Kedy ste sa rozhodli opustiť stranu a prečo Vaša kritika prišla až keď Vás nedali na kandidátku do NRSR?
Do Smeru som vstúpil pred 17-timi rokmi plný nápadov, očakávaní a ideálov, nakoľko Smer sa snažil raziť program sociálnej demokracie so sociálnymi reformami. Ako rádový člen Smeru však nemáte žiadne detailné a relevantné informácie o oligarchii a veríte v politiku strany, potom až neskôr niečo počujete a beriete to ako klebety, keďže sa snažíte pracovať pre stranu, aby sa vyhrali voľby a ktorej veríte. Potom, keď sa vyhrajú voľby, tak vidíte, že na mnohé štátne pozície strana neumiestňuje členov a odborníkov Smeru, ale ľudí z mimo strany, no myslíte si, že to sú nezávislí odborníci, no mnohí sú práve dosadení oligarchami, a až keď ste vysoko, tak pochopíte, že je to celé inak, ako keď ste vstupovali do Smeru plní ideálov. Áno, počúval som často počas 17 rokov o oligarchoch v Smere, no že ako sa montujú do politiky a proti reformám pre bežných ľudí, tak to som začal zisťovať až osobne ako poslanec NR SR. Až v NR SR som začal zisťovať, že nie je všetko také zlaté ako to vyzerá. Presne ako ten odznak Smeru, ktorý som dostal za prácu ako člen v Smere a po pár rokoch začal hrdzavieť. A vtedy som mal iba tri možnosti: buď budem makať a snažiť sa aspoň niečo presadiť cez zákony pre bežných ľudí, alebo rezignujem a budem nečinne brať iba plat poslanca a stravovať sa v NR SR, alebo odídem zo Smeru, no nič už v NRSR ako opozičný poslanec nepresadím pre bežných ľudí, pre región a nezmením v SR. Ja som si vybral vtedy tú prvú možnosť a prostredníctvom mojich zákonov, legislatívy a pozmeňovákov sa pomohlo množstvu ľudí a vyriešilo sa aj zopár vážnych dlhoročných problémov ako napr. s pretáčaním kilometrov na autách. Áno, mnohí členovia strany sa snažili riešiť nejaký biznis alebo chodili iba po dovolenkách, no ja som sa snažil robiť so zopár poslancami a členmi Smeru v NR SR a mám teraz za sebou nie iba sľuby, ale aj reálne výsledky. Stihol som podať cca 19 návrhov zákonov a 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v pléne NR SR a cez 100 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov v Ústavnoprávnom výbore NRSR, ktoré pomohli zlepšiť právnu úpravu v SR a tým pomohli aj obyvateľom SR. No, a za odmenu za prácu pre ľudí ma dal jeden oligarcha cez svojich ľudí vo vedení Smeru očierniť a potom zostreliť z kandidátky do NR SR a R. Fico to umožnil. Zdôrazňujem, že i napriek tomu v poslaneckom klube Smeru som zostal až dokonca volebného obdobia, snažil som sa ďalej cez zákony pomôcť ľuďom, a ani vtedy som pred voľbami nevystúpil zo Smeru, čím by som Smeru preferenčne určite ublížil. Preto nemožno hovoriť o urazenosti. Stále som veril, že po voľbách príde nejaká sebareflexia.
Lenže potom už prišla vaša kritika.
Od júna 2016 som sa však pokúšal vnášať kritický tón do práce strany Smer a do vládnej koalície a tento kritický tón narážal na rôzne konflikty. Nemám záujem budovať svoju profesionálnu kariéru na konfliktoch s ľuďmi, s ktorými som spolupracoval. Nebolo by dobré, aby konflikty pokračovali a preto je výhodné pre obe strany, ak som sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Toto bol hlavný môj dôvod, ktorý paradoxne ako dôvod odchodu z SDĽ povedal v roku 1999 vtedy 35-ročný mladý R. Fico, keď ho nenominovali na post generálneho prokurátora za SDĽ. História sa teda tak trošku opakuje. Tu treba zdôrazniť, že som verejne vystúpil z vládnucej strany zatiaľ ako jediný exposlanec NR SR a funkcionár strany od čias pána Hanzela a necukol som ako Boris Zala, ktorý na poslednú chvíľu na zvolanej tlačovke si iba pozastavil členstvo v Smere, keďže pred tým absolvoval rozhovor s vedením strany. Taktiež treba spomenúť, že Smer sa postaral o skoro každého bývalého smeráckeho poslanca NR SR, no ja som o to nemal záujem. Chcel som podobne ako v NR SR pracovať odborne a politicky pre bežných ľudí a nie pre oligarchov. Preto som nemlčal v strane a snažil som sa cez sociálne siete i cez internet a v regiónoch rozprúdiť diskusiu, aby sa Smer držal sociálnej politiky, pre ktorú som do Smeru pred 17.-timi rokmi plný ideálov vstúpil a aby sa Smer spamätal. No, nestalo sa, a podobne, ako Fico opustil SDĽ, či Gašparovič, Kňažko opustil HZDS a SDKÚ, alebo Lipšic KDH, tak som aj ja po zistení, že v Smere už nie je šanca na zmenu jeho politiky a prístupu, tak som sa rozhodol zo Smeru vystúpiť a to som aj urobil. Pochopil som, že Smer nechce mladých politikov, čo budú prinášať odborné reformy a riešenia pre bežných ľudí, ale Smer chce už iba mlčiacich členov, ktorí budú vedeniu strany Smer v tichosti tolerovať ich VIP klub s oligarchiou. To, že som sa pred mojou tlačovkou ešte obrátil na vedenie Smeru, aby stiahli Juraja Blanára ako kandidáta Smeru na župana pre jeho nevysvetlené vážne kauzy s CT v Žilinskom kraji, nakoľko ma o tom požiadali viacerí členovia Smeru z kraja a ponúkol som vedeniu moju kandidatúru, tak to už bol iba posledný pokus, že či sa naozaj ešte na poslednú chvíľu R. Fico nespamätá, no nestalo sa tak a preto som vystúpil zo Smeru a rozhodol sa ísť svojou vlastnou cestou. Urobil som to presne tak, ako to urobil R. Fico v r. 1999 pri svojom odchode z SDĽ, ktorá už bola v tom čase mimo realitu a zabudla na bežných občanov. No, R. Fico opantaný zjavne mamonom, luxusom v Bonaparte a bez kontaktu s realitou, tak na svoj odchod z SDĽ už zabudol a reagoval na môj odchod zo Smeru ako Stalin, že ja som v Smere nikto, že som iba urazený mladý chlapec (i keď mám skoro 37 rokov) a že mi nebude robiť žiadnu reklamu svojou reakciou. Takto zjavne dopadnú všetci členovia Smeru, čo pre neho dlhé roky makajú a pracujú, že sú vlastne pre neho nik a minimálne mne dokázal, že jeho chlapské slovo, ktoré mi do očí viackrát dal pred vyše rokom, že ma prijme ako člena aspoň na 15 minút, tak že neznamená absolútne nič a že je rovnaký ako Migaš, pre ktorého on odišiel z SDĽ.
Z akých dôvodov ste sa teda rozhodli opustiť stranu?
Kritický tón som do práce strany Smer vnášal hlavne z nasledovných dôvodov, pre ktoré som ju aj nakoniec opustil. Po prvé to bol vplyv oligarchov v strane Smer-SD na personálne nominácie a na politiku strany, ktorý presiahol už mieru únosnosti. Keď oligarchom nepasovalo, že sa robia sociálno- demokratické reformy pre bežných ľudí, ktoré narúšajú ich záujmy, tak bránili týmto reformám cez niektorých členov vedenia strany, cez vtedajšiu predsedníčku poslaneckého klubu Janu Laššákovú alebo cez svojich nominantov na ministerstvách. Sám som to pocítil, keď množstvo návrhov mojich noviel v prospech bežných ľudí bolo od stola odmietaných úradníkmi alebo stopnutých predsedníčkou poslaneckého klubu pred ich predložením do NR SR. Dokonca oligarchovia cez svojich ľudí vo vedení strany začali podľa mojich informácií ovplyvňovať vo veľkom nielen kandidátky do rôznych volieb, ale ešte aj štátne nominácie. Priznávam, že o oligarchii každý člen strany v Smere dlhodobo počuje, no bežný člen Smeru oligarchu nikdy nestretne alebo neuvidí, keďže nežijú vnútrostraníckym životom a nechodia medzi členov. Ale mnohí poslanci NR SR dokonca aj vedia, že kto je od ktorého oligarchu, no tvária sa že ide o vymysleného yetiho. To až poslanci NR SR alebo vysokí funkcionári v štátnej správe ich môžu náhodou stretnúť v zákulisí chodieb určitých inštitúcií, keď odchádzajú od svojich ľudí alebo na nejakých nestraníckych akciách, či v hoteloch.
V piatok ste oligarchov odmietli pomenovať.
Smerácke elity sa uzavreli do seba, podľa môjho názoru stratili kontakt s realitou, prestali robiť sociálne reformy pre bežných ľudí a vytvoril sa v Smere VIP klub pre vyvolených, v ktorom má podľa môjho názoru silný vplyv na reformy oligarchia. Nerobí už autentická sociálna politika ako kedysi ju Smer robil. Vedenie Smeru to určite poprie, no skúste sa priamo spýtať, napr. Laššákovej a Pellegríniho, že či sa osobne nepoznajú s Výbohom alebo s Kiňom, resp. Pašku, či sa nepozná so Širokým alebo Blanára a Maďariča, či sa osobne nepoznajú s Fiľom. A uvidíte ich reakcie.
Pri oznámení odchodu zo strany ste poukazovali na nedostatok diskusie v strane.
V Smere chýba korektná vnútrostranícka diskusia, na snemoch Smeru sa čelní predstavitelia Smeru schovávajú nie len vo VIP zónach, ale ešte aj vo VIP zónach sú ďalšie VIP zóny a tak sa nielen bežný člen, ale ani člen okresnej rady, či poslanec z regiónu nemá šancu dostať k čelnému predstaviteľovi Smeru a upozorniť ho na to, čo nefunguje a čo je zlé v politike Smeru. Na programovej konferencii Smeru R. Fico prízvukoval čelným predstaviteľom Smeru, že treba počúvať ľudí, no vedenie Smeru v realite nepočúva už ani len vlastných členov strany a nie to voličov. Programová konferencia Smeru bola dokonca podľa môjho osobného názoru zinscenovaná fraška na druhý pokus, kde starostlivo vybrali hostí, no okrem Moniky Flašíkovej Beňovej tam však nikoho z kritikov nepozvali – teda ani mňa. A aby Moniku náhodou nikto z pléna nepodporil, tak ešte aj prihlášky do diskusie zbierali krajskí predsedovia strany, aby to mali pod kontrolou. Na okresných snemoch dokonca, keď niekto povie svoj názor, tak ho za to často krát vylúčia. O kandidátoch na županov do regionálnych volieb sa s rádovými členmi Smeru dokonca v regiónoch ani len nediskutovalo.
Podľa Vás už v strane nie sú mladí.
V Smere je už iba minimálny priestor pre mladých politikov a členov strany, ktorí pomaly v tichosti odchádzajú. Mnohé okresné štruktúry sú už nefunkčné a prestarnuté, na čele okresných organizácií sú dôchodcovia, ktorí sú radi, že sú na trafikách, preto sú ticho a Smer vo väčšine regiónov stagnuje. Nič nerobia nielen pre členov Smeru v regióne, ale ani pre bežných ľudí. A aj preto to na úradoch vyzerá tak, ako to vyzerá. Dokonca i seniori nevidia do budúcnosti priestor na zmeny Smere, keďže sa ani k mnohým okresným predstaviteľom nevedia dostať. Typickí regionálni politickí predstavitelia Smeru na funkciách sú členovia v dôchodkovom veku a v NR SR je to pomaly už podobné, pričom poberajú aj plat aj dôchodok a bežní dôchodcovia sú doma na minimálnom dôchodku cca 270 euro mesačne, ktorý im pred voľbami v roku 2016 zvýšil Smer iba cca o 1,90 eura. A aj preto prišiel Smer o tretinu voličov.
Neprehnali ste to tvrdením, že sa v Smere vytvoril akýsi kult osobnosti R. Fica, tak ako sme ho poznali pri K. Gottwaldovi alebo pri V.Mečiarovi?
Nikto z bežných členov strany sa nemá šancu k R. Ficovi dostať, dokonca ani okresní funkcionári, či niektorí poslanci NR SR. Mňa napríklad vyše roka, aj keď mi to osobne sľúbil, proste neprijal, hoci som chcel práve tlmočiť názory členov strany. Vzniká dojem, že R. Fica ovláda úzka skupina ľudí – poradcov a členov vedenia, ktorí okolo neho vytvorili nejakú informačnú bariéru, aby sa k nemu nedostali informácie od členov Smeru zdola. A držia ho tak mimo realitu. Ešte, aj keď ide medzi ľudí, tak sa pozorne sleduje, že koho ku nemu pustia a koho nie. Na druhej strane R. Fico vyberá a predstavuje verejnosti akože nové tváre a ako novú generáciu Smeru podsunuté práve touto úzkou skupinou ľudí, ktorých verejnosť však už dobre pozná, nakoľko sú dlhé roky okolo neho, ale pred tým neboli ani len členmi Smeru. Alebo sú v Smere a v politike pomaly 17 rokov na čelných pozíciách strany ako napr. Pellegrini. To už pomaly D. Jarjabka bude predstavovať ako novú tvár Smeru. Čiže z toho vyplýva, že z členskej základne Smeru z nižších úrovní akoby nebolo už dostatok nových tvárí a mladých generácií.
Farizejstvo je silné slovo nielen v cirkevnom slovníku. Vy ste ho neváhali použiť voči strane, ktorej ste boli 17 rokov členom.
Ako inak nazvať vycapenie billboardov po celej SR, že držíme stabilné ceny energií – držíme slovo a potom Holjenčík a ÚRSO cez nové výmery zdvihli ceny energií a plynu tak neúmerne, že sánka padla ešte aj mnohým starostom Smeru, či mnohým členom a voličom Smeru. A zdôvodňovalo sa to nezávislosťou Holjenčíka, i keď skoro každý v Smere vie, že koho to bol nominant. Ďalšie farizejstvo, ktoré sa objavuje aj u niektorých čelných predstaviteľov vedenia strany alebo poslancov v parlamente, ktorí sa tvária ako konzervatívni politici, je neochota pomôcť LGBTI komunite, lebo Fico nechce túto tému otvárať, hoci sú sami príslušníkmi tejto komunity a taja to pred voličmi. Pritom by iba stačilo aspoň zakotviť právo na informácie o zdravotnom stave pre takýchto partnerov alebo možnosť dediť, čo by dokonca pomohlo aj nezosobášeným párom. Taktiež Fico na jednej strane chce bojovať za práva Slovákov pracujúcich vo V. Británii, no nikoho netrápi, že keby sa zlepšili pracovné podmienky a zdvihla sa mzda v SR vo výrobe, tak by sa tí mladí Slováci vrátili pracovať zo zahraničia späť do SR. No, Smer radšej podporuje dotácie a stimuly zo štátneho rozpočtu pre zahraničné firmy namiesto slovenských výrobcov a umožňuje im zamestnávať za slovenské dotácie Srbov, Ukrajincov, Kosovcov a Albáncov, s ktorými potom prichádza do SR ich mafia, pribúdajú bitky a útoky na našich občanov, či krádeže a je nimi narušená bezpečnosť. Nevyvodzovanie zodpovednosti voči určitým členom vedenia a vlády v zmysle Ficovho slávneho hesla: „Ľudia odchádzajú a ľudia prichádzajú. Taký je politický život.“ No, ako keby sa to na zopár ľudí v Smere s veľkými kauzami okolo neho nevzťahovalo. Napríklad pri kauze Baštrnák, či pri Blanárových CT, alebo pri škandále na MZV ohľadom financovania Predsedníctva SR v EÚ ako keby sa nič nestalo a nebola vyvodená žiadna politická zodpovednosť. Na protikorupčné študentské protesty v Bratislave a v Košiciach prišlo porovnateľné množstvo ľudí ako pri protestoch proti Gorile, no v Smere sa ani len vnútrostranícka diskusia na tému boja proti korupcii nespustila, pritom za Radičovej vlády Smer na tie počty ľudí v uliciach a na ich názory vtedy verejne poukazoval. Premiér si síce urobil tlačovku, že povolal na Úrad boja proti korupcii experta, dal zorganizovať konferenciu, no pri neriešení káuz Smeru a s nomináciou Blanára s jeho kauzou CT-čiek to vyzerá celé smiešne. Taktiež mám problém s laxným prístupom Smeru k ĽSNS, kde v Banskobystrickom kraji v roku 2013 smeráckeho kandidáta porazil Kotleba, no Smer voči krajskej predsedníčke Laššákovej nevyvodil žiadnu politickú zodpovednosť, no a tá tri roky proti Kotlebovcom nič nerobila, zjavne aby niečo nevytiahli na jej syna pracujúceho na župe, ba až to budí dojem, že s nimi v Banskobystrickom kraji regionálni predstavitelia Smeru ticho spolupracujú, keďže v NR SR Kotlebovci dosť často hlasujú so Smerom.
V žalúdku vám leží aj podpredseda Smeru Juraj Blanár. Upozornili ste, že má v majetkovom priznaní za rok 2015 uvedený spočívajúci pracovný pomer vo Váhostave, pokiaľ je vo verejných funkciách.
Som toho názoru, že po škandále aký Váhostav na Slovensku mal, je nepochopiteľné, že J. Blanár si ponechal spočívajúci pracovný pomer vo Váhostave a ešte sa tým hrdí v majetkovom priznaní za rok 2015. Je to minimálne z morálneho hľadiska problém, nakoľko si ten spočívajúci pracovný pomer mal s Váhostavom ukončiť ako žilinský župan ihneď, ako sa objavili v médiách správy o tom, že zo strany Váhostavu nebolo vyplatených množstvo živnostníkov a zamestnancov práve aj zo Žilinského kraja. A to, že ho Smer nominoval opätovne do župných volieb i napriek tomu, že je ešte de facto i de iure spočívajúcim zamestnancom Váhostavu, tak je to podľa môjho názoru fackou pre voličov a jasným dôkazom o prepojení Smeru s Váhostavom a s pánom Širokým.
Ako to je s tou komunitou LGBTI vo vedení Smeru?
Ako som už spomenul, že je to farizejstvo niektorých čelných predstaviteľov vedenia strany Smer, ako aj niektorých poslancov Smeru v NR SR, ktorí sa tvária ako konzervatívni politici bez ochoty pomôcť LGBTI komunite, hoci sú sami príslušníkmi tejto komunity, majú na to moc a taja to pred voličmi Smeru. A to iba preto, že aj napriek apelu smeráckych europoslancov, Fico nechce túto tému otvárať. Pritom, by na začiatok iba stačilo aspoň zakotviť legislatívne právo na informácie o zdravotnom stave pre takýchto partnerov alebo právo po sebe dediť, čo by dokonca pomohlo aj nezosobášeným párom. Nebudem konkrétny, ale podľa mojich informácií, čo som počul, tak sú príslušníkmi LGBTI komunity v Smere minimálne jeden súčasný podpredseda Smeru, dvaja bývalí podpredsedovia Smeru, ako aj minimálne dvaja súčasní poslanci Smeru v NR SR. Ja plne rešpektujem v bežnom živote LGBTI komunitu, ale sa mi nepáči, že to jej príslušníci v Smere taja a nič pre zmenu súčasnej situácie pre LGBTI komunitu nerobia. Je však na nich, že či to budú aj naďalej tajiť a hrať sa pred ženami na Casanovov, alebo pomôžu tejto komunite. Skúste sa však na to spýtať novej Ficovej generácie Smeru pána Pellegriniho, pani Sakovej, či pána poslanca Náhlika, že čo oni na toto farizejstvo povedia, keďže sú podľa vedenia strany budúcnosťou Smeru.
Komunikoval niekto s Vami z Vedenia Smeru, že prečo Vás dali dole z kandidátky do NRSR tesne pred jej schválením?
Od volieb so mnou žiaden podpredseda Smeru nekomunikoval túto tému, ani mi to nevysvetlili, hoci jeden podpredseda mi dal termín stretnutia, nechal ma skoro 5 hodín čakať, no a potom to telefonicky zrušil. Taktiež predseda strany R. Fico mi minimálne dva krát sám do očí sľúbil, že ma prijme a že o tom chce so mnou hovoriť, no vyše jedného roka ma i napriek mojim dotazom neprijal. Čiže, pochopil som, že zo strany Vedenia Smeru nie je záujem mi to vysvetliť a tým ani zjavne nechcú ďalšiu spoluprácu so mnou v Smere. A momentálne, ja už som posledný týždeň nemal záujem sa s nimi stretnúť, hoci mi deň pred tlačovkou bola tlmočená ochota sa stretnúť z členmi vedenia Smeru. Rozhodol som sa moje členstvo v Smere ukončiť i s vedomím, že ma budú moji bývalí kolegovia a členovia Smeru odsudzovať, že sa mi budú vyhrážať a že mnohí ľudia ma budú brať zasa ako bývalého smeráka. No, pridávam sa skoro ku skoro pol miliónu bývalých voličov a sympatizantov Smeru, ktorých Smer a R. Fico sklamal a ktorí Smer už posledné voľby nevolili. Preto ich prosím, aby sme sa všetci spojili, skúsili zomknúť v jednom združení a tak urobili Smeru oponentúru, že sociálna demokracia a sociálne reformy sa dajú robiť aj lepšie pre bežných ľudí a nie pre oligarchiu. Pokojne mi môžu ich podnety, skúsenosti a nápady napísať na email: exsmerak@gmail.com s tým, že ich anonymita zostane z mojej strany zachovaná.