BRATISLAVA 7. júla (WEBNOVINY) – Obyčajní ľudia podporia vládny návrh novely Zákonníka práce (ZP) pod podmienkou, že väčšina v snemovni schváli štyri ich požiadavky. Ako na brífingu uviedol líder Obyčajných ľudí Igor Matovič, prvou z nich je zachovanie minimálnych mzdových nárokov. „Myslíme si, že v Bratislave by minimálne mzdové nároky nemuseli byť zavedené, avšak Slovensko nie je len Bratislava,“ povedal. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou podľa neho minimálne mzdové nároky chránia zamestnancov pred neúmerným tlakom zo strany zamestnávateľov.
Druhou podmienkou je podľa Matoviča to, aby jedným z výpovedných dôvodov mohlo byť získanie nároku na starobný dôchodok. Na zvyšných dvoch požiadavkách je podľa neho v koalícii už dohoda. Ide o možnosť pre zamestnanca dohodnúť sa so zamestnávateľom na tom, aby namiesto stravných lístkov dostal finančný príspevok na stravu. Z takéhoto príspevku by sa podľa Matoviča neplatili dane ani odvody. Poslednou podmienkou Obyčajných ľudí je to, aby sa umožnilo čerpanie pracovného voľna v pondelok alebo piatok za sviatky, ktoré pripadnú na utorok až štvrtok. Malo by ísť o sviatky na 1. mája, 8. mája, 29. augusta, 1. septembra a 17. novembra.
Vládny návrh novely Zákonníka práce zo zákona vypúšťa ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Ide o šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii.
Každý zamestnanec má mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota má byť najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota sa má pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.
Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu budú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa bude na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota bude najmenej päť mesiacov.
Zmeniť sa tiež majú ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
