Populisticky nehrá len premiér Igor Matovič (OĽaNO), povedala v rozhovore pre portál SITA.sk predsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Upozornila, že sa jej nepáčilo ani správanie predsedu SaS Richarda Sulíka po tom, čo predčasne odišiel zo zasadnutia Ústredného krízového štábu minulý víkend. Vyjadrila sa k tomu, či považuje SaS za liberálnu stranu a či nový politický subjekt Petra Pellegriniho vníma ako konkurenta. Odpovedala aj na otázku, či jej ľudia po vstupe do politiky dávajú pocítiť, že má rómsky pôvod.
Slovensko je v zajatí pandémie koronavírusu. Neprekvapilo vás, s akou rýchlosťou sa šíria aj všelijaké nezmysly o koronavíruse, ku ktorým ľudia pristupujú bez kritického rozumu?
Desať rokov som pôsobila v oblasti, ktorá sa zaoberá dezinformáciami. Bohužiaľ, pri takom type udalostí, ako je aj pandémia, sa vytvoria skupiny ľudí hnané dezinformačnými prúdmi. Zažili sme to aj pri útoku na dvojičky v New Yorku či pri parlamentných voľbách alebo aj na pohľad pri banálnych veciach. Na Slovensku tento fenomén existuje tridsať rokov a ďalej rastie.
Truban už nebude predsedom Progresívneho Slovenska, na sneme získal len 100 hlasov
Koncom augusta sa viacerí odborníci vrátane ministra zdravotníctva Mareka Krajčího vyjadrili, že druhá vlna pandémie bude výraznejšia. Podcenila vláda druhú vlnu?
Áno, podcenila. Cez leto som v rezortoch a v štátnej správe nezaznamenala, že sa posilňujú kapacity, napĺňajú sklady, zháňajú sa ľudia na trasovanie nakazených, cibria sa plány. A tiež, že by bola intenzívna komunikácia s verejnosťou o príprave na druhú vlnu pandémie.
Súhlasíte, že ekonomika by mala fungovať ďalej a ak sa aj nejaké prevádzky zatvoria, musia rýchlo dostať pomoc od štátu?
Dnes je oveľa dôležitejšie pripravovať verejnosť na to, že opatrenia musia byť prísne. Ľudia musia spolu s každou vetou o obmedzujúcich opatreniach dostávať ubezpečenie, že budú kompenzovaní. V rámci dobrých rád, ktoré sme pripravili pre vládu, hovoríme, že jednou rukou beriem a druhou dávam.
Má vládna koalícia, respektíve jej časť, obavu ísť proti verejnej mienke tvrdšími opatreniami?
Tak, ako sa k tomu Igor Matovič od začiatku staval, som mala pocit, že aj prístup, akým mení a znovunastoľuje opatrenia, sa viac-menej orientujú podľa nálad na jeho Facebooku, a nie na základe dát. Bolo to o tom, ako si nepohnevať jednotlivé skupiny ľudí. Mám pocit, že minulý víkend sa stala tak zásadná vec, že populisticky nehrá len Matovič. Hovorím o verejnom rozbroji, ktorý urobil minister hospodárstva Richard Sulík. Kde bol doteraz? Robiť opozičnú politiku vo vláde, ktorá zodpovedá za výsledok, hovorí niečo o populizme.
Už na jar sa hovorilo, že úsilie venované boju s pandémiou zatláča do úzadia iné závažné choroby – napríklad zhoršenie stavu onkologických pacientov. Čo povedať na argument, že človek s komplikovaným priebehom choroby COVID-19 môže zomrieť veľmi rýchlo, ale onkopacient ešte niekoľko mesiacov alebo rokov vydrží?
Musíme byť citliví. Sú onkologickí pacienti s rakovinou pankreasu, ktorá tiež trvá veľmi krátko. Je to do istej miery aj symptóm zanedbávania nášho zdravotníctva, kedy si musíme vyberať medzi rakovinou alebo nečakanou infekčnou pandémiou. Myslím si, že každá nemocnica by mala mať plán ako postupovať. Je dôležité, aby nastal balans. Nemocnica by mala vytvoriť priestor, aby každý pacient v ohrození života dostal starostlivosť.
Ktovie, či by sme boli pre pána Matoviča vo vláde prijateľnejší.
Koalícii Progresívne Slovensko/Spolu chýbalo k vstupu do parlamentu 926 hlasov. Vo vláde ste mohli byť namiesto Borisa Kollára (Sme rodina). V čom by Slovensko mohlo byť teraz iné?
Ktovie, či by sme boli pre pána Matoviča vo vláde prijateľnejší. V tom čase som mala indície, že jeho voľba by vyzerala tak, ako vyzerá aj dnes. Keby sme vo vláde boli my, tak by sme v súvislosti s pandémiou presadzovali prístup, keď to ešte malo zmysel, aby sa reštriktívne rozhodnutia spravovali dátami.
Ako liberálna strana by sme sa snažili dávať pozor na to, aby vláda neunášala krajinu do farskej republiky. Našou hlavnou misiou bolo, že niekto musí hájiť tých 200-tisíc voličov, ktorí nie sú fundamentalisticky orientovaní. Doteraz ich nemal kto reprezentovať.
Našou úlohou je dať symbolicky nohu do dverí, ak sa každý polrok vynorí šialená téma, ktorú si ani doba nepýta, ako sú interrupcie a podobne. Mali sme prioritu vzdelávanie, chceli sme, aby táto téma nebola odsúvaná na okraj. Takisto boj proti dezinformáciám, kde sme mali premyslenú celú organizačnú štruktúru, čo by malo vzniknúť na úrovni štátu. Chceli sme krajinu iným spôsobom posúvať. Nie rýchlym plátaním dier, že veď stačí, že sme odstránili Fica a vymení sa generálny prokurátor a krajina bude v poriadku.
V prieskumoch verejnej mienky sa Progresívne Slovensko (PS) pohybuje okolo piatich percent, čo je neistá zóna pre vstup do parlamentu. Budete presadzovať samostatný postup PS v ďalších parlamentných voľbách?
Ďalšie voľby budú komunálne. To je priestor, kde sa funguje v koalíciách. Aj pre nás to môže byť skúška partnerstiev. Ak sa osvedčia, možno si povieme, že upevníme spoluprácu. Chceme byť v kontakte s ľuďmi, ktorí sú nám hodnotovo blízki. A čo bude v roku 2024, si nedovolím predpovedať.
Je možné, že sa PS zlúči so stranou Spolu, s ktorou ste do parlamentu kandidovali ako koalícia?
Som otvorená debatám o rôznych modeloch spolupráce. Viem si predstaviť, že by sa naše cesty zblížili a vytvorili by sme jednu stranu, ale nechcem predbiehať. Takto ďaleko sme sa nedostali.
Ktorá zo súčasných parlamentných strán je vám blízka?
Nechcem, aby to vyznelo opovážlivo, lebo už máme skúsenosť spred volieb, kedy sme veľmi rozprávali, kto áno a kto nie. Kritizovala som to. Toto nie je asi vhodný čas hovoriť, kto je nám blízky a kto nie.
Jasné, že máme červenú čiaru. Je to ĽSNS, Smer a ak by náhodnou vyrástla, aj SNS. Tiež som zvedavá, ako sa za štyri roky jednotlivé strany vyfarbia. Pre nás bývala prirodzeným partnerom SaS. Uvidíme, či sa nestane niečo, že si povieme, že toto bude veľký kompromis.
PS chcete budovať ako liberálnu stranu. Takou je aj SaS. Je na Slovensku priestor na dve liberálne strany v parlamente?
Povedzme si, do akej miery je SaS liberálna. My sme pred voľbami boli tí liberáli, vedomí si aj politických strát, ktorí si povedali, že ak chceme formovať politický diskurz a voličskú mienku, tak sa musíme otvorene postaviť za liberálne témy. Vtedy sme od SaS počúvali, že dráždime diskurz, sme neomarxisti a že treba Fica odstrániť a aby sme nepokúšali. Čiže nemali sme spojenca v čase, keď sme ho potrebovali. Považujem za veľmi alibistické, že SaS drží chrbát konzervatívnej vláde, ale na tlačovke sa ako liberáli hrajú na opozičných politikov. Nevidím u nich úprimné hodnotové ukotvenie.
Bohužiaľ, skúsenosť usvedčuje SaS, že prehodí liberálne témy cez palubu.
Nevidíte teda ani úprimnosť v témach, ktoré SaS otvorila? Konkrétne v otázke odluky cirkví od štátu, dekriminalizácie marihuany alebo v snahe ubrániť súčasný právny stav v interrupciách? Postupovalo by PS inak?
Keby prišlo k hlasovaniu v parlamente, s dôverou predpokladám, že SaS by tieto návrhy podporila. Nechcem byť k nim skrivodlivá. Odpovedám len na otázku, či je priestor na dve liberálne strany a snažím sa vysvetliť, že v mnohom nie sme si až tak podobní. Bohužiaľ, skúsenosť usvedčuje SaS, že prehodí liberálne témy cez palubu. Len my zostaneme ako jediná strana onálepkovaná všetkým možným.
Cítili sme sa opustení a nemali sme pocit, že SaS nám pomohla legitimizovať tieto témy. Ja nezapriem svoj boj proti extrémizmu, že som sa venovala ľudským právam. Je úlohou politikov pripravovať verejnosť na to, že akceptovať ľudí rovnakého pohlavia je normálne. Je nenormálne zatvárať ľudí na desať rokov len preto, že držia marihuanu. Takisto by sme mali viesť kultivovanú diskusiu o usporiadaní štátu a cirkví. Nechcem ju vulgarizovať len finančným rozmerom, ako to trošku vulgarizuje SaS. My si k týmto témam pripravíme riešenie a plán, ako ich komunikovať, aby sme získali verejnú mienku na svoju stranu.
Progresívne Slovensko vyzýva na dekriminalizáciu marihuany, obeťami sú aj rodiny či blízki ľudia
Do parlamentu má nakročené nová strana Hlas – SD Petra Pellegriniho. Vnímate ju ako konkurenta v liberálnom priestore?
V liberálnom nie. Ak postavíte vedľa seba Petra Pellegriniho a Irenu Bihariovú a urobíte porovnanie, kto je autentický liberál, vidíte rozdiel. Nepamätám si Pellegriniho, že by niekedy s nami chodil na protifašistické pochody, že by bol niekedy s nami na protestoch za práva žien, že by niekedy napísal nejaký komentár o dekriminalizácii marihuany alebo o odluke cirkvi od štátu. Alebo len napísal obhajobu osobnej slobody jednotlivca. Nevidím zatiaľ hrozbu, že by Pellegrini oberal PS o liberálne hlasy.
Vláda má za sebou viac ako polročné fungovanie. Ktoré jej kroky sú hodné ocenenia?
Páči sa mi prístup ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka aj preto, že sa pripravuje štruktúra na boj s dezinformáciami, ktorú sme aj my odporúčali v našom programe. Mám pocit, že v niektorých rezortoch sú osvietení úradníci, ktorí majú pre túto tému cit.
Je mi sympatické, že minister zahraničia a štátny tajomník Martin Klus veľmi jasne deklarujú ukotvenie Slovenska v NATO a EÚ. Ocenila by som tiež ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, ktorá sa snaží svoj plán reforiem v justícii napĺňať bez teatrálnych tlačoviek.
Pri OĽaNO som dúfala, že pandémia možno vycibrí premiéra a preklopí sa z pozície večného, opozičného, nekoncepčného krikľúňa do trošku štátnickej roviny.
Čo vás najviac sklamalo?
Keď hovoríme o sklamaniach, znamená to, že boli nejaké očakávania. Prepáčte za úprimnosť, od strany Sme rodina som očakávania nemala. Pri OĽaNO som dúfala, že pandémia možno vycibrí premiéra a preklopí sa z pozície večného, opozičného, nekoncepčného krikľúňa do trošku štátnickej roviny. Bohužiaľ, ukazuje sa, že tam sme sa nedostali.
Sklamala ma možno aj SaS po poslednom víkende. Čakala som, že pandémia je spoločnou záležitosťou všetkých rezortov a koaličných partnerov. Nemôžeme si dovoliť, že minister hospodárstva Sulík začne robiť opozičnú politiku. Je to tak nešťastná hra o voliča, ktorá mi je vrcholne nesympatická. Kľúčovú zodpovednosť však nesie OĽaNO a hlavne Igor Matovič, ktorý by mohol pochopiť, že je premiér a že sa politika robí na inej pôde ako na Facebooku.
Poslanci budú čoskoro vyberať nového generálneho prokurátora. Z tých siedmich kandidátov, ktorý je podľa vás najlepší?
Neprináleží mi vyjadrovať sa k tomu z mojej pozície.
Koalícia tvrdila, že generálnu prokuratúru treba otvoriť aj neprokurátorom. Aký význam to malo, ak je medzi uchádzačmi len jeden neprokurátor, a to sudca Juraj Kliment?
Legislatíva sa pripravovala v čase, kedy sa uvažovalo, že Daniel Lipšic bude jedným z kandidátov. Aj preto, že som právnička, uvedomujem si, ako sú právnické profesie v mnohom rozdielne. Niekto, kto strávil celý čas v advokácii, bude mať veľký problém sa zmeniť na prokurátora. Neviem teda, aký prínos bol v tom, že môžu kandidovať aj neprokurátori.
Nehovorme si, že v komerčnom právnickom biznise máme ľalie. Tam sú takisto toxickí ľudia, možno ešte horší ako v prokuratúre.
Nie je dostatočne silným argumentom, že neprokurátor nemá väzby v prostredí prokuratúry a ľahšie sa mu tam urobia zmeny?
Vytvárame tým hypotézu, že všetci ľudia z prokurátorskej obce sú nejakým spôsobom toxickí a človek zvonka prokuratúru uprace. Lenže človek zvonka práve preto, že nepozná vnútorné prostredie, nebude možno schopný oddeliť zrno od pliev. Je to jeho hendikep a nie je tiež vylúčené, že sa objavia nevhodní ľudia. Nehovorme si, že v komerčnom právnickom biznise máme ľalie. Tam sú takisto toxickí ľudia, možno ešte horší ako v prokuratúre. Je to teda veľmi zložitá téma, ktorá sa nedá čiernobielo nakresliť.
Myslíte si, že o novom šéfovi prokuratúry sa rozhodne až po verejnom vypočutí pred ústavnoprávnym výborom parlamentu alebo sa už vedú rozhovory, kto by mal byť generálnym prokurátorom?
Verejné vypočutie je kardinálna požiadavka. Sami sme ho požadovali. Nechcem, aby to vyznelo ako kádrovanie, ale dnes si vieme vyskladať obraz o človeku. Čo robil, ako získal peniaze, s akými ľuďmi prichádzal do kontaktu. Presne, ako hovorí pani prezidentka, kandidát musí vyvolať zdanie človeka, ktorý je na funkciu morálne pripravený. To, či sa za dverami koalície neodohrá výber podľa iných kritérií, nedokážem predpovedať.
Pôsobili ste v mimovládnom sektore ako šéfka združenia Ľudia proti rasizmu. Dali vám ľudia pocítiť váš etnický pôvod po tom, čo ste vstúpili do politiky a po vašom zvolení za predsedníčku PS?
Ľudí, ktorých považujem za prirodzených voličov PS, mimoriadne potešilo moje zvolenie. Ak chceme mať formujúci vplyv na spoločnosť, tak čo lepšie sa dalo urobiť ako zvoliť za predsedníčku ženu, Rómku. Verím však, že ma zvolili pre to, že mám za sebou úspešnú profesnú históriu. Aj z pozície podpredsedníčky strany som mala dobrý volebný výsledok napriek tomu, že som nebola tvárou predvolebných diskusií.
Zároveň časť ľudí na dennej báze, nech čokoľvek poviem, rieši: Na čo sa k tomu vyjadruješ? Už si si osady upratala? Ako keby mali pocit, že táto krajina patrí iba im a je jedno ako šikovný Róm alebo Rómka prichádzajú do politiky alebo sa posúvajú dopredu vo svojej profesii.
Váš manžel, ktorý nie je Róm, vás neodhováral od vstupu do politiky?
Bol mojím najväčším fanúšikom. Keď som zakladala Progresívne Slovensko, ťahal domácnosť. Prevzal starosť o deti, aby som mohla túto prácu robiť niekedy až 24 hodín denne. On ma najviac povzbudzuje.