sporení nemohli čerpať ľudia s malými príjmami, ktorí vlastne už nemali o čo si to znížiť, pretože mali nezdaniteľnú časť nulovú. Čiže konkrétne to vychádza, že nízkopríjmoví daňovníci s príjmom do 342 eur mesačne, čo je asi 108 % minimálnej mzdy, si nemohli tento typ úľavy uplatniť, lebo ich základ dane po uplatnení základnej nezdaniteľnej čiastky bol nulový. Takže aj takéto deformácie sa tam riešia. A naviac jednu, ktorú som spomenul aj na tlačovej konferencii, tým, že vlastne nezdaniteľný základ chceme uplatňovať len pri aktívnych príjmoch a nie príjmoch z kapitálu, tak vlastne vyrovnávame čiastočne deformáciu, ktorá tu dnes je, kedy práca je zdanená oveľa vyššie, ako je zdanený kapitál. Čiže má to aj tieto nepriame pozitívne efekty.
Podpora pre tretí dôchodkový pilier formou daňových úľav sa počas vašej vlády definitívne ruší? Pripúšťate, že by ste ju v druhej polovici funkčného obdobia obnovili?
Ivan Mikloš: Nie, my chceme predovšetkým stabilizovať a posilniť druhý pilier tak, aby, ak to bude možné, tak aj ústavným zákonom, aby neboli možné také veci, aké sa tu diali posledné štyri roky. Chceme zrušiť tie nezmyselné obmedzenia na investovanie do akcií, ktoré vlastne poškodili všetkých sporiteľov a čo sa týka tretieho piliera, tak ten by zdanený mal byť aj dlhodobo.
Dá sa teda povedať, že všetky tie opatrenia majú trvalý charakter?
Ivan Mikloš: Áno, majú trvalý charakter. No veď keď sa zhodneme na tom, že znižujú mieru deformácií a zvýhodnenia, tak celkom určite by sme daňový a odvodový systém chceli udržať čo najneutrálnejší, s čo najmenšou možnou mierou deformácií, zvýhodnení.
Jozef Mihál: V odvodovom systéme to upratanie znamená potenciálne zníženie sadzieb. Dnes sa na odvodoch do Sociálnej poisťovne vyberie 4,2 miliardy eur. Keď tu hovoríme v dlhšom horizonte o zvýšení príjmov nad 300 miliónov, tak mi z toho vychádza, že je tam potenciál na zníženie odvodov. Dnes sú odvody zamestnanca a zamestnávateľa nejakých tých 48%, tak mi tam vychádza potenciál na zníženie o nejaké 4 percentuálne body. Čiže by nemuseli byť 48 %, ale 44 %. A to je konzervatívny odhad, my potrebujeme vidieť tú realitu. Keď uvidíme realitu, ktorú začneme vidieť už v priebehu prvéhom polroka 2011, tak môžeme potom dať aj tie príjemnejšie správy, že odvody môžu ísť dole. Samozrejme závisí to od toho, akým spôsobom nám bude rásť zamestnanosť, od ďalších opatrení. Netreba to vnímať len osamotene. Nielen dvody sú problémom, ale je tu problémov viac. Takže je to komplexná záležitosť.
Zareagoval by som na to zníženie odvodov. Čo sa týka sadzby rovnej dane, aj v programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že jej prípadné zvýšenie prichádza do úvahy iba v prípade, alebo v kombinácii, so znížením odvodov.
Ivan Mikloš: My chceme znižovať celkové daňové a odvodové zaťaženie v priebehu volebného obdobia, merané daňovou kótou dva, teda podiel daní a odvodov na HDP. Tá veta, ktorú ste citovali, tá má na mysli aj to a najmä to, že ak by dochádzalo k zmene systému, napríklad, ak by sa zdravotné poistenie presúvalo do daní, bolo by plne solidárne to, čo bolo napríklad v návrhu KDH, ak sa nemýlim a čo je jedna z možností, o ktorej možno legitímne uvažovať. Pretože aj dnes to má skôr formu daní, aj keď sa to platí cez odvody, pretože je to plne solidárne, tak potom samozrejme by sa dane zvýšili, ale zároveň by sa minimálne v tej miere znížili odvody. Čiže tá veta je aj na takéto prípadné kroky, čím nehovorím, že to ideme urobiť, ale je to jedna z vecí, o ktorej sa dá uvažovať. Z hľadiska celkového platí to, že chceme znižovať daňové a odvodové zaťaženie a že v žiadnom prípade nechceme zvyšovať priame dane, okrem prípadu takého, kedy by to nebolo zvýšenie, ale bola by to len zmena formy.
Zhovárali sa ekonomickí redaktori agentúry SITA Marián Sejka a Igor Surovčík
