BRATISLAVA 23. apríla (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič je presvedčený, že nehrozí vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Slovensko je podľa hlavy štátu schopné zabezpečiť si v súčasnej situácii svoje územie. Gašparovič si preto myslí, že netreba uvažovať o rozmiestnení spojeneckých jednotiek na našich vojenských základniach.
„Uvažovať do budúcna o takýchto situáciách, ako ste naznačili, si myslím, dnes nie je treba,“ povedal Gašparovič po rokovaní Bezpečnostnej rady SR, na ktorom sa dnes osobne zúčastnil. Zatiaľ nevidí dôvod, aby na naše územie prišli vojská NATO.
Ukrajina zrušila prímerie, proruskí aktivisti držia novinára
Prvý muž armády končí, ministra Glváča požiadal o odvolanie
Hlava štátu prišla na rokovanie Bezpečnostnej rady práve preto, že mala na programe zhodnotenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike a vo svete so zameraním na aktuálnu situáciu na Ukrajine.
„Vo štvrtok sa stretávam v Prahe s predstaviteľmi únie a štátov EÚ k východnej politike a situácii na Ukrajine. Preto som sa dostavil na zasadnutie rady, aby sme mali zjednotený názor a aby naše výstupy boli zhodné,“ vysvetlil prezident. Názor, ktorý tam budú prezentovať, bude podľa hlavy štátu taký ako doteraz – Slovensko pomôže Ukrajine so všetkým v rámci svojich možností tak, aby nebolo poškodené naše hospodárstvo.
Podľa Gašparoviča vláda v otázke spätného toku plynu zo SR na Ukrajinu povedala jednoznačne svoj názor, že urobíme všetko preto, aby sme reverzným tokom mohli nejaký plyn na Ukrajinu dať. Túto otázku nechcel prezident komentovať, necháva to na premiéra Roberta Fica.
Predložia návrh na odvolanie Vojteka
Minister obrany Martin Glváč v utorok avizoval, že bezpečnostnej rade predloží aj návrh na odvolanie náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR Petra Vojteka, ktorý sám pred mesiacom požiadal o uvoľnenie zo zdravotných dôvodov. V čele armády ho má nahradiť Milan Maxim.
Práve Vojtek v utorok ubezpečoval, že Slovensko v súvislosti so situáciou na Ukrajine veľmi úzko komunikuje s bruselskou centrálou NATO, ako aj partnerskými štátmi zoskupenia V4 a prijíma adekvátne kroky. Tie však nekonkretizoval. Podľa jeho slov majú pripravené také opatrenia, aby vedeli reagovať. „Nebudem vám hovoriť počty vojakov, útvary, miesta, kde predpokladáme zásah. Myslím si, že všetci chápeme prečo,“ poznamenal. Všetko podľa Vojteka závisí od toho, aká situácia nastane. Pripravujú celé spektrum reakcií, majú viacero scenárov.
Vojtek zriadil aj svoj poradný orgán, ktorý denne analyzuje všetky požiadavky. „Upravujeme plány, pripravujeme k tomu samozrejme aj cvičenia, kontrolujeme techniku, dávame dokopy všetky možné operačné plány a nasadenia, ktoré by prichádzali do úvahy,“ vysvetľoval Vojtek.
—-> TU.
Rasmussen avizoval posilnenie síl
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen minulú stredu vyhlásil, že Aliancia okamžite posilní svoje sily v regióne. Ako povedal, nasadených bude „viac lietadiel, viac lodí a viac pozemných síl“.
Rasmussen nešpecifikoval počet, povedal len, že bude „dostatočný a kedykoľvek sa ešte môže zvýšiť“. Šéf NATO zdôraznil, že cieľom je odstrašenie a zníženie napätia v súvislosti s agresívnym konaním Ruska. Aliancia po obsadení Krymu ruskými vojakmi zrušila vojenskú spoluprácu s Moskvou. Posilnila tiež letecké hliadky na východných hraniciach a vzdušný priestor nad Poľskom a Rumunskom monitorujú bezpilotné lietadlá AWACS.
Poľský minister obrany Tomasz Siemoniak, ktorý sa v piatok stretol so svojím americkým partnerom Chuckom Hagelom, povedal pre The Washington Post, že USA vyšlú do Poľska pozemné jednotky ako súčasť posilňovania prítomnosti Severoatlantickej aliancie v strednej a východnej Európe v dôsledku ukrajinskej krízy.
