Ústavný súd dal poslancom parlamentu istotu, akú im doteraz nikto negarantoval. V referende o predčasných voľbách nebude možné skrátiť volebné obdobie parlamentu a zákonodarcovia tak majú istotu, že ľudia im kreslá nezoberú. Referendum teda pre rozpor s ústavou prezidentka Zuzana Čaputová nemôže vyhlásiť.
Ide o prelomové rozhodnutie, ktoré do budúcnosti vyráža opozícii z rúk tromf, ako zbaviť vládu a parlamentnú väčšinu moci. V praxi to znamená, že bude len na rozhodnutí parlamentu, či budú voľby skôr ako o štyri roky.
Referendum o predčasných voľbách sa konať nemôže, rozhodol ústavný súd
Čaputovej ústavné pochybnosti
V uplynulých dňoch sa pred rozhodovaním ústavných sudcov v Košiciach šírili úvahy, že referendovú otázku neodobria. Hovorili o tom v zákulisí viacerí politici hlavne z opozície.
Prezidentka Čaputová sa s otázkou o skrátení volebného obdobia 13. mája obrátila na ústavný súd. Ten musel rozhodnúť do 60 dní. Hlava štátu mohla zvoliť aj cestu známu z minulosti a po skontrolovaní petície referendum vyhlásiť. Ústava však dáva prezidentke oprávnenie ísť na ústavný súd v prípade pochybností.
Aj moc občanov má limity, tvrdí Fiačan
Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan po zasadnutí pléna hovoril o prípustnosti referenda, „ak by takúto možnosť ústava výslovne pripúšťala“. Podľa Fiačana súd vychádzal z premisy, že ani moc občanov prostredníctvom referenda nie je neobmedzená.
Prezidentka v reakcii na rozhodnutie súdu uviedla, že parlament môže zmeniť ústavný text a prijať uznesenie o konaní referenda o predčasných voľbách, čo by sa mohlo veľmi rýchlo udiať.
Hodia ústavní sudcovia 600-tisíc podpisov za referendum o predčasných voľbách do koša?
Opozičný Hlas ihneď reagoval, že je pripravený prísť s novelou ústavy, aby sa takéto referendum mohlo uskutočniť. Smer obvinil prezidentku, že je plne zodpovedná za súčasný stav a bude za to musieť niesť politickú zodpovednosť.
Matovič o „zlomyseľnej“ Čaputovej
Z strany vládnej koalície SaS a Za ľudí uviedli, že rešpektujú rozhodnutie súdu. Podobne sa vyjadril aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Jeho stranícky šéf Igor Matovič bol podstatne ostrejší. Na sociálnej sieti ostro skritizoval Čaputovú, že sa vôbec obrátila na ústavný súd. Jej konanie označil za podlé a zákerné.
„Hlboko nesúhlasím so zlomyseľným konaním pani prezidentky Čaputovej. Ak by podpisy za konanie referenda vyzbierala jej progresívna skupinka, ani by ju len nenapadlo dávať možnosť Ústavnému súdu SR referendum zablokovať. Tvrdila by, že predsa ľudia majú právo vyjadriť svoj názor a ona má právo vyhlásiť referendum aj bez posúdenia ústavným súdom,“ uviedol šéf OĽaNO.
Na Matoviča zareagoval poslanec SaS Ondrej Dostál, ktorý na sociálnej sieti zverejnil bod volebného programu OĽaNO z roku 2020, podľa ktorého „nebude možné vyhlásiť referendum ani vo veci skrátenia volebného obdobia NR SR“.
Politológ hovorí o averzii Matoviča
Politológ Grigorij Mesežnikov nevie, prečo Matovič zaútočil na prezidentku.
„Museli by sme vidieť do jeho hlavy. Možno uvažoval o tom, že nech to referendum bude a bude neplatné a my by sme z toho vyšli ako víťazi. Myslím si, že tam mohla byť aj iracionálna nenávisť k prezidentke. Je to prejav jeho averzie k prezidentke, ktorá je úspešnejšia než on, dôveryhodnejšia než on, populárnejšia než on,“ mienil politológ.
Medzi politikmi sa šíri, že ústavný súd vyhlási predmet referenda za protiústavný
Mesežnikov zdôraznil, že bolo povinnosťou hlavy štátu vyvarovať sa situácie, aby vzniklo rozhodnutie, ktoré by sa nezakladalo na ústavnosti. „Je to otázka mimoriadneho významu, bolo dobré, že sa obrátila na ústavný súd a ten vyvrátil všetky pochybnosti,“ zhodnotil politológ.
Podľa neho aktuálne rozhodnutie súdu znamená, že aj v minulosti referendá o predčasných voľbách boli neústavné, ale keďže sa pred ich konaním nikto z prezidentov neobrátil na ústavný súd, tak pochybnosti pretrvávali. Išlo o referendá o predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnili v roku 2000 a 2004. Obidve boli neplatné pre slabú účasť občanov.
Pochybnosti právnikov
Možnosti ako dospieť k predčasným voľbám sú tak len v prípade, že by sami poslanci prijali ústavný zákon o skrátení volebného obdobia.
Druhou možnosťou je, že by sám prezident rozpustil parlament. Je to však len na jeho vlastnom zhodnotení situácie v prípade, ak v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválil parlament jej programové vyhlásenie alebo, ak do troch mesiacov nerozhodol o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery.
Ďalšou možnosťou rozpustenia parlamentu je, ak nebol dlhšie ako tri mesiace spôsobilý uznášať sa.
Referendum nateraz z týchto možností vypadlo. Ústavný právnik Peter Kresák povedal, že už dlhodobo upozorňuje že text ústavy v otázke referenda by sa mohol zmeniť tak, aby umožňoval konať referendum.
Referendum nebude. Vypíše ho Matovič? (komentár)
Argument ústavného súdu sa mu zdá byť slabý v súvislosti s článkom 2 ústavy, podľa ktorého každý môže robiť to, čo mu zákon nezakazuje. Iba orgán verejnej moci môže robiť to, čo mu zákon dovolí.
„Občania sa však zozbierali pod petíciu a žiadali referendum. Nie som priateľ referenda, ale občania sa toho domáhali, nie orgán verejnej moci. Čiže povedať, že občania sa referenda nemôžu úspešne domáhať, pretože to nie je v ústave, nepokladám za veľmi šťastné,“ zhodnotil Kresák.
Podľa ústavného právnika Eduarda Báránya referendum sa konať mohlo. „Nie preto, že by vo vzťahu k ústavnému textu nebolo o čom hovoriť, či je to problematické, ale s rovnakou otázkou sa dvakrát konalo referendum a nebol v tom problém,“ povedal.
Dodal, že o skrátení volebného obdobia môže rozhodnúť 90 poslancov Národnej rady SR, ale milióny voličov nie. „Je v tom kus populizmu, ale, žiaľ, je to aj pravda,“ podotkol.